WASHINGTON, DC, 15. jún (C-FAM) Prelomové štúdia odhalili, že dospelé deti homosexuálnych rodičov zažívajú oveľa viac negatívnych spoločenských, ekonomických a emocionálnych následkov ako deti vychované v neporušených biologických rodín.
Štúdiá profesora Marka Regnera na univerzite v Texase zdôrazňujú nedostatok predchádzajúcich štúdií, na ktoré sa obhajcovia homosexuálov odvolávali, keď žiadali právo pre osoby rovnakého pohlavia sobášiť sa a adoptovať si deti.
„Na empirické tvrdenie, že neexistujú žiadne citeľné rozdiely, musíme zabudnúť,” uviedol Regnerus v spomínaných štúdiách publikovaných v Social Science Research (Výskum spoločenských vied).
Regnerove všeobecné štúdiá skúmali skoro 3 000 dospelých detí z ôsmich rozličných rodinných štruktúr a vyhodnotili ich v rámci 40 spoločenských a emočných kategórií. Výsledky ukázali, že deti, ktoré žili v neporušených biologických rodinách, boli lepšie vzdelané, preukazovali väčšie mentálne a fyzické zdravie, mali menej skúseností s drogami, menej kriminálnych aktivít a celkovo sa pokladali za šťastnejších.
Najvýraznejšie negatívne výsledky boli zistené u detí lesbických matiek. Je to v protiklade s chybnými štúdiami popularizovanými v médiách, ktoré tvrdia, že sa deti s lesbickými matkami majú rovnako dobre, alebo ešte lepšie. Regnerove štúdiá ukázali u týchto detí v dospelosti negatívne výsledky, a to v 25 zo 40 kategórií, vrátane veľmi vysokej miery sexuálnych útokov (23% detí s lesbickými matkami bolo sexuálne napadnutých rodičom alebo dospelým v protiklade s 2% detí zosobášených rodičov), horšie fyzické zdravie, zvýšenú depresiu, zvýšené užívanie marihuany a vyššiu nezamestnanosť (69% detí z lesbických domácností žilo v blahobyte oproti 17% detí zosobášených rodičov).
Regnerove štúdiá odhalili omyl často citovaného výroku Americkej asociácie psychológov z roku 2005, ktorý hovorí, že „žiadne štúdiá nezistili, že deti homosexuálnych partnerov by boli v nejakej nevýhode v porovnaní s deťmi heterosexuálnych rodičov.”
Narozdiel od Regnera predchádzajúce štúdie porovnávali deti homosexuálnych rodičov s deťmi nevlastných rodičov alebo rodičov samoživiteľov. Regnerus sa tiež spoliehal iba na informácie priamo od dospelých detí, nie na názory ich rodičov.
Ďalšie štúdiá, ktoré na túto tému vznikli, potvrdzujú, že štúdiá ponúkané Americkou asociáciou psychológov sú nespoľahlivé. Loren Marks, docent na Louisiana State University, zistil, že štúdiá Americkej asociácie psychológov mali ohraničené dáta a zamerali sa na genderové roly a sexuálne identity. Nemali záujem skúmať výsledky detí vo vzdelaní, zamestnaní, riziko zneužívania návykových látok, kriminálne správanie alebo samovraždy.
Pochybné štúdie boli so schválením Americkej asociácie psychológov použité pri pokusoch ovplyvniť medzinárodné zákonné rozhodnutia.
Súdne ustanovenie pri spore E.B. versus Francúzsko na Európskom súde pre ľudské práva bránilo práva na adopciu pre páry rovnakého pohlavia, citujúc štúdiá Americkej asociácie psychológov. Tie uvádzajú, že neexistujú žiadne objektívne vedecké dôkazy, ktoré by schválili rozdielne zaobchádzanie s pármi rovnakého pohlavia, ktoré majú záujem o adopciu. Všetky významné vedecké štúdie totiž ukázali (podľa vedomostí Medzinárodnej federácie pre ľudské práva, Medzinárodnej asociácie pre lesby a gayov v Európe, Britskej asociácie pre adopciu a pestúnstvo a Asociácie rodičov gayov a lesbičiek), že deti homosexuálnych rodičov nie sú výrazne náchylnejšie emocionálne trpieť, či mať iné problémy ako deti heterosexuálnych rodičov.
V prípade Karen Atala a dcéry versus Chile na Medziamerickom súde pre ľudské práva súdne ustanovenie brániace lesbických rodičov, ktorí stratili opatrovníctvo nad svojimi deťmi zdôraznilo tvrdenie Americká akadémie pediatrov: „Značná časť profesionálnej literatúry poskytuje dôkazy, že deti homosexuálnych rodičov môžu mať rovnaké výhody a rovnaké zdravotné vyhliadky a schopnosti prispôsobovať sa a vyvíjať ako deti heterosexuálnych rodičov.”