V nedávnej eseji z The Atlantic sa Jonathan Merritt sťažuje na to, že teológovia a kresťanskí lídri vrátane pápeža Františka sa ešte stále nevyjadrili k tomu, o čom on sám tvrdí že bude najväčšia výzva akej kedy kresťanstvo čelilo: Umelá inteligencia alebo "UI".
Podľa neho inteligentné stroje predstavujú hrozbu prevrátenia mnohých kresťanských domnienok a to je hrozba, ktorú teológovia nevidia, pretože "uviazli pri riešení starých otázok namiesto toho aby sa sústredili na tie prichádzajúce."
Ak je to pravda, tak by bola taká kritika zničujúca, ale je to pravda?
Hlbšie čítanie prác pápeža Františka naznačuje, že sa venuje tým problémom s UI, ktoré sa dotýkajú súčasnej Cirkvi a spoločnosti. Skôr než sa k tomu dostanem je potrebné dať Merrittovmu argumentu to, čo si zaslúži. Mnoho teológov sa nevenuje špecifickým aspektom UI, ktoré pápež považuje za zásadné, no z ich strany je to múdre rozhodnutie.
Najprv je potrebné poznamenať, že "omieľanie starých otázok" alebo niečo čo katolíci radi nazývajú vývoj tradície, poskytuje mnoho náhľadov do týchto otázok. Merritt napríklad tvrdí, že "že kresťania chápu dušu hlavne ako jedinečnú ľudskú zložku, ako vnútornú a vonkajšiu súčasť ktorá oživuje naše duchovné zložky."
Toto však nie je presná charakteristika.
Pri vychádzaní z gréckej filozofie mnoho teológov chápe dušu ako to, čo robí špecifickú živú bytosť tým čím je. Je to princíp rastu a vývoja vo všetkých živých stvoreniach, pohybu a pocitov u zvierat a racionality u ľudí.
A teda aj zvieratá majú duše, rastliny majú duše a aj UI, ktorá dokáže premýšľať a manipulovať so svetom okolo seba musí mať niečo ako dušu.
Merritt sám seba kvalifikuje v ďalšej vete keď sa odvoláva na obraz Boha, ktorý má vo svojej duši každá osoba. Opäť však veľké osobnosti tradície ako je napríklad Tomáš Akvinský nevnímajú obraz Boha ako vyčlenený len a len pre ľudí.
Podľa neho (iní teológovia majú veľmi odlišné interpretácie) si obraz Boha predstavujeme predovšetkým v našom zmysle pre rozum a slobodnú vôľu. A tak akákoľvek bytosť majúca rozum a slobodnú vôľu môže disponovať týmto obrazom a to vrátane anjelov podľa Akvinského, alebo racionálnych mimozemšťanov podľa Františka a dokonca aj pravej UI keby existovala.
Samozrejme že tento rozum sa nemyslí ako inštrumentálny rozum ale ako ten, ktorý chápe účel, význam a mravné zákony.
Napriek tom sa na základe Merrittovho argumentu môžeme pýtať ako by mohli takéto duchovné schopnosti vyplývať zo silikónových obvodov (alebo nanokáblov či iného materiálu)? Hoci je to problém, nie je o nič viac náročnejší či odlišný od otázky ako duchovnosť vychádza z mäsa - otázky s ktorou bojovali myslitelia naprieč celou západnou tradíciou.
Teológovia sa stretávajú s týmto problémom pri jednoduchom ľudskom vývoji - ako a kedy život dostáva dušu je hlavná teologická otázka zo zrejmých praktických dôvodov. Prevládajúcou odpoveďou v katolíckej tradícii je tá, že počas procesu plodenia kedy ľudskí rodičia spolupracujú, Boh vytvára jedinečnú dušu pre každé ľudské telo. Niečo podobné môže byť použité aj pri premýšľaní o UI.
Je pravda, že niektoré otázky sú zložitejšie ako napríklad tá, ako by mohla byť UI spasená.
Kresťanstvo argumentuje osobitnou Božou starostlivosťou o ľudstvo aj tým, že práve druhá osoba božskej Trojice získala ľudskú prirodzenosť vtelením. Táto náuka vyvoláva otázky o Kristovom vzťahu k akejkoľvek možnej UI ale tiež také, ktoré vo svojej podstate nie sú odlišné otázkam ako môže Kristus vykúpiť neľudské stvorenie. Toto sú otázky, ktoré sa stávajú čoraz naliehavejšími z dôvodu devastácie životného prostredia.
Tak teda vzhľadom k týmto zdrojom prečo sa viac teológov nevenuje problematike UI?
Po prvé by som povedal, že väčšina teológov je menej optimistická než tí, o ktorých hovorí Merritt ohľadom skutočnej možnosti UI. Za šesťdesiat rokov nesplnených sľubov o tom, že UI je za rohom sa teoretici nevenovali filozofickým obavám týkajúcich sa toho, či ich programy môžu mať vlastné vedomie a chápať zmysel.
Vo svojom argumente pre Chinese Room poukázal John Searle na to, že kým počítače narábajú so symbolmi (syntax) dovoľujúcimi im napodobňovať správanie, nemôžu v skutočnosti chápať význam (sémantiku) vecí s ktorými narábajú. Na toto by bolo potrebné vedomie.
Druhý zdroj skepticizmu ohľadom UI je ten, že teológovia spoločne s ne-kresťanskými mysliteľmi považujú vytvorenie UI za extrémne zlý nápad. Ak má stroj možnosť slobodnej voľby, ktorá je potrebná pre skutočnú UI, tak potom má aj možnosť zhrešiť. To by viedlo k takému negatívnemu vývoju, akým môže byť aj vyhladenie ľudstva.
Táto obava ohľadom rizík vyvoláva konečný problém v spojitosti s Merrittovou analýzou - ak sa niekto pozorne snaží pochopiť Františka tak zistí, že on sa problémom súčasnej obmedzenej UI zraňujúcej ľudí venuje radšej ako nejakým špekulatívnym možnostiam z budúcnosti.
Laudato Si’, Františkova nedávna encyklika, je rovnako ako o technológii ľudskej ekológie ako aj o životnom prostredí.
Venuje sa súčasnému duševnému znečisteniu a izolácii, obavám o ľudí, ktorí akceptujú len tie informácie, ktoré sa zhodujú s ich názormi. Problémom, ktoré čiastočne vznikajúcim kvôli UI algoritmom napodobňujúcim naše názory čerpajúc informácie o tom, čo sme vyhľadávali alebo čo sme si pozerali na spravodajských kanáloch. No taktiež solipsizmu, ktorého politické dopady sú mrazivo dokumentované v dokumente Adama Curtisa s názvom HyperNormalisation.
V druhom a dokonca dôležitejšom príklade lamentuje nad "druhom technologického pokroku, kedy sú náklady na produkciu znižované prepúšťaním pracovníkov a ich nahradzovaním strojmi." Toto nie sú len problémy automatizácie, ktoré majú vplyv na robotnícku triedu. V súčasnosti zaníká oveľa viac pracovných miest aj pre "biele goliere" a to z dôvodu nasadzovania UI.
Pápež František hovorí, že zaoberanie sa Merrittovými špekulatívnymi problémami by nás mohlo odviesť od oveľa naliehavejších problémov. Ako napríklad to, že pracovníci ktorých vek sa blíži k päťdesiatke a ktorých pracovné pozície sa stanú nadbytočnými z dôvodu UI, a tak nebudú schopní splácať svoje hypotéky v dobe kým sa rekvalifikujú.
Takéto problémy nemusia byť horúcou témou pre konferenciu TED (krátke lekcie ktoré dávajú experti z rôznych oblastí, nájdi na youtube. Editor), rovnako ako aj duchovný život UI, no sú výzvami technológie ktorým by sa Cirkev, ktorej členovia budú posudzovaní za ich starostlivosť o spoločnosť, mala venovať.
Paul Scherz asistentujúcim profesorom na univerzite The Catholic University of America. Skúma ako každodenné používanie biomedicínskych technológií utvára spôsob akým výskumníci, doktori a pacienti vnímajú a manipulujú so svetom a svojimi telami. Scherz má titul Ph.D. v genetike na Harvarde a Ph.D. v morálnej teológii na univerzite University of Notre Dame.
Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. čo si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.