WHEATON, Illinois, 29. septembra 2011 (LifeSiteNews.com) – Terapeuti, ktorí podporujú normalizovanie homosexuality hovoria, že nie je možné zmeniť sexuálnu orientáciu, a že snaha zmeniť ju je v podstate škodlivá. Avšak konečné výsledky dlhodobej štúdie publikovanej v recenzovanom (peer-review) odbornom časopise Journal of Sex and Marital Therapy sa pripojili k stovkám iných štúdií so záverom, že taká terapia je nielenže možná, ale aj teoreticky odporúčateľná pre mnohých jednotlivcov.
Psychológovia Stanton L. Jones z Wheaton College a Mark A. Yarhouse z Regent University sú autormi dlhodobej štúdie, ktorá sledovala jednotlivcov, ktorí sa snažili o zmenu sexuálnej orientácie prostredníctvom angažovania sa v rozličných kresťanských organizáciách pridružených k Exodus International.
Autori poznamenávajú, že štúdia prekonáva základnú námietku voči terapii osôb zaujímajúcich sa o rovnaké pohlavie - že výsledky nie sú adekvátne zdokumentované v dlhšom časovom úseku – pretože hodnotili 98 účastníkov svojho prieskumu v období 6 - 7 rokov po ukončení terapie.
Výsledky Jonesa a Yarhousea ukazujú, že väčšina účastníkov bola úspešných v dosiahnutí požadovanej sexuálnej orientácie, a že pokus nebol priemerne škodlivý.
Z pôvodných 98 účastníkov sa do celkového hodnotenia dostalo 61 osôb. 53% účastníkov bolo úspešných, konkrétne 23% ohlásilo úspech vo forme podstatnej zmeny na heterosexuálnu orientáciu a fungovanie a 30% nehlásilo žiadnu ďalšiu sebaidentifikáciu ako homosexuála a udržovanie stabilnej zdržanlivosti v správaní. Po šiestich rokoch od terapie 20% opýtaných odpovedalo, že sa úplne považujú za homosexuálov.
Autori zatiaľ hovoria, že meranie psychologickej záťaže v priemere neukázalo nárast psychologickej záťaže spojenej so snahou o zmenu.
„Tieto výsledky nedokazujú, že kategorická zmena sexuálnej orientácie je možná pre každého alebo nikoho, ale skôr to, že významné zmeny počas dlhého nepretržitého obdobia spôsobujú, že pre niektorých sa ukazuje reálna možná šanca,“ tvrdí tlačová správa vydaná k publikovaniu výsledkov štúdie. Správa tiež zdôrazňuje, že „výsledky nedokazujú, že nikto snahou o zmenu neutrpel, ale skôr to, že sa nezdá, žeby snaha o zmenu bola v priemere škodlivá alebo v podstate škodlivá.“
Pre LifeSiteNews.com Dr. Jones povedal, že štúdia sa akoby obrátila v prospech optimizmu voči terapii, pretože nebolo možné spočítať účastníkov, ktorí dávno zo štúdie vystúpili. Štúdia však oporti iným vyiniká svojou hodnotou, keďže dlhodobo zisťovala realizovateľnosť liečby tých, ktorí sa zaujímajú o rovnaké pohlavie.
„Strieborný štandard (štúdie terapií osôb zaujímajúcich sa o rovnaké pohlavie) je dlhodobá štúdia, ktorá opakovane sleduje ľudí počas mnohých rokov a tiež perspektívna štúdia, ktorá posudzuje ľudí od začiatku zmeny. Pre našu najlepšiu informovanosť je naša štúdia prvou z takýchto,“ napísal Jones vo štvrtok vo svojom e-maili.
„Zlatý štandard“ by bola úplne experimentálna dlhodobá štúdia, ktorá by ešte náhodne prideľovala účastníkov k rôznym liečebným skupinám s presne definovanými liečebnými postupmi; veríme, že takúto štúdiu by skutočne nebolo možné vykonať.“
Metanalýza vyše 100 rokov výskumu v oblasti liečby pre nechcenú príťažlivosť rovnakého pohlavia publikovaná v júni 2009 dospela k záveru, že homosexualita nie je nemenná, a že jednotlivci snažiaci sa o zmenu by mohli mať úžitok z liečby. Správa publikovaná Národnou asociáciou pre výskum a liečbu homosexuliaty (NARTH - National Association for Research & Therapy of Homosexuality, pozn. prekl.) zahŕňala 600 správ od klinických lekárov, výskumníkov a bývalých klientov uverejnených najmä v profesionálnych a recenzovaných odborných časopisoch.
Hoci Americká asociácia psychológov odrádza odborníkov na duševné zdravie od poskytovania liečby zameranej na zmenu sexuálnej orientácie, oficiálne stanovisko tejto skupiny na takúto terapiu je, že neexistujú „dostatočné dôkazy“ ani na potvrdenie ani na spochybnenie tejto praxe.
Homosexualita bola deklasifikovaná ako duševná porucha v roku 1973 v Diagnostickom a štatistickom manuáli duševných porúch, v univerzálnom štandarde pre klasifikáciu duševných chorôb, po rokoch veľkého tlaku lobujúcich aktivistov za práva homosexuálov. Zmena podnietila zmenu politiky v ďalších špičkových profesijných zduženiach, ktoré sa teray jednotne stavajú proti liečbe osôb zaujímajúcich sa o rovnaké pohlavie.
Dr. Robert Spitzer, ktorý bol poverený zmenou Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch, prehodnotil svoj postoj voči terapii tých, ktorí majú neželaný záujem o vlastné pohlavie, po skoro 30 rokoch a podporil takúto terapiu založenú na svojom vlastnom výskume.