Zástupca predstaviteľa Ruska v OSN Piotr Iľjičev v Bezpečnostnej rade OSN prečítal „krátky prehľad“ najvýraznejších prípadov porušenia medzinárodného práva Veľkou Britániou a USA
Iľjičev prečítal zoznam udalostí od druhej polovice 20. storočia dodnes ako reakciu na obvinenia voči Moskve v súvislosti s udalosťami na Ukrajine a spojenia Krymu s Ruskom, oznámila tlačová agentúra TASS.
„Niektoré delegácie dnes spomínali porušenia princípov charty OSN neopodstatnene obviňujúc Rusko. Aby tieto fantázie nevyvolali nesprávny dojem, dovoľte mi prečítať krátky prehľad najvýraznejších prípadov porušenia medzinárodného práva, porušenia vrátane cieľov a princípov charty OSN za posledné desaťročia, obzvlášť preto, že sa na ne zjavne pozabudlo“, uviedol diplomat.
Konkrétne upriamil pozornosť na bombardovanie jemenského Мaribu v 1946 Veľkou Britániou, pričom Bezpečnostná rada OSN v rezolúcii 188 odsúdila tento čin „zvýrazňujúc nesúlad represií s cieľmi a princípmi charty OSN“.
„V roku 1983 USA vojensky vtrhli na Grenadu. Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 37/8 označilo kroky USA za „hrubé porušenie medzinárodného práva. Mnohí vedia o reakcii vtedajšieho prezidenta USA Ronalda Reagana na tento dokument – táto správa mu nijako nepokazila chuť pri raňajkách“, pripomenul Iľjičev.
V roku 1986 USA zaútočili na Líbiu a v 1989 vtrhli do Panamy. V oboch prípadoch Valné zhromaždenie OSN odsúdilo tieto agresie a kvalifikovalo ich ako porušenie medzinárodného práva.
Ruský diplomat podčiarkol, že porušenia charty OSN konštatoval aj Medzinárodný súd.
„Napríklad v historicky prvom rozhodnutí vo veci korfského kanálu v 1946, Medzinárodný súd konštatoval narušenie suverenity Albánska Veľkou Britániou. Dobre známe je aj rozhodnutie vo veci Nicaragua versus USA v 1986 roku. V rozhodnutí Medzinárodný súd priamo vyhlásil, že USA narušili suverenitu Nicaragui a tiež normy zakazujúce miešať sa do vnútropolitických záležitosti krajiny a používať pritom vojenskú silu“, oznámil Iľjičev.
„Nezodpovedný postoj“ USA a jeho spojencov k charte OSN pokračoval aj pri bombardovaní Juhoslávie v roku 1999, a tiež pri úroku na Irak v 2003-om. Nasledovala Líbya, v ktorej „s údajne altruistickou pomocou zvonku došlo k požiaru, ktorý zničil štát a zanechal len popol a chaos“, povedal diplomat. „Práve takéto nezákonné zamiešavanie sa formou nelegitímnych leteckých úderov v Líbyi alebo dodávok zbraní mimovládnym ozbrojeným skupinám“ priviedlo k nárastu radikálnych nálad v Sýrii, čo nakoniec „vyústilo do vzniku a zosilneniu takých hrôz“ ako teroristická skupina „Islamský štát“.
„Následky miešania sa do Líbye a Sýrie majú rozsiahle dopady. Hrozné utrpenie civilistov, zničenie kultúrneho dedičstva ľudstva a bezprecedentná migračná kríza“, povedal Iľjičev. Prešlo 70 rokov od skončenia II. svetovej vojny a základné princípy tvoriace základ medzinárodných vzťahov „sa pre niektorých stávajú rušivým prvkom a následne predmetom alternatívnych interpretácií alebo sú priamo obchádzané.“
„Pravdepodobne to bude prezumpcia vlastnej výnimočnosti, ktorá niektorým štátom už dlho dovoľuje stavať sa nad ciele a princípy charty OSN“, uviedol na záver diplomat.
16. marca 2014 prebehlo na Kryme referendum o statuse dovtedy autonómnej republiky, pričom vyše 96% zúčastnených (83% účasť) hlasovalo za spojenie s Ruskou federáciou. 21. marca 2014 prezident RF Vladimír Putin podpísal zákon o ratifikácii dohody o vstupe Krymu a nezávislého mesta Sevastopoľ do Ruskej federácie, ako aj pokyn na vznik krymského federálneho kraja.