Dokonalé spojenie odborného pohľadu s náladami a záujmami svojich čitateľov. Taká je kniha, ktorá je odpoveďou na desaťročia poznačené oslobodzovaním sa zo sexuálnych pút a uvoľňovaním sexuálneho správania a ktorá hovorí o dobre preskúmaných úskaliach sexuálnej revolúcie. Kniha Mary Eberstadt Adam and Eve After the Pill: Paradoxes of the Sexual Revolution (Ignatius Press) je šťastnou náhodou.
<?xml:namespace prefix = o />
Adam and Eve After the Pill ponúka kaleidoskopický pohľad na každú škvrnu národa, pre ktorý rodina prestala byť základom. Pri zmienke o bolestivých následkoch príležitostného mimomanželského sexu a následnej sexuálnej sterility Eberstadt venuje najmenej jednu kapitolu každej skupine utláčanej v priebehu sexuálneho oslobodzovania: ženám, mužom, mladým dospelým a deťom. Každá časť spoločnosti, ktorej bolo sľúbené oslobodenie od obmedzení nútenej plodnosti, bola v konečnom dôsledku podvedená. Či už oddaným manželom, spokojnou manželkou, úplnou rodinou alebo mladou dospelosťou bez sexuálneho vykorisťovania. V každej časti knihy má spisovateľka svoje argumenty podložené dôkladnými citáciami spoločenskovedného výskumu.
Podľa autorky mnohí odmietajú uveriť, že nesúhlas s pôžitkárstvom môže vysloviť každý. Prirovnáva to k ľuďom skutočne verným komunizmu. Podľa jej názoru súčasní zástancovia rozpadov rodín majú spoločné to, čo Jeane Kirkpatrick nazvala „Vôľa neveriť“. Podporovatelia promiskuity, pornografie a pedofílie ako neškodnej súčasti života sa zrazu ocitajú na opačnej strane. Na miestach náboženských extrémistov, ktorým sa kedysi posmievali. Prednášajú články o viere ako dôkazy toho, že ich Boh zlyhal.
Azda najprirodzenejšie emocionálne stotožnenie čitateľa prichádza pri dvoch kapitolách, ktoré opisujú dôsledky pornografie na mužov a ženy. Aj keď v prvom momente sa javilo ako nezvyčajné rozhodnutie autorky spojiť kapitolu o ženách s analýzou dvoch esejí o manželstve od Sandry Tsing Loh a Caitlin Flanagan. Nie je azda zbytočné takýmto spôsobom časovo ohraničovať knihu a znižovať jej akademickú hodnotu?
Výsledkom rozšírenia pornografie je národ bombardovaný sexuálnou obrazotvornosťou. Z hľadiska sexu medzi ľuďmi v manželstve, je však paradoxne stále viac „sexuálne neplodný“. Na 51. strane autorka spomína anekdotu o neradostnom, neintímnom manželstve. „Napätie týkajúce sa manželského sexu vedie k riešeniu, ktoré je výhodné pre oboch: ona má svoju čokoládu a on jeho internetovú pornografiu.“. Dvaja ekonómovia Whartonskej školy uskutočnili prieskum, podľa ktorého ženské šťastie počas posledných 35 rokov kleslo v celom industrializovanom svete. Ide o časový úsek splývajúci s dobou domnelého „oslobodzovania“ žien. Eberstadt tvrdí, že existuje súvislosť medzi zväčšujúcou sa mužskou závislosťou na pornografii, obchodom so ženami každého veku, ľahkou dostupnosťou sexu bez záväzkov, vzostupom fenoménu neustále dospievajúceho “muža-dieťaťa“ a ženskou nespokojnosťou s rozpadávaním rodiny.
Načrtáva nebezpečnú predstavu školského internátu, kde boli schôdzky nahradené flámovaním a príležitostným sexom (tzv. "Toxic U"). Tým, ktorí sa zúčastňujú “Toxic U“ hovorí, že existuje spôsob, ako sa z neho dostať von. Okrem zodpovednosti a zvýšenej bdelosti uvádza aj také školy ako Christendom College, Patrick Henry College a Hillsdale.
Súčasťou knihy je aj skúmanie toho, čo Friedrich Nietzsche nazval „prehodnotením hodnôt“. Konkrétne, že morálna potupa, ktorá sa v čase predchádzajúcej generácie spájala s pornografiou, teraz prechádza na tabak. Žiadnu modernú ľudskú bytosť by nenapadlo zapáliť si na verejnosti a už vôbec nie podporovať dieťa, aby tak urobilo. A predsa je stále veľa takých, ktorí považujú porno u tínedžerov za neškodné, ak nie dokonca poučné. Podobne obavy staršej generácie z nezmyselného príležitostného sexu nahradili obavy z nadmernej spotreby jedla alebo pôžitku pri zlých stravovacích návykoch. Eberstadt poukazuje na to, že moderná sexuálna morálka je horšia ako to, čo Nietzsche predpovedal v Antikristovi.
Tieto paradoxy spôsobujú ozajstné a veľké škody. Kniha, so svedomitým uvádzaním poznámok pod čiarou dokumentuje, ako mladí ľudia, ktorí boli vystavení pornografii, sú „náchylnejší mať viacerých celoživotných sexuálnych partnerov, mať iného sexuálneho partnera každé tri mesiace, použiť alkohol alebo iné látky pri sexuálnom styku a ... viac náchylní mať vyššie skóre v teste “sexuálnej liberálnosti“.“ Je u nich väčšia pravdepodobnosť sexu v mladšom veku, zapojenia sa do rizikovejšieho sexu a donútenia iného k sexu bez jeho súhlasu. V knihe autorka cituje taktiež množstvo nekonzervatívnych zdrojov, napríklad Naomi Wolf, Lori Gottlieb a Lionel Tiger.
Posledná kapitola obhajuje pápežskú encykliku Humanae Vitae, najviac zosmiešňovaný dokument v histórii sexuálnej revolúcie. Spisovateľka však knihu uzatvára pozitívne. Odkazuje, okrem iných evanjelistov a konzervatívnych protestantov, aj na Dr. Alberta Mohlera. Tí prehodnocujú svoje stanovisko ohľadom antikoncepcie v nadväznosti na rozpad, ktorý sexuálna revolúcia spôsobila.
Tento vývoj sám osebe signalizuje potenciálny vývoj v kultúrnych vojnách. Tichí možno budú dedičmi zeme, ale úrodní predstavujú silnejší hlasovací blok.
Po prvé, autor vnímal ako nudné rozhodnutie Eberstadtovej obklopiť ťažisko jej príbehu takou módnou literatúrou ako Loh a kol. Avšak, aj niekto tak oddaný ťažkým sociálnym dátam a výskumu ako ja musí uznať, že to bolo múdre rozhodnutie. Cieľovou skupinou knihy sú ženy, ktoré od čias Lysistraty po súčasné vedenie hnutia pro-life dokázali, že majú schopnosť ovplyvniť sociálne masy, keď prestanú tolerovať úbohé správanie. Ony, ďaleko viac než muži, udržiavajú emocionálne spojenie s rodinou a je im prirodzená averzia ku všetkému, čo ohrozuje blaho ich domovov.
Táto kniha má jedinečnú schopnosť zjednotiť ženské srdce s mysľou. Mala by byť používaná ako protiliek pre každého, kto čítal Cosmopolitan alebo Vogue. A ako vakcína pre tých, ktorí sa chcú vyhnúť životu emocionálneho bankrotu.