Tento na smrť odsúdený muž je pod neustálou policajnou ochranou, lebo jeho výskumy dokázali, že Korán nie je nijaké Božie zjavenie, ale iba ľuďmi napísaná kniha. Uvádzame interview Günthera Klempnaueras kritikom islamu a moslimom Hamedom Abdel-Samadom:
Hovoríme o Koráne. Povedzte nám niečo o jeho vzniku a definitívnej autorizácii.
Hamed Abdel-Samad: Svätá kniha moslimov pozostáva zo 114 rôzne dlhých súr, ktoré neboli zoradené chronologicky, ale podľa dĺžky. Každý veriaci moslim predpokladá, že Korán Mohamedovi zjavil priamo archanjel Gabriel. Korán nerozpráva príbeh Mohameda, ani príbeh sveta. Ide skôr o momentálne zábery prevažne skreslených fragmentových príbehov o prorokoch a podobenstiev Starého a Nového zákona, o výzvy k monoteizmu, varovanie pred peklom a opisy raja. Sú tam diskusie o židoch a kresťanoch a vojnové protokoly. Súry boli odovzdávané ústne. Až desaťročia po smrti proroka sa Korán ´posvätil´ ako kánonický text a stal sa základom politického a právneho konania. Vládcovia po Mohamedovi hľadali oprávnenie svojej moci a dobyvateľských výprav a v Koráne našli perfektný podklad. Pred 1000 rokmi sa islamskí učenci zhodli na tom, že len ich výklad Koránu a Haditu má byť platný. Odvtedy je text perfektný v sebe uzavretý manifest, ktorý je všeobecne platný mimo času a priestoru dodnes.
V najnovšej knihe „Korán posolstvo lásky a posolstvo nenávisti“ sa venujete srdcu islamu. Pretože Korán považujú za najmocnejšiu knihu sveta, za posledné Božie slovo. Obsahuje spoločenský a právny poriadok pre mnohých moslimov záväzný a naďalej ovplyvňuje aj svetové politické dianie súčasnosti. Aký úmysel ste mali pri tejto knihe, ktorá je výskumom Koránu?
Abdel-Samad:Doteraz neboli uverejnené nijaké výskumy Koránu, ktoré by ho historicko-kriticky osvetlili a zaradili. Keď som sa zaoberal vznikom Koránu a jeho prameňmi, bolo mi jasné: Táto kniha nespadla z neba. Konanie a reakcie Mohameda a jeho spoločenstva ako aj odpovede pristrihnuté na potreby tohto spoločenstva dokážeme pochopiť. Za 23 rokov Korán viackrát zmenil svoj postoj. Preto je nepochopiteľné, že po 1400 rokoch ešte aj dnes v našej spoločnosti s jej potrebami a výzvami má byť Korán platný.
Korán porovnávate so supermarketom, kde možno všetko kúpiť.
Abdel-Samad: Korán je naozaj supermarket s mnohými produktami a každý si môže poslúžiť, ako chce. Avšak popisy, prísady a dátum spotreby tam nie sú jasne vyznačené a regály sú poprehadzované. Mierumilovní moslimovia hľadajú v Koráne pasáže pokoja a nájdu ich. Násilní moslimovia hľadajú pasáže schvaľujúce násilie a aj oni ich nájdu. A to s rovnakou legitimitou, lebo je to údajne Božie slovo. Ak to všetko poľudštíme a odložíme príbeh Božieho zjavenia, tak môžeme povedať, že tá kniha vcelku opisuje ľudské skúsenosti a protokoluje vývoj spoločenstva za 23 rokov. K tomu patria aj emócie, princípy a pochybenia. Preto je to relatívne vyrovnané.
Pre vás je teda Korán kniha napísaná človekom, v ktorej Mohamed dokumentoval vývoj spoločenstva za 23 rokov. Naň sa odvolávajú moslimovia, ktorí žijú tolerantne, ako aj teroristi IS, ktorí tým ospravedlňujú svoje vražedné činy. Korán obsahuje oboje - posolstvo lásky a posolstvo nenávisti. Ako je to možné?
Abdel-Samad: V knihe najprv podávam prehľad vzniku Koránu. Porovnávaním súr Koránu s Mohamedovými životnými zastávkami potom konštatujem, že prorok hlása vždy presne to, čo mu v príslušnej situácii poslúžilo. Navzájom si odporujúce súry Koránu sú indíciou toho, že Korán nemôže byť svätý Bohom zjavený text, ale je to zrkadlo ľudskej existenciálnej orientácie a nedostatkov.
V Mekke, kde sa Mohamed narodil, bolo židovské a kresťanské spoločenstvo. Tu sa dostal do styku so Starým a Novým zákonom. V Koráne je veľa príbehov z Biblie od Abraháma cez Mojžiša, Noeho, prorokov až po Ježiša a Máriu. Ale on tieto príbehy tak prekrútil, aby sa hodili k jeho situácii. V Mekke založil prvé spoločenstvo, ktoré bolo spočiatku veľmi malé a stálo na slabých nohách. Preto bolo najprv v popredí posolstvo lásky: láska k blížnemu, odpustenie a tolerancia, pretože bol na toleranciu odkázaný.
Aký mal Mohamed názor na Starý a Nový zákon?
Abdel-Samad: Najprv opísal sväté knihy židov a kresťanov ako božské spisy priamo zjavené Bohom, ktoré obsahujú absolútnu pravdu. Židia boli pre neho strážcami zákona. Keď jeho náklonnosť neopätovali, označil ich za falšovateľov a zradcov Božieho slova. Po jeho úteku z Mekky do Mediny hľadal najprv priazeň relatívne veľkého kresťanského spoločenstva. Kresťanov sprvu opisuje ako milosrdných a dobrotivých. Tak ako Ježiš vstal z mŕtvych a vystúpil do neba, tak aj kresťanov v Koráne blahovoľne opisuje ako veriacich, ktorí pri Poslednom súde môžu dúfať v Božiu milosť.
Biblická predstava Boha Stvoriteľa urobila na Mohameda dojem. Ale ústredná úloha Ježiša ako Syna človeka a Božieho Syna sa mu nehodila do jeho koncepcie, pretože ho považoval za konkurenta. Ako tento problém vyriešil?
Abdel-Samad: Na Mohameda urobili príbehy o Ježišovi v Novom zákone veľký dojem a aj keď sfalšovane prijal ich vo svojom zmysle do Koránu. Pre neho je Ježiš prorokom, ktorý robil zázraky a zažil nanebovstúpenie. Ale jeho posolstvo vykúpenia ako Božieho Syna zavrhol. Proroctvo Ježiša, že po ňom príde niekto, kto je väčší ako on, vzťahuje Mohamed na seba samého. Ježiš však myslel na Ducha Svätého. Keď kresťania velikášstvo Mohameda odmietli a odpor proti nemu rástol, stali sa aj kresťania jeho nepriateľmi.
Židmi a kresťanmi odmietnutý zakladateľ náboženstva si v Medine vybudoval víťaznú armádu. Ako víťazný vojvodca sa Mohamed vrátil do rodnej Mekky. Ako sa správal k rodákom?
Abdel-Samad: Bolo to ťaženie pomsty. Nepoznal milosť. Okrem toho zničil všetky kultové miesta tak, ako dnes IS v Sýrii a Iraku podľa jeho vzoru. Prepísal biblický príbeh Abraháma podľa seba tak, že Abraháma nechal sekerou zničiť obrazy modiel v Mekke. Na túto súru sa zrejme odvoláva IS, ako aj Taliban, ktorý v Afganistane zničil tisícročné sochy Budhu.
Čím mocnejší a víťaznejší Mohamed bol, tým častejšie viedol vojny. Ako odôvodnil svoje kruté počínanie?
Abdel-Samad: Ako víťazný vodca štátu šíril potom posolstvo nenávisti. Vojna proti neveriacim, židom a kresťanom sa oslavovala a pozdvihla na svätú misiu, dokonca sa mystifikovala na bohoslužbu. Anjelom dáva Alah nariadenie, ako presne majú neveriacich v bitke usmrcovať. Bojovníci IS si teda neberú za vzor iba proroka, keď stínajú hlavy neveriacim, ale Alahom poslaných anjelov. V momente, keď Alah sám do boja zasahuje a usmrcuje, je už účasť v boji nielen pochybným prostriedkom politiky, ale stáva sa bohoslužbou. Alah povzbudzuje veriacich, aby aktívne tiahli do boja a aj tam zomreli.
Z tohto pohľadu chápeme kult mučeníctva islamistov a fascinovanie mladých mužov ideou vyhodiť sa do vzduchu.
Abdel-Samad: Presne tak to je a je jedno, ako sa boj skončí. Ak boj vyhrajú islamisti, získajú krajinu, vojnovú korisť a pekné sexuálne otrokyne. Ak v boji padnú ako mučeníci, prídu priamo do raja, ktorý sa v Koráne spomína 66 krát. V raji je všetko, čo si len muž v púšti želá. Je to skvostné miesto so zmyslenými pôžitkami, s mäsom a vínom. A predovšetkým sú tam panny s dobre vyvinutými prsami. Militantní islamisti verbujú do džihádu. Lákajú mladých frustrovaných mužov prísľubom, že si môžu bombou prebiť priamu cestu do večného šťastia. Kto zomrie ako mučeník, má trvalé miesto v raji isté.
Nie je to iba sociálna bieda, ktorá podnecuje mladých stať sa bojovníkmi IS. Sú to aj mnohí študenti, intelektuáli a inžinieri. Dnes je na svete 35 iných vojen, v ktorých sa také krutosti ako u IS v takej masívnej forme nedejú. V terore IS ide o ideologický problém. Trhavina je mocou Koránu s týmto „božským“ posolstvom nenávisti. Kto to chce ignorovať, nerobí pokoju nijakú službu. Od 11. septembra 2001 sa do nás vtĺka, že islam je posolstvom pokoja a islamisti Korán zneužívajú. Pravdou je, že posolstvo nenávisti je v Koráne pevne zachytené.
Chronologicky je poslednou 9. súra ako odkaz proroka, kde sa ešte raz vysvetľuje, ako zaobchádzať s neveriacimi, so židmi a kresťanmi, ale aj s hriešnikmi a pochybujúcimi medzi moslimami. Čo sa tam píše?
Abdel-Samad: Začína sa zákazom všetkých dohôd pokoja. Moslimovia nesmú vyzývať k pokoju, dokiaľ majú lepšiu východiskovú situáciu! Ak sú však v ťažkostiach, môžukrátkodobo uzavrieť dohodu o pokoji. Zabíjajte služobníkov modiel, kde ich nájdete a striehnite na nich v každej pasci. Ak však oľutujú a budú sa modliť a platiť dane chudobných, nechajte ich ísť svojou cestou. Alah je odpúšťajúci.
Ak zohľadníme historický kontext a situáciu proroka, tak sa dokonca stávajú nevierohodné aj tie verše Koránu, ktoré sú zdanlivo mienené pokojamilovne a harmonicky. Môžete uviesť príklad?
Abdel-Samad: V Koráne sa píše: „Keď neveriaci majú sklon k mieru, tak sa aj ty k nemu prikloň, alebo s nimi uzavri mier.“ To chápu mnohí moslimovia, imamovia ako výzvu k pokoju. Ale je tam ďalšia pasáž, ktorá hovorí: „A nevyzývaj k mieru, ak máš prevahu.“ To je jasný dôkaz, že tu nejde o všeobecné princípy mieru a vojny, ale iba o strategické opcie. To ukazuje ľudský rozmer, to je pragmatizmus, čiastočne dokonca machiavelizmus. Na udržanie a rozšírenie moci je Mohamedovi každý prostriedok dobrý. On zmenil zákony a morálku a vydával ich za Alahove. Pretože to garantuje následníctvo. Veď ktože už môže protirečiť Bohu? Dilema, ktorá islam sprevádza dodnes. Za predpokladu, že je to Boh sám, kto netrpí nijaké otázky a nijaké pochybnosti, nemôže sa rozvíjať nijaká kultúra kritického myslenia.
Keď umiernení moslimovia v talkshow chcú vyzdvihnúť posolstvo lásky v Koráne, radi citujú súru 5,32: „Kto zavraždí dušu, bez toho, že by spáchala vraždu v krajine, má byť ako ten, kto zavraždil celé ľudstvo. A kto niekoho ponechá pri živote, má byť ako ten, čo ponechal pri živote celé ľudstvo.“ To predsa znie veľmi presvedčivo.
Abdel-Samad: Táto súra sa však začína slovami: „Z tohto dôvodu sme deťom Izraela prikázali, že kto ...“ Žiaľ začiatok tohto verša sa vynecháva, aby sa vzbudil dojem, že ide o islamské prikázanie. V skutočnosti je to citát z Talmudu, ktorý podopiera židovský zákaz „Nezabiješ“.
Islamský postoj k zabíjaniu je hneď v ďalšom verši v rovnakej súre: „Hľa, odmena tým, ktorí bojujú proti Alahovi a jeho poslaným a pôsobia ničenie na zemi je iba pre toho, ktorý ich zabije a ukrižuje, alebo im ruky a nohy zmrzačí, alebo ich vyženie z krajiny. To je odmena tu na zemi a na druhom svete bude pre nich bolestný trest“ (súra 5,33).
V čom vidíte rozhodujúci rozdiel v obraze Boha medzi islamom a kresťanstvom?
Abdel-Samad: Pre mňa spočíva rozhodujúci rozdiel v príbehu obety. V kresťanstve sa Boh stal človekom a obetuje sa smrťou na kríži za hriešne ľudstvo. V Koráne žiada Alah od veriacich, aby sa obetovali za neho. Alah si žiada ľudské obete. A to bolo pre Mohameda veľmi dôležité. On potreboval silnú armádu. Tým si mohol urobiť z ľudí svoje nástroje. A človek je stratený - iba ak by bojoval za Božiu vec.
Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. čo si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.