Poznámka: Kelly Clinger, umelkyňa a bývalá vokalistka pre popovú hviezdu Britney Spears bola ako dvadsiaťročná na dvoch potratoch. Teraz je prolife hovorkyňou pre Silent No More Awareness (Už nemlčím) a bloguje o svojich pro-life aktivitách tu.
7. októbra 2011 (LifeSiteNews.com) – Už dlhší čas som odkladala návštevu kaderníčky, pretože je pre mňa ťažké si racionálne odôvodniť míňanie peňazí a strávenie dvoch hodín potichu. (Viem, najväčší problém na svete!) Ale, žiaľ, moje korienky boli celkom blond, tak som si dohodla termín. Niekoľko dní som bojovala so svojou náladou a pravdepodobne by som zostala v posteli, keby som to nemala dohodnuté.
Vošla som do kaderníctva a čakala. Následne sa stalo niečo, s čím som vôbec nerátala. Cez stenu som začula tento rozhovor:
1.dievča: „No, ja som vždy bola za možnosť voľby, hlavne, keď niečo nie je v poriadku.“
(Poobzerala som sa po skrytej kamere.)
2.dievča: „Hej, mesiac som bola chorá. Nemyslím, že to môžem urobiť, ak niečo nie je v poriadku s bábätkom.“
(Potom, ako som spamätala z prvotného šoku, začala som sa modliť. Myslela som, že som tam prišla si dať zafarbiť vlasy, ale očividne si Ty, Ježišu, mal iné plány.)
1.dievča: „Myslím, že si urobila dobrú vec, keď si si dohodla stretnutie. Je ťažšie dať si to vyhovoriť, keď si sa už raz rozhodla to urobiť. Muž ťa odvezie?“
(MUŽ???)
2. dievča: „Nie, nevie, že rozmýšľam nad potratom. Myslím, že mu poviem, že som mala spontánny potrat.“
(Tu sme!)
Ako som zašla za roh s tričkom „Modlite sa za ukončenie potratov“ a náramkom LIFE (ŽIVOT), cítila som, že Duch Svätý hovorí „trpezlivosť a láskavosť, Kelly“. Ďakovala som mu za pripomenutie.
Ja: „Nedalo sa inak, ale začula som, o čom ste sa rozprávali a nikdy som v živote necítila silnejšie, že ma sem poslal Boh.“
(Otvorili ústa a zírali na mňa. Hlboko som sa nadýchla.)
Ja: „Neviem, či poznáte Boha, ale on pozná Vaše dieťa. Už jeho alebo jej život naplánoval. Dal vám toto dieťa a veril, že jeho život vo vašej maternici bude v bezpečí. PROSÍM, neurobte to, čo ja pred mnohými rokmi. Prosím, nezabíjajte vaše dieťa.“
(Nasledovalo 30 sekúnd ticha, ktoré sa zdali ako hodina...a potom obidve začali plakať.)
2.dievča: „Ale oni si myslia, že moje dieťatko má Downov syndróm. Neviem, ako sa starať o postihnuté dieťa.“
Ja: „Vaše dieťa nie je postihnuté. Vaše dieťa má zvláštne potreby, ktoré budú výzvou. Ale radosť, ktorú vám dieťa prinesie, zatieni ČOKOĽVEK iné.“
(Vybavil sa mi Mattie Loux, dieťa s Downovým syndrómom, ktorého si adoptovala jedna moja priateľka. Louxovci majú sedem detí, štyri z nich adoptované a dve z nich majú Downov syndróm. Tak som vytiahla telefón a začala som im ukazovať Mattieine fotografie.
Ja: „Pozrite, ako sa usmieva. Má v sebe toľko lásky. Ak aj myslíte, že ju nedokážete poskytnúť, prosím, nedajte si svoje dieťa zobrať. Dovoľte, nech ho miluje niekto iný. Milovala by som vaše dieťatko ako moje vlastné.“
(Začala plakať a chytila ma za ruku.)
2.dievča: „Je moje. Viem, že je moje. Nemôžem to urobiť. Boh mi pomôže.“
(Plakala som a modlila som sa s ňou.)
Sedela som tam dve hodiny s vďačným srdcom, ale nevadilo mi to.
Predtým ako 2. dievča odišlo zo salónu, prišla ku mne sa poďakovať a povedala, že bola bez duše. Ani vlasy si nedala ostrihať.
Verte mi, bála som sa vstať a niečo povedať. Srdce mi skoro vyskočilo z hrude, ale aj tak som to urobila...a myslím, že ja a dieťa (a Mattie) sme možno dnes zachránili bábätko.
A to je dobrý deň.