Výbor zákonodarcov v Utahu odhlasoval, aby bola pornografia klasifikovaná ako kríza verejného zdravia. Aj keď sa jedná iba o uznesenie a nie o zákon, mohlo by to začať novú etapu povedomia o škodlivosti pornografie.
"Všetko v uznesení je podporené vedou a výskumom," povedal Todd Weiler, štátny senátor, ktorý toto uznesenie navrhol. "Nie je to len bláznivá vec, s ktorou prišiel nejaký politik z mormónskeho Utahu. Je to viac než to."
Správy o tom boli zosmiešňované ako na internete tak aj na sociálnych sieťach. Ľudia si totiž myslia, že pornografia nie je návyková a ani škodlivá.
"Ja si osobne myslím, že je," odpovedal Weiler. "A myslím si, že aj veda nám to potvrdzuje. Som presvedčený, že by sa o tom malo diskutovať, pretože to má veľký vplyv na rozvody. Zároveň to ovplyvňuje našich mladých a ničí to rodinu".
"Kríza verejného zdravia" je termín, ktorý sa používa pri opise Eboly, SARS-u, čínskeho mliečneho škandálu a fajčenia. Je porno naozaj rovnako deštruktívne ako tieto príklady?
Pornografia je obrovským priemyslom, no je ťažké získať o nej presné čísla. Podľa správy v The Economist existuje okolo 700 až 800 miliónov samostatných porno stránok a až 60 percent z nich je v Spojených štátoch. Pornhub, portál pre pornografiu, tvrdí, že v roku 2014 mali takmer 80 miliárd zhliadnutí videí a ich portál mal viac ako 18 miliárd návštev.
Je teda zrejmé, že kultúra, v ktorej žijeme je presýtená pornografiou. Čísla sa však v jednotlivých výskumoch líšia. No za hranicami tohto štátu je príbeh rovnaký: mladí ľudia hltajú veľké množstvo pornografie. Michael Flood, austrálsky sociologický výskumný pracovník, konštatuje, že v jednom švédskom výskume z roku 2007 sa zistilo, že 92 percent mladých mužov a 57 percent mladých žien vo veku od 15 do 18 rokov videlo nejaký "porno film".
Ale je s tým nejaký problém?
Martha Kempner je žurnalistka, ktorá píše pre RH Reality Check. Je to on-line magazín, ktorý sa venuje reprodukčným a sexuálnym zdravotným otázkam prepojeným s Organizáciou Spojených národov. Tá sa pohŕdavo uškrnula, že neexistuje žiadna veda, ktorá by mohla podložiť dôkazmi Weilerove tvrdenia, že pornografia je krízou verejného zdravia.
...nie je to epidémia, ani to nie je nevyhnutne škodlivé pre diváka, a nebude znamenať ani pád pre našu spoločnosť. To, čo by pre nás mohlo byť skazou, je umožniť politikom, aby nám nanútili svoju vlastnú morálku. Tí využívajú pseudovedu a dezinformácie, aby nás všetkých zastrašili. Potom by sme im uverili ich presvedčenia alebo by sme aspoň žili podľa ich pravidiel.
Avšak je čoraz viac dôkazov, ktoré podporujú takmer všetky Weilerove tvrdenia. Bohužiaľ tieto dôkazy nezaručujú, že bude dosiahnutá dohoda o tom, ako dosiahnuť zmenu, alebo ako by táto úspešná zmena mala vyzerať.
V podstate existujú dva rôzne spôsoby ako vytvoriť opozíciu k pornografii, ktoré sa čiastočne zhodujú.
Zdokumentované ujmy
Michael Flood, austrálsky akademik, sa na túto problematiku pozerá z feministickej perspektívy. Flood na nedávnej konferencii na Univerzite New South Wales uviedol niektoré z dobre zdokumentovaných újm. Zorganizovalo ju hnutie Collective Shout, ktoré je loby skupinou bojujúcou "za svet bez komerčného zneužívania erotiky".
Pornografia sa pre chlapcov a mladých mužov stáva hlavným sexuálnym pedagógom. Nahrádza tak vysvetlenia rodičov, formálnu výučbu v školách a dokonca aj rozhovory s rovesníkmi. Avšak to, čo sa naučia z pornografických webových stránok sú len výstredné praktiky, ktoré zo sexu odstraňujú intimitu, pocit lásky a spojenie ľudí. Zároveň sa učia, že ženy sú na sex vždy pripravené a majú neukojiteľný sexuálny apetít.
Ženy sa takými mužmi, ktorí sledujú pornografiu, cítia podvedené. Muži to však často skrývajú. Keď to partnerka zistí, často sa cíti, ako keby mal jej muž mimomanželský pomer. Sledovanie pornografie znižuje intimitu a spôsobuje, že ženy sa považujú za menej atraktívne. Namiesto toho sa oveľa viac cítia ako obyčajné sexuálne objekty.
Pornografia sa môže stať až závislosťou. Flood je však s prirovnávaním pornografie ku drogovej závislosti veľmi opatrný. Poukazuje na to, že vzťah k pornografii sa pohybuje v rozpätí od jej rekreačného užívania, ktoré môže byť vystupňované do chorobnej až sebadeštruktívnej fázy. Avšak ako to je aj pri iných závislostiach, niektorí ľudia môžu prežívať sociálne, pracovné alebo finančné problémy a to len preto, že sledujú pornografiu.
Pornografia zasieva v ľuďoch sexistické postoje. Množstvo výskumov ukazuje, že muži, ktorí sledujú pornografiu viac akceptujú postoje, ktoré sexualizujú a objektivizujú ženy. Zvyknú mať teda tendenciu chcieť sex bez zapojenia emócií.
Pornografia podnecuje mužov k násiliu na ženách. Flood píše: "Sledovanie sexuálne násilného materiálu znecitlivuje mužských divákov voči sexuálnemu násiliu, znižuje ich emocionálnu reakciu na podnety, narúša ich solidaritu s obeťami násilia a ukazuje im oveľa necitlivejší postoj voči ženám, ktoré sa stali obeťami znásilnenia."
Flood, ktorý obhajuje feminizmus, a aj ďalší aktivisti, považujú sexuálny priemysel za patriarchálny, nepriateľský voči ženám a tyranský. Vyzývajú mužov, aby "prestali pozerať na pornografiu a vytvorili si etické sexuálne vzťahy s druhým pohlavím." Ich stratégia, ktorá má dosiahnuť zmenu je dobrá sexuálna výchova, a to najmä v školách.
To však nevylučuje možnosť existencie "dobrej pornografie". Tá zahŕňa aj akceptáciu masturbácie ako normálnu a prirodzenú súčasť ľudskej sexuality. Avšak oveľa viac znepokojujúce je, že feministický postoj k pornografii sa nezaujíma o súvislosti spojené so sexom. Podľa nich sa sex nemusí odohrávať v manželstve a ani nemusí byť medzi heterosexuálmi. Dôležité je, aby bol príjemný na oboch stranách a viedol k väčšej intimite a náklonnosti.
Druhý spôsob ako bojovať proti pornografii Flood charakterizuje ako "kresťanský". Ten je založený na úplnej mimomanželskej abstinencii a odsudzuje masturbáciu. Verí však, že tento postoj je obmedzený. Je totiž "v rozpore princípmi silnej sexuálnej kultúry", a to ho robí nerealistickým.
No ak by bol nespochybniteľný, tento kresťanský postoj by mohol byť v mnohých ohľadoch realistickejší. Podľa Flooda podstata tohto postoja nie je založená na "presných sexuálnych zákazoch". Ide tu skôr o cnosť a budovanie dobrých návykov, ktoré vedú k ľudskému úspešnému rozvoju. To, čo chýba feministickému prístupu je jasná predstava o účele sexu a spôsobe integrácie do zrelej osobnosti. Napríklad, na konferencii nebola skoro vôbec spomenutá myšlienka, že sex je spojený s bábätkami, deťmi a manželstvom.
Mladí ľudia by mali byť povzbudzovaní, aby sa snažili kontrolovať svoju neovládateľnú sexualitu. Bolo by to oveľa jednoduchšie, ak by si uvedomili, že ich sexualita je súčasťou ich schopnosti podieľania sa na plodení. Je tu však niečo ešte väčšie a zaujímavejšie, a to ich zodpovednosť za výchovu detí a ich spoločenská úloha byť matkami a otcami. Bez akejkoľvek zjednocujúcej vízie budú feministické nabádania ponížené len na "jasné sexuálne zákazy" ako napríklad "Nie znamená nie", "Áno znamená áno" a na prepracované analýzy významov viet, ktorými sa dáva súhlas so sexuálnou aktivitou.
Kríza verejného zdravia
Vďaka týmto dôležitým rozdielom môžu byť feministky a kresťanskí aktivisti považovaní za hlupákov. Krása označenia pornografie za verejnú zdravotnú krízu je v tom, že tieto dva pojmy sú zastrešené v rámci jedného, a tak sa na nich dá spoločne pracovať. Možno konečne urobíme nejaký pokrok.
Táto myšlienka sa vyskytla už nejakú dobu pred tým, ako vydal senátor Weiler z Utahu svoje vyhlásenie. Kordélia Anderson z Minnesoty, ktorá je aktivistkou proti pornografii, sa vlani na Kongresovom sympóziu vo Washingtone vyjadrila, že "verejné zdravotníctvo nemá na starosti jednotlivé príbehy a skutočnosti. Avšak v súčasnosti má pornografia oveľa väčší dosah, a to vďaka stále viac sa rozširujúcej a meniacej sa technológii. To pomohlo vytvoriť niečo, čo niektorí výskumníci a aktivisti nazvali 'najväčším neriadeným spoločenským experimentom vôbec'. A preto máme dôvod na obavy."
Kordélia sa vyjadrila, že "rôzne štúdie dokumentujú ujmy spôsobené pozeraním pornografie. Je tu obsiahnuté agresívne sexuálne správanie mladých dospelých a mládeže, reaktívne sexuálne správanie mladých, bezcitné správanie k druhým v sexuálnych situáciách, nabádanie k znásilneniam, pociťovanie vzrušenia zo stále viac násilného obsahu, zvýšený výskyt nízkeho sexuálneho sebavedomia a problémy s intimitou alebo sexuálnymi funkciami. U mužov môže ísť o dysfunkciu erekcie."
Návrh aktivistov na sociálnu zmenu je úplným opakom ako bol ich postoj k tabaku. V 50-tych rokoch fajčila väčšina ľudí a lekári dokonca tvrdili, že by to mohlo mať priaznivé účinky na ich zdravie. V súčasnej dobe sa s fajčiarmi zaobchádza ako s vyvrheľmi.
Aby sme si ujasnili, pornografia je v súčasnej kultúre hlboko zakorenená a pornografický priemysel je veľmi silný a dobre financovaný. Avšak rovnako to bolo aj v prípade Big Tobacco.
V roku 2009 spravila Marie Eberstadt, vedkyňa, ktorá skúma spoločnosť, dôležité porovnanie tabakového priemyslu s pornografiou. Oba spochybňujú škody, ktoré môžu spôsobovať ich lukratívne produkty; na podporenie svojich tvrdení využívajú oba priemysly falošnú vedu; oba racionalizujú závislosť a oba používajú sofistikované marketingové techniky.
Zdá sa bizarné, že Big Porn, podobne ako niekedy Big Tobacco, dokonca používa filantropiu na to, aby vylepšil svoju podobu na úroveň dobrého občana spoločnosti. Začiatkom tohto mesiaca Pornhub sľúbil, že daruje jeden cent za každých 2,000 videí, ktoré budú vysielané z jeho internetových stránok počas celého februára. Tieto peniaze boli určené na záchranu veľrýb, ktorú uskutočňuje nezisková organizácia Moclips Cetological Society. Viceprezident Pornhubu sa vyjadril, že "táto iniciatíva nám umožňuje demonštrovať našu úprimnosť a dobré úmysly, keď ide o pomoc jednému z najposvätnejších obyvateľov tejto planéty".
Keď sa spoločnosť otočila chrbtom k tabaku, prečo by sa jej závislosť nemohla preniesť na ešte závažnejšiu krízu v oblasti verejného zdravia, ktorou je pornografia?
Príklad výstrahy pre ostatných pred možným nebezpečenstvom
V stávke je totiž veľa. Veľa rečníkov na konferencii poukázalo na to, že pornografia ničí u mladých ľudí schopnosť nadväzovať medzi sebou vzťahy. Dr. Joe Tucci, predstaviteľ spoločnosti Australian Childhood Foundation sa spýtal, či "sme ochotní zo vzťahov odstrániť hodnoty lásky a intimity, ktoré robia život zmysluplným?"
Ďalší rečník poukázal na deštrukčné účinky pornografie na prípade odľahlých domorodých komunít Aborigénov. V Severnom teritóriu bolo vďaka užívaniu alkoholu a pornografii nefunkčných toľko veľa komunít, že v roku 2007 bola austrálska vláda nútená vyslať tam armádu. Ich úlohou bolo chrániť tamojšie deti pred sexuálnym zneužívaním a zanedbávaním. Bol to nepopulárny a nedemokratický ťah autority. Ale zneužívanie detí, ktoré bolo podnietené alkoholom a pornom sa tam stalo skutočnou krízou v oblasti verejného zdravia. Podmienky v chudobných táboroch boli príšerné. Deti sa už vo veku štyroch rokov navzájom sexuálne zneužívali a táto pornografia bola jadrom zábavy pre tamojších mužov, či už mladých alebo starých.
Tieto domorodé komunity boli skazené západnými neresťami. Ich zúfalstvo a degradácia by mohli byť tým, čo nás čaká, ak sa nám nepodarí vyhrať bitku, vďaka ktorej by sa zabránilo šíreniu pornografie. Viesť kampaň, aby sa pornografia všade považovala za krízu verejného zdravia je vítaným krokom vpred.