V piatok - už zajtra, 28. apríla, priletí pápež František do Egypta, ešte stále otraseného z masakry, ktorá sa odohrala na Kvetnú nedeľu. Moslimovia zaútočili na dva kresťanské kostoly plné veriacich.
Mantrou Vatikánskych autorít, na čele s pápežom, je však stále to isté – „Islam je náboženstvom pokoja“. Je absolútne neprípustné hovoriť o „náboženskej vojne“ alebo o „islamskom terorizme“.
“La Civiltà Cattolica” sa o to pokúsil raz, v roku 2014, keď páter Luciano Larivera napísal editoriál, ktorý realita ešte predstihla. O najmilitantnejšom krídle moslimského sveta napísal:
„Je to náboženská vojna a ide v nej o úplné zničenie a vyhladenie ostatných. Zneužívajú moc v záujme svojho náboženstva, a nič iné.“
Páter Antonio Spadaro však okamžite zakročil a poprel túto jednoduchú pravdu, ktorá sa tak ´nečakane´ objavila v časopise, ktorý vydáva.
V súvislosti s nadchádzajúcou cestou pápeža Františka do Caira sa však táto pravda znovu vynára – v “L'Osservatore Romano”, tentoraz už rozvinutá do hĺbky, a opäť s ňou prichádza jezuita.
Volá sa Henri Boulad, má 86 rokov a narodil sa v egyptskej Alexandrii sýrskej rodine melchitov, ktorej sa podarilo uniknúť protikresťanským masakrom v roku 1860. (melchiti – príslušníci Melchitskej gréckokatolíckej cirkvi, ktorá patrí k východným katolíckym cirkvám byzantského obradu; pozn. prekl.) V súčasnosti žije v Káhire. 13. apríla, na Zelený štvrtok, poskytol novinám Svätej stolice interview, z ktorého vyberáme:
Páter Boulad, boli ste rektorom jezuitského kolégia tu, v Káhire, kde študovalo veľa moslimov a kresťanov; bol to konkrétny príklad koexistencie. Dnes už je však zjavné, že svet je utláčaný samotným islamom.
Páter Boulad: „O ktorom islame to však hovoríme? A o to tu ide. V koráne sú totiž verše z Mekky, aj z Mediny. Vo veršoch, napísaných v Mekke, Mohamed veľmi otvorene hovorí o láske, o tom, že Židia a kresťania sú ich priatelia, že v ich náboženstve nejestvuje žiadny nátlak, ani donútenie, a že Boh je nám všetkým nablízku. Prvá časť Mohamedovho života teda predstavuje posolstvo duchovnosti, zmierenia a otvorenosti.
Potom však, ako Mohamed opúšťa Mekku, aby založil Medinu, všetko sa mení. Z duchovného vodcu sa stáva hlava štátu, z vojenského, aj politického hľadiska. Dnes tvoria verše z Mediny až tri štvrtiny koránu, a sú to len samé výzvy na vojnu, násilie a boj proti kresťanom.
Moslimovia v 9. a v 10. storočí si tento rozpor uvedomovali, a snažili sa ho spoločne vyriešiť. Výsledkom bolo už dnes známe rozhodnutie o „rušení“ a „odvolávaní“: veršami z Mediny zrušili a nahradili verše z Mekky. A nielen to. Bol zakázaný aj sofizmus a na základe tohto zákazu zhoreli v Egypte a v severnej Afrike celé knižnice.
Bolo by potrebné vrátiť sa k originálnym veršom, k zdroju - a práve to sú verše z Mekky; tie však sú „zrušené“; a presne toto robí z náboženstva moslimov náboženstvo meča.
Veľa pozorovateľov a analytikov však hovorí o umiernenom islame.
Páter Boulad: „Umiernený islam je heréza. My však musíme rozlišovať medzi ľuďmi a ideológiou, väčšina moslimov sú totiž veľmi otvorení, milí a mierni ľudia. Ideológia, ktorá sa prezentuje vo vzdelávacích manuáloch, je však radikálna. Deti počúvajú každý piatok modlitby v mešitách, čo je v podstate nepretržité podnecovanie: tí, čo opustia moslimské náboženstvo, budú potrestaní smrťou; nikto nesmie pozdraviť ženu, ani neverca – toto sa však, našťastie, nepraktizuje, no Moslimské bratstvo a salafisti si túto doktrínu vyžadujú; umiernení moslimovia nemajú hlasovacie právo a moc je v rukách tých, ktorí uprednostňujú ortodoxnosť a pravdu. (salafisti – prívrženci novodobého nebezpečného smeru islamu, ktorého cieľom je nastolenie teokratickej diktatúry; pozn. prekl.)
Dnes nemajú moc moslimovia, ktorí prebrali z islamu to, čo je kompatibilné s modernosťou a so životom medzi ľuďmi vo všeobecnosti, ale radikálni moslimovia, ktorí uplatňujú doslovnú, ba priam vykorisťovateľskú, interpretáciu koránu, a odmietajú akýkoľvek druh dialógu.“
Takto však popierajú a odmietajú dielo všetkých slávnych moslimských mysliteľov, ako boli Avicenna alebo Al-Ghazali.
Páter Boulad: „Áno, toto je citlivý bod. Reforma, ktorá sa v histórii islamu odohrala, je odmietaná. Napríklad Abbasid kalif Al-Ma´mun, ktorý sa narodil v Bagdade roku 786 a zomrel v Tarze roku 833, stúpenec mutazilov, islamských racionalistov, sa pokúsil o reformu, no kto si naňho už dnes spomenie? V súčasnosti prevláda uzavretý a prísny islam Mohameda ibn Abd al-Wahhaba. Nedávno sa o reformu pokúsil aj šejk Mahmoud Taha v Sudáne, no popravili ho na námestí v Chartúme, pretože povedal, že veršami z Mekky by mali zrušiť a nahradiť verše z Mediny.
Práve toto je problémom islamu – že neponúka odpovede na otázky moderného života a ocitá sa v pozícii nutnosti reformovať seba samého. Islam zisťuje, že potrebuje „Druhý Vatikánsky koncil“.
Akým problémom v súčasnosti čelí Egypt?
Páter Boulad: „Jedným z fenoménov, o ktorých sa málo rozpráva je ateizmus. V Egypte sú viac než 2 milióny ateistov. Stali sa nimi preto, lebo už nedokázali znášať neustále podnecovanie k násiliu alebo hrdelnému trestu. V tomto predsa nie je nič božie. Nechcú už viac fanatizmus, liturgiu, ktorá je len mechanickým opakovaním úkonov a modlitieb. Opustiť náboženstvo je v Egypte a v Arabskom svete niečo úplne nové.
-------------
PS– Pri príležitosti osláv 90-tych narodenín Josepha Ratzingera usporiadali štát a Cirkev Poľska vo Varšave konferenciu na tému: „Koncepcia štátu v perspektíve náuky Josepha Ratzingera/Benedikta XVI“.
A v posolstve, ktoré emeritný pápež poslal 15. apríla prezidentovi a biskupom Poľska, čítame:
„Vybraná téma vedie predstaviteľov štátu a Cirkvi k vzájomnému dialógu o otázkach, ktoré sú podstatné pre budúcnosť nášho kontinentu. Radikálne ateistické koncepcie štátu, spolu so vzostupom náboženského radikalizmu v islamskom hnutí, privádzajú našu dobu do výbušnej situácie, ktorej následky skusujeme každý deň. Tieto formy radikalizmu si vyžadujú nevyhnutný zásah - vyvinúť presvedčivú koncepciu odolného štátu, ktorý dokáže čeliť aj takýmto problémom a prekonať ich.“
Slová a úsudky, zrejme nepredstaviteľné z úst jeho nástupcu.
Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. čo si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.