BERLÍN, (LifeSiteNews.com) – Berlínske múzeum s názvom Topografia teroru, ktoré sa zaoberá výstavami o zločinoch nemeckých policajných síl počas nacistickej éry, usporiadalo výstavu o tisícoch usmrtených detí označených ako „život nehodný žitia”.
Výstava s názvom „Na pamiatku detí. Pediatri a kriminálne činy proti deťom počas nacistického obdobia” ukazuje fotografie a dokumenty, ktoré sa vzťahujú na rôzne nacistické projekty týkajúce sa vraždy a mučenia detí ako Akcia T4 a Lebensborn.
Kým Akcia T4 sa zameriavala na vyhubenie detí, ktoré boli fyzicky alebo duševne postihnuté, Lebensborn bol eugenický program zneužívajúci slobodné matky. Ich deti, ktoré boli považované za nedostatočne „árijské”, boli odstránené ako odpad.
Počas roku 1945 sa okolo 10 000 (detí) stalo obeťami rozličných programov zamerených na vyhubenie „života nehodného žitia”. „Viac ako 5 000 detí a teenagerov bolo mučených a zavraždených len v nacistických „detských oddeleniach”, v inštitúciách, ktoré boli zvlášť vytvorené s vyhladzovacím zámerom.
Hoci mnoho detí bolo jednoducho otrávených plynom alebo vyhladovaných na smrť, niektoré boli ušetrené okamžitého odchodu zo života. Poslúžili ako objekty lekárskych experimentov, ktoré zahŕňali odstránenie ich orgánov.
Podľa múzea „boli deti tiež obeťami „T4” programu plynovej komory a „vyhladovacej diéty”, ktorú prijímali v domovoch a inštitúciách, boli zneužívané pre experimenty a ich orgány boli po smrti použité na výskumné účely.“
Okrem projektu Akcia T4, ktorý skončil smrťou približne 10 000 detí a teenagerov, projekt Lebensborn ich zabil približne o 5000 viac.
„Táto výstava hovorí o najbezbrannejších členoch našej spoločnosti,” povedal historik lekárskej školy Charité v Berlíne pre španielske noviny El Mundo. „Návštevníci musia byť pripravení, že sa stretnú s veľmi náročnými faktami.”
Stephanie Grayová z Kanadského centra pre bioetickú reformu a projekt informovanosti o genocíde zaznamenala znepokojujúce paralely medzi nacistickým smrtiacim programom pre deti a do dnes trvajúcou vraždou miliónov detí v materniciach ich matiek – často pre eugenické dôvody podobné tým, ktoré motivovali nacistický holokaust.
„Zmienka o „živote nehodnom života” sa desivo podobá dnešnému sloganu „kvalita života” povedala Stephanie Grayová pre LifeSiteNews. „Filozofia, ktorá viedla nacistov, je filozofiou, ktorá dnes vedie mnohých – hodnota života človeka má byť určená jeho črtami a schopnosťami. Toto je desivá mentalita, ktorá vedie k porušeniu ľudských práv.”
Momentálne na Západe veľké percento detí diagnostikované v maternici ako postihnuté je nakoniec potratené. Dokonca deti diagnostikované Downovým syndrómom, čo je stav, kedy táto osoba môže šťastne žiť veľa rokov, sú zabíjané v ohromujúcom rozsahu vyše 90%. Takéto eugenické potraty sa často vyskytujú v neskoršom období tehotenstva, keď dieťa je úplne vyvinuté a podľa mnohých expertov môže už cítiť bolesť.
V najmenej jednej krajine, v Holandsku, eugenici už prešli od potratu ďalej. Začali legalizáciu eutanázie dojčiat podľa tzv. Gronigenského protokolu. Podľa tohto protokolu môžu byť deti zabité po narodení, ak trpia alebo je pravdepodobné, že trpia, na „postupujúcu paralýzu, úplnú celoživotnú závislosť alebo trvalú neschopnosť komunikovať akýmkoľvek spôsobom.”
V článku v prestížnom časopise Hastings Report v roku 2008 dvaja holandskí bioetici argumentovali, že v takýchto prípadoch „je pre dieťa lepšie ísť na smrť, ako podstúpiť jediný druh života, aký môže mať.”
„Nacisti sa správali k deťom ako predmetom, ktoré je možné použiť a odhodiť,” povedala Grayová. „Ako sa to líši od dnešnej spoločnosti, ktorá sa správa k nenarodeným deťom ako predmetom, ktoré je možné použiť (napr. na kmeňové bunky) alebo odhodiť (prostredníctvom potratu)?”
Grayová tiež poznamenala, že výstava v múzeu o nacistických ukrutnostiach voči deťom neviedla k protestom, ako sa to často stáva pri fotografiách nenarodených obetí pri potratoch.
„Nie je to zaujímavé, že ľudia zaplatia peniaze, aby sa išli do múzea pozrieť na desivé obrázky týraných detí, hoci mnohí kritizujú ukazovanie obrázkov z potratov? Možno je to preto, lebo je ľahšie sa vyrovnať s historickými nespravodlivosťami, ktorých sme sa nedopustili,” povedala.
Projekt informovanosti o genocíde pripravil ukážky veľkých obrazov nenarodených detí zabitých pri potratoch, vzájomne porovnaných s obrazmi obetí nacistického holokaustu a rasovo motivovaného lynčovania, aby vzbudil informovanosť o pravej povahe potratu.