Vesmír je veľký. Chcem povedať, ohromne, úžasne, nepochopiteľne veľký. Nedokážete si ani predstaviť, aký veľký v skutočnosti je. Ani tí najlepší vedci to nevedia, pretože hoci má náš vesmír 13,8 miliárd rokov, svetlo, ktoré k nám cestuje z okraja vesmíru, sa k nám ešte nedostalo. To je teda naozaj obrovský.
Väčšinu vesmíru tvorí prázdny priestor. Je to však tak úžasne veľký priestor, že môže byť takmer celý prázdny a súčasne obsahovať viac vecí, než si vôbec dokážeme predstaviť. Vedci odhadujú, že len v pozorovateľnom vesmíre (v tej časti vesmíru, ktorú vieme pozorovať) sa nachádza približne 10 miliárd galaxií (pričom nemáme ani potuchy, koľko ich môže byť za hranicou nášho videnia). Jedna galaxia obsahuje približne 100 miliárd hviezd. To znamená, že len v pozorovateľnom vesmíre je okolo jednej miliardy biliónov hviezd!
Hoci iba malé percento tak nepochopiteľne obrovského počtu hviezd má svoje planéty a len na maličkom percente tých planét je život a len nepatrné percento z tohto života tvorí inteligencia, je na mieste domnievať sa, že inteligentný život je ešte niekde inde, mimo. Nie sme tu sami.
Uvažujme o dôsledkoch. Čo by pre nás ako ľudské tvory znamenalo objavenie života mimo našej planéty? Ako inak by sme o sebe zmýšľali, keby sme vedeli, že nie sme takí unikátni?
Možnosť existencie mimozemského života otvára aj niektoré zaujímavé teologické otázky. Mali by nesmrteľnú dušu? Zažili by pády podobné tým naším? Bol by Boh v ich svete rovnako stelesnený? Ako by bola dosiahnutá ich spása? Ak by sme niekedy stretli mimozemšťana, bolo by našou povinnosťou ohlasovať evanjelium aj jemu? Čo ak by on chcel evanjelizovať nás?
Všetko sú to veľmi fascinujúce veci na zamyslenie. Existuje však aj ďalšia rovnako fascinujúca možnosť. Čo ak sme na svete iba my?
Je veľmi lákavé veriť na existenciu mimozemského života založenú na pravdepodobnosti. Keď sa však pozrieme na empirické údaje, vesmír sa javí ako pomerne osamelé miesto. V knihe Pokrstili by ste mimozemšťana? (Would You Baptize an Extraterrestrial?), vatikánsky astronóm a jezuita Guy Consolmagno uvádza:
„Chcem prehlásiť, bez ohľadu na to, či ľudia uznávajú moju autoritu ako vedca i ako jedného z uznávaných astronómov Vatikánskeho observatória: ani ja, ani nikto koho poznám nemá dôkaz, že mimozemšťania existujú. Neviem o žiadnom vierohodnom dôkaze, podľa ktorého by medzi mimozemskými cudzincami a Zemou existoval nejaký kontakt. Bodka.“
Všetky vedecké údaje, ktoré momentálne máme, potvrdzujú, že sme jediné inteligentné jedince vo vesmíre. Možno raz bude k dispozícii viac údajov a na základe nich zistíme, že tento záver bol mylný. Ale znovu, možno to tak nebude. A kým myšlienka existencie iného života predstavuje spleť zaujímavých teologických otázok, myšlienka, že mimozemský svet neexistuje si žiada vlastnú otázku. Konkrétne: prečo by Boh tvoril tak záhadne veľký vesmír len pre jeden inteligentný druh?
Napadajú mi minimálne tri dôvody.
1) Nutnosť
Stvorili ste niekedy vesmír? Ja nie. Takže nemám potuchy ako sa to robí, či koľko priestoru, času, energie a ďalších vecí zrejme treba na to, aby sa veci dali do pohybu a aby sme sa v istom čase, na istej planéte mohli objaviť my. Možno všetka tá rozsiahlosť opísaná vyššie bola stvorená, aby sme z nej mali úžitok.
Je vedecky dokázané, že každý atóm Zeme sa vytvoril takpovediac v „brušku“ dávno vyhasnutej hviezdy. Naša malá slnečná sústava nie je nezávislým vybavením. Všetko vo vesmíre sa realizuje a je realizované prostredníctvom niečoho ďalšieho (hoci len nepatrne). Zrejme je všetko toto nevyhnutné, aby sa vytvorili podmienky pre ľudský život, ktorý sa má na našej milovanej planétke vyvíjať a prekvitať.
2) Objavenie
V našej ľudskej prirodzenosti je čosi, čo nás pobáda, aby sme niečo dosiahli, posunuli hranice, prekročili ich a lozili po horách. My, ľudia, sme bádatelia. Práve vďaka tejto vlastnosti sme sa rozšírili po celej zemeguli za relatívne krátky čas (uvažujúc vo vesmírnom čase). A preto my vládneme svetu a nie svet nám. Toto nebeské teleso sme už aj opustili a vkročili sme na ďalšie. Jedného dňa to urobíme znovu.
Možno Boh stvoril vesmír taký veľký a plný divov preto, aby od počiatku až po koniec časov ľudstvo nikdy neprekročilo hranice. Vždy bude existovať niečo nové, čo budeme môcť objaviť. Vďaka, Bože.
3) Nádhera a úžas
Poznáte niekoho, kto rád sedí v noci von a pozoruje hviezdy? Každý básnik, filozof, teológ, vedec, umelec, mystik či mudrc, ktorý sa už narodil. Gabriela Mistralová nazýva nádheru „Božím tieňom vrhnutým na vesmír“. Boh možno utvoril vesmír s jasným cieľom – aby v nás vyvolával úžas. Ale prečo taký veľký? Lebo asi len niečo také obrovské, čo prekračuje všetky miery, mohlo poukázať na nekonečnú veľkosť svojho Stvoriteľa.
Nazdávam sa, že nikdy nebudeme s istotou vedieť, či sme vo vesmíre sami. Je dosť ťažké dokázať opak, hlavne keď berieme do úvahy celý vesmír. S istotou môžem povedať, že v mojej komore nie sú žiadni mimozemšťania. Ešte som nemal čas preskúmať zvyšok stvorenstva. Ale kým objavíme vesmírnych susedov, všetko nasvedčuje tomu, že sme tu sami – minimálne čo sa týka fyzického inteligentného života.
Samozrejme, my ako katolíci, veríme, že existujú mimozemské tvory svojho druhu – sú to anjeli. To by však bola téma na samostatný článok...