Pred mesiacom prišiel 48-ročný sexuológ z anglického Bristolu Gary McFarlane definitívne o miesto v psychologickej poradni Relate. Sexuológ McFarlane je kresťan a nemá problém radiť mužovi a žene v sexuálnych otázkach. Je to jeho džob. Má problém radiť v sexuálnych otázkach dvojici mužov. Problém so svedomím. A nepovažuje to za svoj džob. Pred dvadsiatimi rokmi by to nikto nepovažoval za jeho džob. Lenže dnes je Británia inde. McFarlane sa snažil v práci, aby mu neboli prideľované na poradenstvo dvojice rovnakého pohlavia. Jeho snaha skôr či neskôr musela viesť ku konfliktu so zamestnávateľom. McFarlane sa od roku 2008 snažil súdnou cestou domôcť práva na výhradu vo svedomí, aby nemusel radiť homosexuálom. Napokon, veď britská a i celá európska spoločnosť sa zaklínajú ochranou menšín. Menšinou sú v Británii i kresťania. Lenže pre kresťanov táto ochrana akosi neplatí. V apríli rozhodnutím Court of Appeal Gary McFarlane svoj spor definitívne prehral. A tak nebude radiť nikomu.
Tento týždeň sa v Bratislave uskutočňuje prvý pochod homosexuálov. Nemyslím si, že hlavnou otázkou je, či sa vyskytnú počas pochodu nejaké obscénnosti alebo nie. Ak sa budú všetci správať slušne, bude potom dôvod vydýchnuť si, že je všetko v poriadku?
Bohužiaľ, nie. Problémom sú požiadavky, ktoré homosexuálna lobby presadzuje. Tak všeobecne hovoria, že žiadajú toleranciu. To je zvláštne. Veď tolerancia homosexuality – to je súčasný stav. Nikto neskúma, kto s kým býva, či zdieľa spálňu. Pokrivený jazyk neveští nič dobrého. Konkrétne žiadajú obvyklé požiadavky, ako ich poznáme zo západnej Európy alebo z USA a Kanady. Registrované partnerstvá, manželstvá osôb rovnakého pohlavia, atď.
Lenže tieto požiadavky nie sú požiadavkami väčšej slobody pre homosexuálov. Slobodu majú. Tie požiadavky sú požiadavkami uzákonenia nových povinností pre nás ostatných. Predovšetkým povinnosti nielen tolerovať homosexuálny životný štýl (to sme bez problémov vždy robili), ale aj ho zvelebovať. Ak totiž spoločnosť prijme zákon o registrovaných partnerstvách či manželstvách gayov, to znamená, že ich vzťah tá spoločnosť nielen toleruje, ale ho aj zvláštnym spôsobom má v úcte. A táto povinnosť uctiť si homosexuálny životný štýl potom občas pripadá v niektorých životných situáciách i konkrétnym občanom. A to aj takým, ktorí homosexuálne vzťahy schvaľovať nechcú. Títo občania sú potom nútení ísť proti svojmu svedomiu.
Gary McFarlane je iba jedným z takýchto prípadov v Británii. Ďalším je napríklad sobášna úradníčka miestneho úradu v londýnskej štvrti Islington, Lilian Ladele. Roky sobášila mužov so ženami. V roku 2005 Blairova vláda presadila registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia a pani Ladele mala zrazu povinnosť tieto páry „sobášiť“. Bolo to proti jej svedomiu. Podobne ako McFarlane i ona sa spočiatku pokúšala riešiť problém tak, že si vymieňala službu s kolegami v prípadoch, kedy bolo treba „sobášiť“ osoby rovnakého pohlavia. I v jej prípade však napokon došlo k súdnemu sporu medzi ňou a zamestnávateľom o právo na výhradu vo svedomí. Lilian Ladele svoj spor definitívne prehrala v marci 2010 na Najvyššom súde.
Podobne dopadol sudca Andrew McClintock zo Sheffieldu, keď nechcel rozhodovať v prípadoch, kedy by musel podľa zákona prideliť deti do opatery homosexuálnemu páru. Prišiel o miesto. Nie sú to jediné prípady v Európe, kedy tzv. antidiskriminačná legislatíva viedla k vyhadzovaniu ľudí z práce.
Podporovatelia bratislavského pochodu gayov by si mali položiť otázku, či naozaj chcú, aby k takýmto situáciám dochádzalo i na Slovensku. Či chcú byť za takúto tyraniu spoluzodpovední? Či chcú vytvoriť zoznam povolaní, v ktorých by kresťania nemali pracovať?
V roku 1981 som končil štúdium na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK a mal som záujem byť tam pegagógom. Dekan fakulty, profesor Michal Greguš mi povedal: „Môžete pracovať hocikde, ale tu pracovať ako učiteľ nemôžete. Váš svetonázor je tu známy.“ Komunizmus bol o tom. Ten, o kom bolo známe, že nevyznáva štátom nanútenú komunistickú ideológiu marxizmu-leninizmu, nemohol vykonávať isté zamestnania. Dnes v štáte, ktorý nanúti homoideológiu, ľudia, ktorí s ňou nesúhlasia, nebudú môcť vykonávať isté zamestnania. A nebudú to iba kresťania. A tých zamestnaní nebude málo. A pamätáte sa, ako skončil komunizmus?
Na vyššie uvedené problémy sme v predstihu reagovali už pred niekoľkými rokmi, keď sme sa snažili o uzákonenie výhrady vo svedomí. V roku 2006 sme s kolegami odišli z vládnych funkcií na protest proti zmareniu schválenia zmluvy o výhrade vo svedomí.
Súčasťou homoideológie je i snaha trestať za akékoľvek negatívne výroky o homosexuálnom spôsobe života. Za posledné roky sa množia prípady kresťanských kazateľov, ktorí iba kážu proti hriechu a citujú Bibliu. V marci tohto roku v škótskom Glasgowe sa takouto obeťou „hate crime“ legislatívy stal americký pouličný kazateľ Shawn Holes. Za verejnú kázeň dostal od polície pokutu 1000 libier. Počas kázne najprv vôbec nehovoril o homosexualite, hovoril vo všeobecnosti o kresťanstve a o hriechu. Skupina prítomných homosexuálov sa začala bozkávať a potom sa vypytovala Holesa, čo si o tom myslí. Ten povedal, že to je hriech, ktorým privolávajú Boží hnev.. Nasledovalo privolanie polície a pokuta pre Holesa. Podobných prípadov je v Británii a v Kanade viacero.
Sú si podporovatelia bratislavského pochodu istí, že touto cestou by sa malo vydať i Slovensko?
Sú homosexuáli, ktorí svojmu sklonu nechcú podľahnúť a nežijú homosexuálnym spôsobom života. Zaslúžia si veľkú úctu.
Potom sú homosexuáli, ktorí žijú so svojimi partnermi, ale myslia si, že manželstvo dvoch mužov je nezmysel a žiadnu podobnú legislatívu nežiadajú. Z hľadiska politického niet dôvodu sa k nim vyjadrovať.
Napokon sú tu homosexuáli a ešte viac liberálnych heterosexuálov, ktorí veria utópii homoideológie. Tí nám pripravujú tichú tyraniu, ktorej príklady sú popísané vyššie.
Pred pár dňami navštívil pápež Benedikt XVI. Portugalsko. Okrem iného počas návštevy vo Fatime označil potrat a tlaky na „manželstvá“ osôb rovnakého pohlavia za najzradnejšie a najnebezpečnejšie problémy, ktoré dnes stoja proti spoločnému dobru.
Portugalský prezident Anibal Cavaco Silva pápeža vyprevadil k lietadlu, zamával mu a o tri dni podpísal zákon o manželstvách gayov. Cavaco Silva je katolík, bývalý profesor Katolíckej univerzity Portugalska, bývalý predseda pravicovej strany PPD/PSD, ktorá je členom Európskej ľudovej strany EPP. EPP zhromažďuje na úrovni EÚ kresťanskodemokratické a konzervatívne strany z krajín EÚ.
Portugalský prezident má podľa ústavy právo vetovať zákon schválený parlamentom. Môže zákon vrátiť do parlamentu a v takom prípade treba na jeho opätovné schválenie až dve tretiny poslaneckých hlasov. Cavaco Silva však právo veta nevyužil, hoci povedal, že osobne so zákonom nesúhlasí. Povedal, že nechce v parlamente žiadny ďalší zápas v tejto veci, aby sa mohol parlament venovať radšej ekonomickej kríze. Ale nebol to parlament, respektíve jeho ľavicová väčšina, ktorý sa z vlastnej vôle zaoberal touto témou?
Nad cynizmom a oportunizmom týchto „katolíckych“ politikov sa už netreba rozhorčovať. Treba sa na ňom zabávať.
Tento týždeň sa v Bratislave uskutočňuje prvý pochod homosexuálov. Nemyslím si, že hlavnou otázkou je, či sa vyskytnú počas pochodu nejaké obscénnosti alebo nie. Ak sa budú všetci správať slušne, bude potom dôvod vydýchnuť si, že je všetko v poriadku?
Bohužiaľ, nie. Problémom sú požiadavky, ktoré homosexuálna lobby presadzuje. Tak všeobecne hovoria, že žiadajú toleranciu. To je zvláštne. Veď tolerancia homosexuality – to je súčasný stav. Nikto neskúma, kto s kým býva, či zdieľa spálňu. Pokrivený jazyk neveští nič dobrého. Konkrétne žiadajú obvyklé požiadavky, ako ich poznáme zo západnej Európy alebo z USA a Kanady. Registrované partnerstvá, manželstvá osôb rovnakého pohlavia, atď.
Lenže tieto požiadavky nie sú požiadavkami väčšej slobody pre homosexuálov. Slobodu majú. Tie požiadavky sú požiadavkami uzákonenia nových povinností pre nás ostatných. Predovšetkým povinnosti nielen tolerovať homosexuálny životný štýl (to sme bez problémov vždy robili), ale aj ho zvelebovať. Ak totiž spoločnosť prijme zákon o registrovaných partnerstvách či manželstvách gayov, to znamená, že ich vzťah tá spoločnosť nielen toleruje, ale ho aj zvláštnym spôsobom má v úcte. A táto povinnosť uctiť si homosexuálny životný štýl potom občas pripadá v niektorých životných situáciách i konkrétnym občanom. A to aj takým, ktorí homosexuálne vzťahy schvaľovať nechcú. Títo občania sú potom nútení ísť proti svojmu svedomiu.
Gary McFarlane je iba jedným z takýchto prípadov v Británii. Ďalším je napríklad sobášna úradníčka miestneho úradu v londýnskej štvrti Islington, Lilian Ladele. Roky sobášila mužov so ženami. V roku 2005 Blairova vláda presadila registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia a pani Ladele mala zrazu povinnosť tieto páry „sobášiť“. Bolo to proti jej svedomiu. Podobne ako McFarlane i ona sa spočiatku pokúšala riešiť problém tak, že si vymieňala službu s kolegami v prípadoch, kedy bolo treba „sobášiť“ osoby rovnakého pohlavia. I v jej prípade však napokon došlo k súdnemu sporu medzi ňou a zamestnávateľom o právo na výhradu vo svedomí. Lilian Ladele svoj spor definitívne prehrala v marci 2010 na Najvyššom súde.
Podobne dopadol sudca Andrew McClintock zo Sheffieldu, keď nechcel rozhodovať v prípadoch, kedy by musel podľa zákona prideliť deti do opatery homosexuálnemu páru. Prišiel o miesto. Nie sú to jediné prípady v Európe, kedy tzv. antidiskriminačná legislatíva viedla k vyhadzovaniu ľudí z práce.
Podporovatelia bratislavského pochodu gayov by si mali položiť otázku, či naozaj chcú, aby k takýmto situáciám dochádzalo i na Slovensku. Či chcú byť za takúto tyraniu spoluzodpovední? Či chcú vytvoriť zoznam povolaní, v ktorých by kresťania nemali pracovať?
V roku 1981 som končil štúdium na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK a mal som záujem byť tam pegagógom. Dekan fakulty, profesor Michal Greguš mi povedal: „Môžete pracovať hocikde, ale tu pracovať ako učiteľ nemôžete. Váš svetonázor je tu známy.“ Komunizmus bol o tom. Ten, o kom bolo známe, že nevyznáva štátom nanútenú komunistickú ideológiu marxizmu-leninizmu, nemohol vykonávať isté zamestnania. Dnes v štáte, ktorý nanúti homoideológiu, ľudia, ktorí s ňou nesúhlasia, nebudú môcť vykonávať isté zamestnania. A nebudú to iba kresťania. A tých zamestnaní nebude málo. A pamätáte sa, ako skončil komunizmus?
Na vyššie uvedené problémy sme v predstihu reagovali už pred niekoľkými rokmi, keď sme sa snažili o uzákonenie výhrady vo svedomí. V roku 2006 sme s kolegami odišli z vládnych funkcií na protest proti zmareniu schválenia zmluvy o výhrade vo svedomí.
Súčasťou homoideológie je i snaha trestať za akékoľvek negatívne výroky o homosexuálnom spôsobe života. Za posledné roky sa množia prípady kresťanských kazateľov, ktorí iba kážu proti hriechu a citujú Bibliu. V marci tohto roku v škótskom Glasgowe sa takouto obeťou „hate crime“ legislatívy stal americký pouličný kazateľ Shawn Holes. Za verejnú kázeň dostal od polície pokutu 1000 libier. Počas kázne najprv vôbec nehovoril o homosexualite, hovoril vo všeobecnosti o kresťanstve a o hriechu. Skupina prítomných homosexuálov sa začala bozkávať a potom sa vypytovala Holesa, čo si o tom myslí. Ten povedal, že to je hriech, ktorým privolávajú Boží hnev.. Nasledovalo privolanie polície a pokuta pre Holesa. Podobných prípadov je v Británii a v Kanade viacero.
Sú si podporovatelia bratislavského pochodu istí, že touto cestou by sa malo vydať i Slovensko?
Sú homosexuáli, ktorí svojmu sklonu nechcú podľahnúť a nežijú homosexuálnym spôsobom života. Zaslúžia si veľkú úctu.
Potom sú homosexuáli, ktorí žijú so svojimi partnermi, ale myslia si, že manželstvo dvoch mužov je nezmysel a žiadnu podobnú legislatívu nežiadajú. Z hľadiska politického niet dôvodu sa k nim vyjadrovať.
Napokon sú tu homosexuáli a ešte viac liberálnych heterosexuálov, ktorí veria utópii homoideológie. Tí nám pripravujú tichú tyraniu, ktorej príklady sú popísané vyššie.
Pred pár dňami navštívil pápež Benedikt XVI. Portugalsko. Okrem iného počas návštevy vo Fatime označil potrat a tlaky na „manželstvá“ osôb rovnakého pohlavia za najzradnejšie a najnebezpečnejšie problémy, ktoré dnes stoja proti spoločnému dobru.
Portugalský prezident Anibal Cavaco Silva pápeža vyprevadil k lietadlu, zamával mu a o tri dni podpísal zákon o manželstvách gayov. Cavaco Silva je katolík, bývalý profesor Katolíckej univerzity Portugalska, bývalý predseda pravicovej strany PPD/PSD, ktorá je členom Európskej ľudovej strany EPP. EPP zhromažďuje na úrovni EÚ kresťanskodemokratické a konzervatívne strany z krajín EÚ.
Portugalský prezident má podľa ústavy právo vetovať zákon schválený parlamentom. Môže zákon vrátiť do parlamentu a v takom prípade treba na jeho opätovné schválenie až dve tretiny poslaneckých hlasov. Cavaco Silva však právo veta nevyužil, hoci povedal, že osobne so zákonom nesúhlasí. Povedal, že nechce v parlamente žiadny ďalší zápas v tejto veci, aby sa mohol parlament venovať radšej ekonomickej kríze. Ale nebol to parlament, respektíve jeho ľavicová väčšina, ktorý sa z vlastnej vôle zaoberal touto témou?
Nad cynizmom a oportunizmom týchto „katolíckych“ politikov sa už netreba rozhorčovať. Treba sa na ňom zabávať.