EUGENE, OR, (LifeSiteNews.com) - Funkciu ochrany pred neetickým správaním plnia aj náboženstvá. Psychológ z Oregonskej univerzity (UO) tvrdí, že pri predvídaní kriminálneho správania je náboženské presvedčenie rozhodujúcim faktorom.
Štúdia publikovaná v The Public Library of Science časopisu PLoS ONE ukázala, že kriminálna činnosť je nižšia v spoločnostiach, kde náboženstvo zahŕňa silný trestajúci prvok, než na miestach, kde je náboženské presvedčenie benevolentnejšie. Napríklad, je pravdepodobné, že v krajine, kde ľudia viac veria v nebo, ako v peklo, majú oveľa vyššiu kriminalitu než v krajine, kde sú tieto presvedčenia približne na rovnakej úrovni. Uvedené zistenia vyšli na povrch po 26-ročnom analyzovaní dát zahŕňajúcich 143 197 ľudí v 67 krajinách.
„Hlavným záverom je, že národná miera viery v peklo predstavuje nižší stupeň kriminality. Národná miera viery v nebo značí zase vyššiu kriminalitu. A to sú silné následkym,“ povedal Azim F. Shariff, profesor psychológie a riaditeľ Laboratória kultúry a morálky na UO. „Myslím si, že ide o dôležitý kľúč k rozličným následkom nadprirodzeného trestu a nadprirodzenej zhovievavosti. Zistenia korešpondujú kontrolovanému výskumu, ktorý sme uskutočnili v laboratóriu. Ale v tomto výskume sa ukazuje silný vplyv ‘skutočného sveta’ na niečo, čo sa ľudí dotýka – na trestný čin.“
Minulý rok v časopise The International Journal for the Psychology of Religion Shariff písal, že vysokoškoláci majú väčšie sklony k podvádzaniu, keď veria viac v odpúšťajúceho Boha, než v trestajúceho.
Náboženská viera vo všeobecnosti je vnímaná ako „monolitická konštrukcia“, uviedol Shariff. „Ak náboženstvo rozdelíte do rôznych celkov, začnete vidieť rozličné vzťahy. V tejto štúdii sme zistili dva rozdiely, z ktorých každý ide opačným smerom. Ak sa pozriete na náboženstvo ako celok, tieto oddelené smery nevidíte. Nie je tam ani náznak vzťahu.“
Nové zistenia zapadajú do rastúceho množstva dôkazov, že nadprirodzený trest fungoval ako veľmi efektívna kultúrna novinka. Mala primäť ľudí, aby sa k sebe správali etickejšie, dodal Shariff. Tiež spomenul zistenia vedcov z Harvardskej univerzity, Roberta J. Barro a Rachel M. McClearyovej z roku 2003, že hrubý domáci produkt bol vyšší v rozvinutých krajinách v čase, keď ľudia verili v peklo, ako v čase, keď verili v nebo.
„Zdá sa, že nadprirodzený trest predstavuje v rôznych národoch nižšiu kriminalitu,“ povedal Shariff. „V tomto štádiu môžeme o týchto mechanizmoch len špekulovať. Je však možné, že ľudia, ktorí neveria v možnosť trestu v posmrtnom živote majú pocit, že pred následkami neetického správania môžu uniknúť.“ Avšak ide o paralelné údaje, a preto pri záveroch je potrebné byť opatrný. Hoci Shariff a spoluautor štúdie Mijke Rhemtulla z Centra pre výskum metód a analýz dát na Kansaskej univerzite sa snažili ozrejmiť očividné alternatívne vysvetlenia, na preskúmanie iných interpretácií týchto zistení je potrebné uskutočniť ďalšie výskumy.
Údaje o viere v peklo a nebo, o viere v Boha a o návštevnosti kostolov boli vyradené z prieskumov svetových hodnôt a európskych hodnôt uskutočnených v rôznych časových úsekoch v rozmedzí rokov 1981 až 2007. Údaje o zločinoch boli použité zo záznamov OSN o vraždách, lúpežiach, znásilneniach, únosoch, prepadnutiach, krádežiach, drogových trestných činoch, krádežiach áut, vlámaniach a obchode s ľuďmi. Ďalšie faktory, ako napríklad národné väčšinové náboženstvo (rímsko-katolícke, iné kresťanské a moslimské), nerovnosti v príjmoch, dĺžka života a podiel uväznených, boli považované za zahrnuté v poskytnutých údajoch.
„Tento výskum poskytuje nový pohľad na potenciálne vplyvy kultúrnych a náboženských presvedčení na kľúčové výsledky na spoločenskej úrovni“, povedala Kimberly Andrews Espyová, viceprezidentka pre výskum a inovácie. „Aj keď sa tieto zistenia môžu zdať kontroverzné, rozobrať spojenia medzi špecifickými systémami viery a epidemiologickým správaním je pre sociálnych vedcov dôležitým prvým krokom na rozmotanie komplexnej siete faktorov, ktoré motivujú ľudské správanie.“