Veľvyslanec tvrdí, že nová Ústava môže v Európe spôsobiť „kresťanskú renesanciu“
RÍM, 16.apríl 2012 (Zenit.org) – Maďarský veľvyslanec pri Svätej Stolici je prekvapený negatívnymi reakciami niektorých európskych predstaviteľov verejného života a inštitúcií na novú Ústavu, ktorú jeho krajina prijala. Tento dokument môže pritom podnietiť v Európe „kresťanskú renesanciu“.
„Myslíme si, že je trochu zvláštne počuť takéto hlasy,“ povedal 27. marca veľvyslanec Gábor Győriványi pre ZENIT. „Skutoční zakladajúci otcovia Európskej únie ju plánovali postaviť na kresťanských hodnotách a tiež zastávali názor, že európska demokracia bude životaschopná iba vtedy, ak bude stáť na kresťanských základoch.“
Preambula tejto Ústavy alebo „Základného zákona“, ktorá nadobudla platnosť 1. januára, obsahuje odkaz na Boha, kresťanstvo a hodnoty tradičnej rodiny. Ďalej sa v nej píše, že život plodu má byť chránený od momentu počatia (potrat ostáva legálny, avšak iba v prípadoch ohrozenia života matky).
Ústava uznáva úlohu kresťanstva „pre udržanie národovosti“: požaduje, aby manželstvo bolo uzatvárané iba medzi mužom a ženou; pripisuje rodičom a nie štátu hlavú mieru zodpovednosti za ochranu práv dieťaťa a taktiež sa v nej spomína, že „rodina a národ sú základnými prvkami našej existencie“.
Keď to zhrnieme, možno ju označiť za výraznú zmenu postoja v porovnaní so situáciou v Európe, ktorá sa zviera pod vzrastajúcim sekularizmom. V porovnaní s Európskou úniou, ktorá sa pred niekoľkými rokmi snažila presadiť svoju vlastnú Ústavu, v ktorej bol zjavne vynechaný akýkoľvek odkaz na Boha a kresťanstvo, maďarská ústava bije do očí. Taktiež poukazuje na pozitívny prínos, ktorý by bývalé krajiny východného bloku mohli priniesť v prospech duchovnej roviny života na kontinente.
„Dúfame, že niektoré z nových demokracií v Európe – Poľsko, pobaltské štáty a Maďarsko – by mohli podnietiť kresťanskú renesanciu, návrat k pôvodnej vízii zakladajúcich otcov Európskej únie,“ povedal veľvyslanec Győriványi.
A práve táto nová Ústava navrhnutá vládnucou stredo-pravou stranou Fidesz a jej koaličnými partnermi, Kresťansko-demokratickou ľudovou stranou, vyvolala vlnu kritiky na domácej i medzinárodnej pôde. Tieto útoky prichádzali často zo strany liberálov, zelených, socialistov a sekularistov – obzvlášť na pôde Európskeho parlamentu, ktorý označil niektoré časti Ústavy za „extrémistické“ a do veľkej miery ohrozujúce demokraciu.
Mnohí mali výhrady voči odvolaniu sa na kresťanstvo v preambule, zatiaľ čo organizácie ako Amnesty International a Human Rights Watch vyjadrili obavy, ktoré podložili medzinárodnými dohovormi OSN. Obavy sa týkali zákonov zakazujúcich manželstvá osôb rovnakého pohlavia, povoľujúcich diskrimináciu na základe pohlavia alebo sexuálnej orientácie a nezabezpečujúcich dostatočnú „ochranu reprodukčným právam žien“ (ako sú napríklad potraty). Odborník na medzinárodné právo z C-FAM odmietol ich tvrdenia s odôvodnením, že v žiadnom z OSN dohovorov nie je ani len zmienka o potratoch, sexuálnej orientácii alebo pohlavnej identite a že Valné zhromaždenie OSN nikdy neuznalo podobné redefinovanie práv.
Mimo tejto kritiky dokonca aj média vo veľkej miere nesprávne informovali o obsahu Ústavy a navyše aj katolícke médiá tento postoj niekoľkokrát chybne prezentovali. Predpojatosť mainstreamových médií siahala až tak ďaleko, že niektorí komentátori sa domnievali, že cieľom hnevu a predsudkov je vo všeobecnosti skôr pro-life a pro-kresťanská časť Ústavy ako jej ostatné sporné časti.
Je pravda, že proti niekoľkým novým zákonom schválených maďarskou vládou vzniesla námietky Európska komisia ako aj Rada Európy. Vyjadrili obavy, že nová Ústava obmedzuje slobodu médií, ohrozuje nezávislosť súdnictva a ukladá politickú kontrolu na centrálnu banku. Ale mnohí maďarskí úradníci sa snažia poukázať na to, že tieto zákony už boli dostatočne novelizované a pochybenia tohto druhu sa bežne vyskytujú v procese ako je tento.
Maďarský predseda vlády Viktor Orban poznamenal minulý mesiac v interview pre nemecké noviny, že Maďarsko prerokovalo s Európskou komisiou menej ako 50 individuálnych sporných prípadov, zatiaľčo v prípade Nemecka sa jedná o viac ako 100 prípadov nesúhlasu zo strany Komisie. V prípade Francúzska je toto číslo dokonca ešte vyššie. „Sú oni teraz menej pro-európski ako my? Samozrejme, že nie. Diskusie tohto druhu sú pre EÚ bežné,“ povedal pre Frankfurter Allgemeine Sonntagzeitung.
Zásahy Európskej únie však začala vláda vedená Viktorom Orbanom pociťovať ako tŕň. To viedlo Orbana k vyhláseniu z 15. marca, maďarského národného dňa, na ich margo, že Maďarsko „nebude kolóniou Európskej únie“. V januári Európska komisia podala na Súdny dvor EÚ žalobu za nesplnenie povinnosti preskúmať, či maďarské nové zákony upravujúce postavenie centrálnej banky, súdnictvo a agentúry na ochranu údajov boli v súlade s európskym právom. V decembri odmietol Medzinárodný menový fond poskytnutie súrnej finančnej pomoci ako protest proti zmenám v postavení centrálnej banky.
Avšak mnohé zo sporných otázok sa zdajú byť otázne. Veľvyslanec Győriványi tvrdí, že tlač v Maďarsku má oveľa viac slobody ako v mnohých iných krajinách. To potvrdzuje napríklad aj správa Reportérov bez hraníc, kde sa v „International Press Freedom Index 2011/2012“ zverejnenom 25. januára Maďarsko umiestnilo na 40. mieste, teda pred USA, Talianskom, Gréckom, Maltou, Rumunskom, Lotyšskom, Chorvátskom a ostatnými 132 krajinami.
Ďalšou „problematickou“ otázkou, obzvlášť pre Radu Európy, bol nový maďarský zákon o cirkvách, ktorý znížil počet oficiálne uznaných cirkevných spoločností z viac než 350 na 32. Pred prijatím tohto zákona stačilo na získanie oficiálneho uznania, aby sa cirkevná spoločnosť zaregistrovala na príslušnom súde a tým získala aj prístup k finančnej podpore od štátu a daňovým výhodám. Dôvodom pre zmenu zákona bolo, že niektoré pochybné organizácie si nárokovali na štátnu podporu a takýto systém vzhľadom na ekonomickú krízu v krajine sa musel zmeniť.
Z niektorých správ by sa dalo pochopiť, že Maďarsko nedovoľovalo týmto neregistrovaným cirkvám pôsobiť v krajine. Ale veľvyslanec Maďarska v Taliansku, János Balla, povedal pre ZENIT, že tieto cirkevné spoločnosti môžu i naďalej voľne pôsobiť, jediné, čo nemôžu, je dostávať štátnu podporu. Vláda tiež argumentuje, že 32 registrovaných cirkví podľa nového zákona je v porovnaní s inými krajinami Európskej únie, stále vysoké číslo.
Veľvyslanec Balla tvrdí, že v Maďarsku je len šesť alebo sedem historicky dlhodobo pôsobiacich cirkví, ktoré budú mať vďaka novej Ústave viac možností a dostane sa im väčšej podpory od štátu. A ako protiargument pre tvrdenie, že vláda je neústupčivá voči kritike, uviedol, že ak by sa tieto zmeny mali ukázať ako „skutočne neodôvodnené“, potom sa zákon v budúcnosti môže upraviť.
Ďalšia skutočnosť, ktorú médiá sotva spomenuli, je široká verejná podpora Ústavy priemernými maďarskými občanmi. Mnohé správy poukazovali na protesty, ale pozabudli spomenúť, že vládnuca strana Fidesz vyhrala voľby v roku 2010 drvivou väčšinou, keď získala 53% hlasov a dve tretiny kresiel v maďarskom parlamente. Po dlhotrvajúcej slabej činnosti predchádzajúcich vlád socialistov a bývalých komunistov to súčasná vláda považuje za jasné víťazstvo a za príležitosť konečne dokončiť novú maďarskú ústavu. Krajina je poslednou spomedzi krajín bývalého východného bloku, ktorá k takejto zmene pristúpila po rozpade Sovietskeho zväzu. Základný zákon prešiel hlasovaním v pomere 262 ku 44 v apríli.
Vláda vykonala aj deväť mesiacov trvajúci prieskum, z ktorého sa dozvedela odpovede jedného milióna obyvateľov na otázky zamerané na hodnoty, ktoré by mali byť zahrnuté v zmenenej Ústave. Zaujímavé je, že väčšina sa vyjadrila za znovuzavedenie trestu smrti, no to by odporovalo záväzkom vyplývajúcim z medzinárodných zmlúv.
Naviac bol sotva spomenutý fakt, že ak by sa maďarskí občania rozhodli, že chcú v priebehu niekoľkých rokov zmenu Ústavy, nič im v tom nebráni, nakoľko Ústava spolu s niekoľkými „základnými zákonmi“ predstavuje základný, fundamentálny zákon, ktorý môže byť novelizovaný. „Mne sa Ústava javí veľmi transparentná a môže byť zmenená hocikedy sa zmení názor spoločnosti,“ povedal veľvyslanec Ball. „Dnes tomu tak však nie je a pravdepodobne ostane v terajšej podobe na celkom dlhý čas.“
Maďarská vláda privítala podporu Svätej Stolice, ktorá je podľa slov veľvyslanca Győriványiho „veľmi nadšená“ z jej pro-life a pro-kresťanských ustanovení. Taktiež zdôraznil, že Vatikán nebol žiadnym spôsobom zahrnutý do procesu tvorby Ústavy. Veľvyslanec by však samozrejme privítal výraznejšiu podporu zo strany jednak katolíckej cirkvi ako i katolíckych organizácií. „Občas je Svätá Stolica opatrnejšia pri poskytovaní spolupráce, ako by si maďarská vláda predstavovala. Myslím si však, že nájdeme dobré riešenie pre Ústavu a že sú na to dobré predpoklady,“ povedal.
Veľvyslanci Győriványi a Balla veria, že sekularistické útoky v budúcnosti oslabnú a Győriványi očakáva oveľa lepšiu spoluprácu s cirkvami, vrátane Svätej Stolice. „V súčasnosti máme zopár zastaralých dohôd so Svätou Stolicou a ostatnými cirkvami a preto vo svetle novej Ústavy začíname štrukturálne meniť tieto staré mechanizmy. To sa týka nielen nového zákona o cirkvách ale i skutočnej spolupráce s cirkvami,“ povedal. Dodal, že Maďarsko a Svätá Stolica už otvorili rokovania o posilnení spolupráce a o vzájomnom uznávaní súdnych rozhodnutí.
Maďarská vláda chce vo všeobecnosti presadiť novú Ústavu bez zásahu externých skupín, vlád a jednotlivcov a obzvlášť bez zásahov inštitúcií Európskej únie.
„Je to citlivá otázka ale je znakom demokracie mať výrazné postoje,“ povedal veľvyslanec Balla. „Čas ukáže, či je maďarská ústava správnou voľbou. Čo je však dôležité, je navzájom sa rešpektovať, byť otvorený voči kritike a nestaťsa diktátorom.“