9.2 Večer pred zmŕtvychvstaním
V sobotu večer prišiel ku ženám Ján, smútil s nimi a potešoval ich. Potom odišiel. Neskôr prišiel Peter a Jakub Mladší, ale nezostali dlho. Hneď nato sa ženy rozišli do svojich izieb, zahalili sa do plášťov, posadali si na truhlice poprášené popolom a smútili.
Panna Mária sa vrúcne modlila, keď k nej pristúpil anjel a povedal jej, aby išla k bránke Jozefovej záhrady, kde sa s ňou chce stretnúť Pán. Srdce sa jej naplnilo radosťou, zahalila sa do plášťa a rýchlo vyšla bez toho, aby niekomu povedala, kam ide.
Bolo asi deväť hodín večer, keď Panna prišla k bránke. Zrazu sa pozrela hore, nad mestské hradby. Zastala a videla, ako k nej z neba zostupuje žiarivá Spasiteľova duša. Na Ježišovom tele neboli stopy po ranách a sprevádzal ho veľký zástup duší praotcov. Obrátil sa k nim a ukázal na Pannu Máriu so slovami:
„Mária, moja matka!“
Zdá sa mi, že Spasiteľ ju objal a bez slova zmizol aj so svojím sprievodom.
Panna Mária plná radosti padla na kolená a pobozkala zem, kde stál jej Syn.
Zbožné ženy boli medzitým v meste, aby pozháňali byliny a kvety, ktorými chceli obsypať Pánovo telo. Keď sa Panna Mária vrátila, miešali rôzne masti a preberali bylinky. Boli nesmierne skľúčené. Panna Mária im nepovedala, čo videla, ale posilnená stretnutím so Synom ich utešovala a posilňovala vo viere.
Na dlhom stole bol veľký obrus, na ktorom boli porozkladané rôzne bylinky, nádobky s masťou, nardová voda, čerstvé kvety a ľalia. Keď všetko nachystali, zabalili to do plátna a išli si odpočinúť.
9.3 Noc zmŕtvychvstania
„Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.“ (Jn 20,9)
Videla som Ježišovo telo v hrobke ponorenej do ticha. Strážili ho asi traja strážcovia, ostatní sa vrátili do Jeruzalema. Nádoby s ohňom rozmiestnené pred hrobkou osvetľovali okolie. Rozjímajúc som sa priblížila k svätému Kristovmu telu. Bolo ožiarené svetelnými lúčmi a pri jeho hlave i nohách sedeli dvaja anjeli a adorovali. Mali oblečené kňazské rúcha a ruky skrížené na prsiach. Pripomínali mi cherubínov na arche úmluvy.
Pána a adorujúcich anjelov videl svojím vnútorným zrakom aj Kassius, ktorý nepretržite hľadel na hrobku.
Keď som kontemplovala najsvätejšie Ježišovo telo, videla som jeho svätú dušu vstupovať do hrobky. Sprevádzal ju zástup spasených duší. Pán im ukázal svoje utýrané telo. V tej chvíli akoby všetky obväzy zmizli a dali sa rozoznať jeho rany, každé poníženie a bolesť. Pri tomto pohľade sa zhrozené duše praotcov chveli od súcitu a plakali.
Vtedy sa skala, v ktorej bola hrobka, zatriasla. Traja strážcovia popadali na zem a stratili vedomie. Kassius pochopil, čo sa deje...
Keď zbožné ženy pripravili byliny, vrátili sa do svojich izieb, ale nespali, lebo sa chceli ešte pred svitaním vybrať k hrobu.
O jedenástej hodine večer sa Panna Mária hnaná túžbou vydala prejsť krížovú cestu.
Vstala z lôžka, zahalila sa do plášťa a odišla z večeradla.
Prechádzala mestom po prázdnych uliciach a zastavovala sa na miestach, kde Spasiteľ najviac trpel.
V duchu som ju sprevádzala na jej smutnej ceste a modlila som sa, nakoľko mi sily stačili. Svätá Matka išla ku Kajfášovmu domu, potom k Pilátovmu, kľakala si na zem a bozkávala kamene, uctievajúc si Kristovu krv.
V očiach Panny Márie boli všetky bolestné zastavenia posvätené Ježišovou krvou plné svetla.
Pomaly išla na Kalváriu. Keď už bola blízko popraviska, zrazu sa jej zjavil Ježiš vo svojom svätom tele. Pred ním išiel anjel a po jeho bokoch stáli dvaja adorujúci anjeli, ktorých som videla v hrobke, a za ním nasledoval veľký zástup spasených duší.
Nehýbal sa, len sa vznášal v žiare.
Svätej Matke povedal, že v oslávenom tele vstane z mŕtvych a že má na neho čakať na Kalvárii na mieste, kde padol pod ťarchou kríža.
Bola už takmer polnoc, keď sa Panna Mária išla pokloniť ku kameňu, pri ktorom jej Syn spadol.
Pánov sprievod prešiel krížovou cestou. Ježiš ukázal spaseným dušiam utrpenie, ktoré musel znášať. Anjeli pozbierali každú čiastočku tela vytrhnutú pri mučení. Dušiam ukázal aj pribitie na kríž a zdvíhanie kríža, prebodnutie boku, snímanie z kríža a upravenie jeho mŕtveho tela. Súčasne tieto veci kontemplovala svätá Panna.
V prvý deň po sobote som na svitaní videla Máriu Magdalénu, Máriu Kleofášovu, Janu a Salome, ako odišli z večeradla.
Boli zahalené do plášťov a niesli so sebou vonné byliny a kvety zabalené v plátne. Jedna z nich niesla pod plášťom lampáš. Ustrašené prišli k bránke do Jozefovej záhrady.
9.4 Vzkriesenie Pána (podrobnosti)
„Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň.“ (Mt 28,2)
V tú noc som videla vo veľkej žiare Ježišovu dušu medzi dvoma bojovnými anjelmi. Neboli to anjeli v kňazských rúchach, ktorí adorovali pri jeho tele. Okolo neho bolo množstvo žiarivých postáv. Svätá Ježišova duša zostúpila do hrobky a splynula so svätým telom, ktoré sa hneď začalo hýbať.
Žiarivé Pánovo telo vyšlo z obalu z bočnej strany, akoby vyšlo z rany v boku. Pripomenulo mi to Evu, ktorá vyšla z Adamovho boku.
Hrobku zaplavovalo žiarivé nebeské svetlo. V tej chvíli som videla vychádzať z hĺbky pod podstavcom netvora s chvostom hada. Zlostne obracal k Pánovi dračiu hlavu, okrem ktorej mal, ako si spomínam, aj ľudskú hlavu.
Vzkriesený Spasiteľ držal v ruke tenkú bielu paličku, na konci ktorej bola malá zástavka.
Ježiš pošliapal dračiu hlavu a paličkou tri razy bodol netvora do chvosta. Pri každej rane sa netvor stiahol a napokon spadol naspäť do priepasti. Len ľudská hlava sa naďalej pozerala hore.
Podobného hada som videla pri Ježišovom počatí. Pripomínal mi hada z raja, no tento dvojhlavý bol ešte odpornejší.
V obraze draka s rozšliapanou hlavou sa ukázalo víťazstvo Krista nad smrťou. Ježišov hrob som už nevidela.
Myslím si, že tento obraz sa vzťahuje na známe proroctvo, ktoré hovorí: „Potomstvo ženy rozšliape hlavu hada.“21
Keď Ježiš porazil hada, vzniesol sa v žiare cez skalu. Zem sa zatriasla, z neba ako blesk zletel anjel, odvalil kameň spred vchodu do hrobu a posadil sa naň.
Strážcov zachvátil strach a popadali na zem ako mŕtvi.
Dojatý Kassius tiež spadol, ale rýchlo sa spamätal. Podišiel k hrobke, odchýlil dvere a vidiac prázdne plachty odišiel, aby podal Pilátovi správu. Snažil sa pochopiť, čo sa to stalo.
V tej chvíli sa zjavil oslávený Spasiteľ svojej Matke na Kalvárii.
Jeho rúcho vialo vo vánku a ligotalo sa ako v slnečných lúčoch.
Panne Márii ukázal svoje rany. Boli veľké a dal sa do nich vložiť prst. Prenikavo žiarili, lúče svetla vychádzali zo stredu rúk až ku koncom prstov. Okraje týchto rán tvorili čiary troch rovnakých trojuholníkov, ktoré sa navzájom dotýkali v strede kruhu.
Duše praotcov sa pred Božou Matkou uklonili.
Keď Panna Mária padla na kolená, aby mu pobozkala nohy, chytil ju za ruku, zdvihol ju a zmizol.
Videla som, že nad Jeruzalemom sa brieždi. Pri hrobke blikotali lampáše.
Bol to úsvit vzkriesenia!
____________________
21
Porov. Gn 3,15.
9.5 Zbožné ženy pri hrobe ‒ Zjavuje sa vzkriesený Ježiš
„A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: »Pozdravujem vás!«“ (Mt 28,9)
Ženy vošli do Jozefovej záhrady, no nevšimli si znaky, ktoré sprevádzali zmŕtvychvstanie. Nevedeli ani to, že pri hrobe sú stráže, lebo v sobotu tam neboli. Teraz sa ustarostene pýtali:
„Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“
Pri svojej vrúcnej túžbe uctiť si Pánovo telo ani nepomysleli na také veci. Ježišovo telo chceli pokropiť voňavými olejmi a posypať kvetmi.
Salome niesla najviac vonných olejov. Táto Salome nebola Jánovou matkou, ale bola to bohatá pani z Jeruzalema, príbuzná svätého Jozefa.
Ženy sa dohodli, že počkajú pred hrobkou na niektorého z učeníkov, ktorý im kameň odvalí.
Keď prišli pred hrobku, zbadali svetlo lampášov a strážcov na zemi. Vyľakali sa. Dve z nich boli menej odvážne a váhali, či majú ísť ďalej. Mária Magdaléna však pokračovala v ceste a kúsok za ňou aj Salome. Ony dve najhorlivejšie pripravovali byliny a vonné masti. Hoci mali strach, išli k hrobke. Ťažký kameň bol odvalený, medené dvere boli privreté. Pravdepodobne ich privrel Kassius. Mária Magdaléna ich otvorila a zdúpnela. Ježiš nebol v hrobke. Ležali tam zvinuté obväzy a plachta bola na tom istom mieste, kde ležalo Pánovo telo. Rýchlo vyšla zo záhrady a bežala do večeradla.
Mária Salome zatiaľ porozprávala druhým dvom ženám, čo sa stalo.
Boli vyplašené, ale súčasne cítili úľavu. Do hrobky sa však neodvážili ísť.
Kým tam stáli a váhali, bežal okolo nich Kassius a ten im povedal, čo videl. Keď totiž pochopil, že neuvidí Ježiša, pobral sa do mesta.
Dve ženy išli k dverám hrobky a uvideli dvoch anjelov v žiarivom kňazskom rúchu. Zľakli sa a v strachu sklonili tváre k zemi.
Jeden z anjelov im povedal:
„Nebojte sa! Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Ježiš tu už nie je, lebo vstal z mŕtvych! Pozrite na miesto, kam ho položili.“
Rozradostené ženy sa pobrali von zo záhrady. Cestou sa zastavovali a pozerali sa, či neuvidia Pána alebo či sa nevracia Mária Magdaléna.
Mária Magdaléna celá zadychčaná dobehla k večeradlu a zabúchala na bránu. Otvorili jej Peter a Ján. Ostatní apoštoli ešte spali. Skríkla:
„Telo Pána odniesli z hrobu a nevieme kam!“
A hneď sa zase rozbehla k hrobke. Obaja apoštoli utekali za ňou. Ján bežal rýchlejšie než Peter.
Mária Magdaléna bola od bolesti a úžasu celkom bez seba. Dlhé vlasy jej poletovali okolo hlavy.
K hrobke pribehla ako prvá, no neodvážila sa vstúpiť dnu. Čakala vonku.
Sklonila sa, aby nazrela do hrobky. Rukou si odhŕňala vlasy, čo jej padali do tváre. V hrobke uvidela dvoch anjelov.
Jeden z nich sa jej prihovoril:
„Žena, prečo plačeš?“
Mária Magdaléna vo svojej bolesti zvolala:
„Odniesli môjho Pána a neviem, kam ho položili!“
Zjavenie anjelov na ňu neurobilo nijaký dojem, pretože nemyslela na nič iné, iba na svojho Pána. Keď to povedala a znovu si všimla prázdne plachty, začala Pána hľadať v okolí hrobky, lebo cítila, že je nablízku.
Zrazu zbadala asi desať krokov východne od hrobky medzi kríkmi postavu oblečenú v bielom rúchu, ktorá sa jej prihovorila:
„Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“
Ten muž držal v ruke lopatu a na hlave mal plochý klobúk. Mária Magdaléna si myslela, že je to záhradník, a odpovedala mu:
„Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi kam a ja ho prinesiem.“
A znovu sa obzerala, či ho neuvidí niekde nablízku. Ježiš ju vtedy oslovil svojím známym hlasom:
„Mária!“
Hneď ho spoznala a obrátila sa k nemu ako kedysi:
„Rabbuni!“ (Majster!) [toto slovo sa v celom Písme vysloví iba raz. Je to forma zdrobneniny od slova "učiteľ-majster". Editor]
Padla pred ním na kolená a vystrela ruky, aby mu objala nohy. Ježiš zdvihol ruku a povedal:
„Nedotýkaj sa ma, ešte som nevystúpil k svojmu Otcovi. Ty však choď k mojim bratom a povedz im, že vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“
Keď to povedal, zmizol.
Ježiš povedal: „Nedotýkaj sa ma,“ lebo Mária Magdaléna v stave, v akom bola, si myslela, že všetko je ako predtým, pričom zabudla na zázračnú moc premeny Pána. O jeho slovách: „Ešte som nevystúpil k môjmu Otcovi“ mi bolo zjavené, že po svojom vzkriesení sa ešte nepostavil pred svojho nebeského Otca, aby mu poďakoval za víťazstvo nad smrťou.
Len čo sa Mária Magdaléna spamätala, znovu utekala k hrobke. Uvidela tam sedieť anjelov. Konečne sa presvedčila o zázraku a vybehla zo záhrady, aby vyhľadala svoje spoločníčky.
Krátko nato dobehol do záhrady Ján a hneď za ním Peter.
Pri vchode do hrobky zastal a sklonil sa, aby videl dovnútra. Peter vošiel dnu a uvidel tam zvinuté plachty a v nich vonné byliny. Šatka, ktorá zahaľovala Pánovu tvár, ležala zložená pri stene.
Do hrobky vošiel aj Ján a videl, že je prázdna. Apoštoli pochopili Ježišove slová a uverili v jeho zmŕtvychvstanie.
Peter schoval plachty pod plášť a obaja sa vrátili do mesta.
V hrobke som videla sedieť dvoch anjelov, pri hlave a nohách Pána, po celý čas, kým tam ležalo jeho telo. Boli tam, aj keď vošla do hrobky Mária Magdaléna a potom dvaja apoštoli.
Myslím, že Šimon Peter anjelov nevidel. Počula som však, ako Ján neskôr rozprával emauzským učeníkom, že keď nazrel do hrobky, videl tam anjela. Možno dostal strach, a preto pustil do hrobky Petra ako prvého.
Až teraz som videla, že strážcovia sa prebrali. Rýchlo vstali a so strachom sa vrátili do mesta. Prešli bránou, ktorou viedli Ježiša na Kalváriu.
Mária Magdaléna medzitým našla dve svoje spoločníčky a vyrozprávala im, že videla vzkrieseného Pána a anjelov. Ženy jej povedali, že aj ony videli anjelov. Potom opäť odišli k hrobke v nádeji, že stretnú Ježiša. Mária Magdaléna sa vrátila do večeradla. Ženy, ktoré sa vrátili do záhrady, stretli odchádzajúcich strážcov a prehodili spolu zopár slov.
Neďaleko vchodu do hrobky zbadali Ježiša v snehobielom rúchu, ktoré mu zakrývalo ruky. Rozochvené mu padli k nohám.
Pán im povedal:
„Pozdravujem vás!“
Potom im povedal ešte niekoľko slov, ukázal rukou ktorýmsi smerom a zmizol.
Obe ženy sa ponáhľali do večeradla a povedali učeníkom, že videli Pána.
Učeníci však radostnej správe neverili. Neverili ani Márii Magdaléne. Boli presvedčení, že reči o vzkriesení sú len výsledkom príliš bujnej fantázie žien.
Aj Peter a Ján boli celkom zmätení a prekvapení tým, čo videli. Vrátili sa do večeradla, aby svojim priateľom zvestovali radostnú zvesť. Cestou stretli Jakuba Mladšieho a Tadeáša, ktorí išli k hrobke za nimi. Aj oni boli veľmi rozrušení, lebo im sa Pán zjavil blízko večeradla. Videla som, že Ježiš Petra a Jána predišiel, a myslím, že Peter ho aj videl, lebo odrazu bol veľmi rozrušený. Neviem však, či ho videl aj Ján.
Vo videniach, ktoré sa týkali vzkriesenia, som videla Ježiša vedľa mnohých osôb, ale nie všetky ho videli.
Pri anjeloch to bolo tak isto.
Ženy, ktoré prišli k hrobke, ich raz videli, inokedy zase videli len jedného alebo žiadneho. Jeden z nich sa s nimi rozprával.
Anjel, ktorý zletel z neba ako blesk, odvalil kameň a sadol si naň, vyzeral ako bojovník. Toho videl len Kassius a traja strážcovia.
Boh využíva všetko spôsobom najvhodnejším pre dobro človeka.
9.6 Ukončenie pôstnych rozjímaní
V nedeľu, ktorá nasledovala po Veľkej noci, Židia umývali a upratovali chrám. Rozsypali pritom vonné byliny a popol z kostí, prinášali obete, odnášali trosky a doskami a kobercami zakryli stopy po zemetrasení. Napokon dokončili prerušené obrady.
Farizeji, saduceji a herodiáni vyhlásili, že slávenie Veľkej noci prerušilo zemetrasenie a prítomnosť nečistých osôb na svätom mieste.
Svoje vysvetlenie doplnili rozprávaním o Ezechielovom videní o oživení mŕtvych.
Hrozili, že potrestajú a uvrhnú kliatbu na každého, kto bude šíriť správy, ktoré nie sú v súlade s oficiálnym vyhlásením.
Nebolo pre nich ťažké umlčať ľud, pretože mnohí niesli vinu na nespravodlivom odsúdení Ježiša a na jeho smrti.
Tí lepší však uverili apoštolom a obrátili sa. Mnohí konvertovali tajne, iní tak urobili verejne na Turíce.
Veľkňazi nemohli zabrániť šíreniu viery v Ježiša. Už za čias diakona Štefana bola celá mestská časť Ofel a východná strana Siona kresťanská. Kresťanské spoločenstvo sa rozšírilo až do údolia Cedronu.
Annáš zúril a bol ako posadnutý diablom. Zavreli ho a už sa viac nedostal von. Kajfáša zožierala zlosť.
Vo štvrtok po Veľkej noci sestra Anna Katarína Emmerichová povedala toto:
Pilát márne hľadal svoju ženu, ktorá sa ukrývala v Lazárovom dome v Jeruzaleme. Tento dom nebol podozrivý, lebo ženy doň nesmeli vstupovať. Štefan, Pavlov bratanec, bol zatiaľ len málo známy ako učeník a mohol doň teda vchádzať i vychádzať. Nosil jej jedlo a oboznamoval ju s evanjeliom.
Šimon z Cyrény sa dal pokrstiť a prijali ho do kresťanského spoločenstva.
Tým sa končia videnia blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej o umučení Pána. Trvali od 18. februára do 6. apríla 1823, týždeň po Veľkej noci.
Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO.