"Všetci nahí!" Do škôl putuje ďalší kontroverzný výtvor z dielňe francúzskej vlády

2,238
Kultúra smrti

Dôvodom pre propagáciu nudizmu medzi deťmi je vraj boj proti kultu ultraštíhlych modeliek

Zdalo sa, že si Francúzi po poslednom miliónovom proteste na chvíľu vydýchnu, kým sa náhle nevynorila otázka nahoty. Kameňom úrazu ale aj škandálu, ktorý otriasa spoločnosťou, je kniha pre deti od autorky Claire Franek s titulom: Tous à poil - Všetci nahí. Cieľom tejto knihy je učiť deti o ľudskom tele, viesť ich k rovnosti medzi pohlaviami, k rovnosti bez ohľadu na vek, rasu či typ postavy tela a údajne ich tak viesť k tomu, aby nahé alebo polonahé telá neporovnávali s postavami modeliek a manekýnov, ktorých fotografie môžu byť aj nereálne. 

Pravicový politik strany UMP, Jean François Copé obvinil ministra školstva Vincenta Peillona, že vôbec dal takýto priestor škandalóznym obrázkom. "Keď som tú knihu videl, stuhla mi krv v žilách. Takúto knihu nám má Pedagogické centrum ponúkať ako odporúčanú literatúru a pomôcku pre učiteľov? Nahá učiteľka? Akú autoritu potom môžu mať naši učitelia? Mohli by sme sa na tom smiať, no iste na smiech nemáme chuť. Už by sme mohli pochopiť, kam sa rúti naša krajina!"

Nudizmus zrovnoprávňuje?

V knihe sa vyzliekajú všetci, aby boli takými, akými ich "mama vytvorila": starkí, policajt, susedia, učiteľka a samozrejme deti. Lebo takto človeka vedieme k rovnosti. Ako priniesol denník il Foglio, tvorcovia knihy tvrdia, že má učiť tomu, aby "nemali zábrany". K protestom proti tejto novej iniciatíve vlády Francoisa Hollanda sa pridalo aj čoraz väčšie hnutie Manif pour tous a žiada stiahnuť publikáciu zo školských inštitúcií a z verejných knižníc.

Nová generácia Francúzov vytvára silné reakčné hnutie

Francúzskom už vyše roka pokračuje neprestajná opozícia voči "výdobytkom" Hollandových ministrov. Francúzsky týždenník Nouvel Observateur definuje členov Manif ako "reakčnú generáciu", ktorá sa neustále mobilizuje a bojuje stále kreatívnejšími formami nenásilných protestov.

Hollande, ktorý nemôže realizovať žiadne konkrétne kroky kvôli hospodárskej kríze, sa nerozumne pobral španielskou cestou sociálno-kultúrnych reforiem. Pravdepodobne si neuvedomil, že tieto reformy môžu byť tak radikálne odmietané občanmi. A pokiaľ Francúzsko bude odmietať takúto víziu progresu, ktorú chcú krajine nastoliť, otáznym a mimoriadne aktuálnym sa pre túto vládu stáva vzťah zákona a legitimity.