Benátska komisia vydala posudok na Maďarskú ústavu. Je pomerne pozitívny, čo sa týka pro-life záležitostí. Benátska komisia v týchto morálnych a náboženských záležitostiach potvrdzuje názory Maďarov.
Ponúkame niekoľko úryvkov z jej vyjadrenia:
O manželstve medzi príslušníkmi rovnakého pohlavia:
50. Nakoľko pre túto oblasť neexistujú jednotné európske štandardy a vo svetle vyššie spomenutého zákona, Komisia túto otázku uzaviera s tým, že definícia manželstva patrí Maďarskému štátu a jeho splnomocneným zákonodarcom. Ako také sa nezdá, žeby Maďarsko zakazovalo zväzky medzi osobami rovnakého pohlavia (hoci takéto zväzky nemôžu očakávať ochranu v rámci inštitúcie manželstva). Komisia v tomto kontexte poznamenáva, že registrácia partnerstiev rovnakého pohlavia sa teší legálnej ochrane (hoci s určitými úpravami) v Maďarsku od r. 2009.
O interrupcii
66. Vo svetle vyššie uvedeného článku 2 maďarskej ústavy nie je možné vyčítať, že život nenarodeného dieťaťa má vyššiu hodnotu ako život matky a to nutne neznamená záväzok Maďarského štátu penalizovať potrat. Vyváženie rôznych, a niekedy konfliktných práv alebo slobôd matky a nenarodeného dieťaťa je povinné. Za predpokladu, že dôjde k takejto vyváženej rovnováhe záujmov, zvýšenie bezpečnosti článku 2. nenarodeného dieťaťa je v súlade s požiadavkami s Európskym dohovorom o ľudských právach.
67. V súčasnosti nie je ešte zrejmé, ako bude maďarská legislatíva regulovať interrupcie v budúcnosti. Bol vyjadrený záujem, aby toto nariadenie bolo využité na oprávnenie legislatívnej a administratívnej akcie obmedzujúcej alebo dokonca zakazujúcej interrupcie. V takejto situácii sa Benátska komisia nazdáva, že predstavitelia Maďarska by mali venovať osobitnú pozornosť zákonu Európskemu dohovoru o ľudských právach, vrátane nedávneho rozsudku z 16. 12. 2010 v prípade A, B a C v Írsku. V tomto rozsudku súd uložil Írsku povinnosť vytvoriť legislatívu, ktorá stanoví „rovnováhu medzi právami prvého a druhého žiadateľa o rešpektovanie ich súkromného života a práva nenarodeného.” V tomto rozhodnutí súd bral medzi iným do úvahy fakt, že Írsko dovoľuje interrupcie v prípade ohrozenia života tehotnej ženy.
O nediskriminácii na základe sexuálnej orientácie
76. Článok 11. nespomína príkaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie. Toto sa však zdá, že je spoločné pre väčšinu Európskych inštitúcií. Naopak rozličné medzinárodné prostriedky, vrátane ICCPR (Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach, články 2 a 26), TFEU (Rímska zmluva, článok 19) a Smernica 2000/78/EC (tzv. Employment Equality Directive - Direktíva rovnosti v zamestnaní), ako aj nedávno Európska charta (článok 21§1) chránia proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie.
77. Benátska komisia by chcela upozorniť zástupcov Maďarska na súčasné zákony spojené s diskrimináciou. (...)
79. Článok 15. je ustanovenie s otvoreným koncom („alebo iné okolnosti“). Z toho dôvodu Maďarska ústava môže vytvárať dojem, že diskriminácia na tomto základe nie je považovaná za trestuhodnú. Benátska komisia avšak vychádza z predpokladu, že Maďarský ústavný súd bude interpretovať dôvody pre diskrimináciu v súlade s článkom 15., ktorý tiež zakazuje diskrimináciu na základe „sexuálnej orientácie“. Toto je v súlade so zákonom Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vníma „sexuálnu orientáciu“ ako zakázanú rozlišovaciu črtu podľa článku 14 Európskeho súdu pre ľudské práva, hoci spomenutie článku 14. nezahŕňa tento dôvod pre diskrimináciu.
80. V tomto kontexte je dôležité spomenúť, že Maďarský zákon 125/2003 o rovnom zaobchádzaní a podpore rovných možností zakazuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a sexuálnej identitity v zamestnaní, vzdelaní, bývaní, zdravotníctve a prístupe k tovaru a službám.
O spolupráci cirkvi a štátu
73. Spolupráca medzi cirkvami a štátom pre spoločné ciele v článku 7. nezriaďuje štátnu cirkev (hoci takýto systém v Európe existuje), pokiaľ je to jednoznačne dohodnuté, že cirkvi majú byť autonómne a oddelené od štátu. Spolupráca štátu a cirkví je interpretovaná ako doplnková hodnota pre celkovú štátnu politiku. Môže dokonca posilniť rolu štátu ako neutrálneho a nestranného arbitora a organizátora. Navyše článok 17. (TFEU26) Rímskej zmluvy ustanovuje, že Európska únia by mala pokračovať v otvorenom, transparentnom a a pravidelnom dialógu s cirkvami a necirkevnými organizáciami. Zároveň, ako je stanovené Benátskou komisiou v jej Pokynoch pre hodnotenie legislatívy vyťahujúcej sa na náboženstvo a vieru, „legislatíva uznáva historické rozdiely v roli, ktoré rozličné náboženstvá hrali v histórii danej krajiny. Tie sú prípustné tak dlho, kým nie sú použité ako ospravedlnenie pre pokračujúcu diskrimináciu (Kapitola II. B.3) Proti týmto okolnostiam je článok 7. v súlade s článkom 9 Európskeho súdu pre ľudské práva.