Ak sa rozprávate s liberálmi, tak sa dozviete, že konzervatívci sú necitliví, bezcitní a sebeckí. Na ich vlastnú škodu majú ľavičiari tendenciu veriť, že tí napravo sa jednoducho menej starajú o tých, čo mali menej šťastia v živote. Hoci táto doktrína bola po desaťročia zakotvená v ľavicových evanjeliách, výskumy a realita vykresľujú veľmi odlišný obraz - taký, ktorý zmiatol mnohých ľavicových samozvaných súcitiacich. Spolu s jedným z najhorších ekonomických prepadov v americkej histórií, ktorý má stále vplyv na životy miliónov Američanov, je pochopenie tejto témy prvoradé.
Zo všetkých ľavicových zmätených teoretických konštruktov je obzvlášť trápne absurdné tvrdenie, že konzervatívci jednoducho nedbajú na utláčanie spoločnosti mocou, pretože toto myslenie vehementne odmieta skutočnosť aj logiku. Z prvotného pohľadu môže byť tvrdenie, že liberáli sú najviac charitatívni jedinci, ľahko akceptovateľné. Napokon, mnohí ľavičiari často hovoria o pomoci chudobným a poskytovaní sociálnych záchranných sietí. Avšak ľavica len zriedkavo skúma negatívne dopady svojich politík. Okrem toho, liberáli nedokážu analyzovať a pochopiť svoje vlastné nedostatočné charitatívne vzory.
Thomas Sowell zachytil tento celkový sentiment v článku v Human Events z Novembra 2006 keď napísal: “Jednou z najprenikavejších politických predstáv súčasnosti je predstava liberálov ako súcitných a konzervatívcov ako menej starostlivých." Zatiaľ čo sú mýty o ľavičiarskej charite a dobrovoľníctve naďalej podporované, americkí výskumníci sa jasne a výstižne vyjadrili na túto otázku a prípad je uzavretý: Konzervatívci dávajú a pomáhajú viac než ich oponenti. Neveríte mi? Preskúmajme fakty.
V roku 2006 nezávislo zaregistrovaný výskumník a autor Arthur Brooks riešil problematiku politických ideológií a ich tendencií darovať. Podľa ABC news článku z roku 2006 od Johna Stossela and Kristíny Kendall, Brooksov výskum ukázal, že konzervatívci darujú o 30% viac než liberáli. Je tiež zaujímavé, že v priemere zarábajú konzervatívci menej než liberáli. [snáď sa dozvieme u niektorých slovenských liberálov aj prekvapivé čísla - editor]
Brooks tiež tvrdí, že finančné dary nie sú jediným rozdielom, ktorý sa ponúka. Keď sa dostaneme k otázke darovania krvi, tak u konzervatívcov je o približne 17% väčšia šanca darovania krvi ako u liberálov! No to nie je všetko. V roku 2008 George Will podporil niektoré z Brooksových ostatných zistení. Ako sa ukázalo v roku 2004, George W. Bush uspel v 24 z 25 štátov, v ktorých charitatívna činnosť presiahla celonárodný priemer Podľa Will,
“V 10 najčervenších (konzervatívnejších) štátoch, v ktorých Bush získal viac než 60% väčšinu, bolo priemerné percento osobného príjmu darovaného na charitu - 3.5%. Obyvatelia najmodrejších (demokrati) štátov, kde Bush získal menej než 40 percent, darovali iba 1.9 percent."
Je zrejmé, že existuje celý rad faktorov, ktoré ovplyvňujú rozdiely medzi konzervatívnym a liberálnym darcovstvom. Dva dôvody, ktoré Brooks zmieňuje vo svojej práci sú náboženské vyznanie a spôsob, akým liberáli a konzervatívci nazerajú na úlohu vlády v spoločnosti. Na adresu prvého dôvodu: vyšší podiel konzervatívcov sú veriaci a preto sa dajú informácie o ich darcovstve kostolom a cirkvám ľahšie získať.
Pri druhom dôvode nie je žiadnym tajomstvom, že liberáli sú náchylnejší akceptovať predstavu, že je povinnosťou vlády poskytovať priame služby občanom. Na druhej strane, konzervatívci nie sú v žiadnom prípade v opozícií k základným štátom podporovaným programom, no kladú väčší dôraz na osobnú zodpovednosť a budovanie samoriadiaceho sociálneho kapitálu. Poďla Brooksa, “…Zistíte, že ľudia, ktorí veria, že je úlohou vlády, aby boli príjmy rovnejšie, sú menej náchylný svoje peniaze odovzdávať." Súciť by však mal byť zakorenený v osobnej angažovanosti; a liberálom sa nedarí v tejto oblasti vyrovnať konzervatívcom.
Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. čo si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.