Brasilia, Brazília, 29. jún 2012, (LifeSiteNews.com) - Rokovanie brazílskej poslaneckej snemovne narušili homosexuálni aktivisti. Protestovali proti legislatívnemu návrhu, na základe ktorého by psychológovia mali možnosť liečiť homosexuálov žiadajúcich zmenu svojej sexuálnej orientácie. V súčasnosti je takáto liečba zakázaná štátnou Federálnou psychologickou radou (CFP).
Návrh zákona o “liečbe gayov“ - takýmto posmešným názvom označili brazílske ľavicové média návrh známy tiež ako legislatívne nariadenie 234/11. Prijatím tohto zákona by sa zrušilo aj súčasné nariadenie CFP, ktoré psychológom zakazuje negatívnym spôsobom verejne hovoriť o homosexuálnej orientácii.
Prvýkrát demonštranti prerušili rokovanie v momente, keď psychologička Marisa Lobová vystúpila s obhajobou práva na prístup homosexuálov k liečbe ich stavu. Nazvali ju “homofóbkou“, “fundamentalistkou“ a „tárajkou“.
„Vy za ‘homofóba’ označíte každého, kto s vami nesúhlasí“, odpovedala M. Lobová podľa novín Correio de Bahia.
Lobová poznamenala, že zákaz nápravnej liečby zo strany CFP „narušuje autonómiu pacienta, pretože homosexuálom zakazuje liečbu. Ako psychologička potom „počúvam toto psychologické utrpenie“ homosexuálov žiadajúcich zmenu svojej orientácie.“
Homosexuáli v publiku pokračovali v prerušovaní rokovania, dokonca začali nahlas čítať vyhlásenie CFP odmietajúce prejednávanie tohto návrhu. Napokon museli byť vyvedení z rokovacej sály. Návrh zákona sa stretol s podporou zo strany kresťanov, ktorí chválili jeho autora João Camposa, federálneho poslanca a lídra Evanjelického výboru v národnom kongrese.
M. Lobo sa stala terčom útoku aj zo strany poslanca Jean Wyllysa, vodcu Zmiešaného parlamentného frontu občanov LGBT. Podľa novín Diario do Grande ABC uviedol, že sa kvôli vyhláseniam M. Lobovej cítil “nepríjemne“.
„Ja som sa poslanca nijako nedotkla“, reagovala M. Lobová. „Bol to on, kto sa ma snažil ponížiť svojím tvrdením, že môj postoj netreba brať do úvahy len preto, že som veriaca“.
Federálna psychologická rada odmietla účasť na rokovaní s poznámkou, že problém je z vedeckého hľadiska vyriešený a že zo zoznamu tých, ktorí sa mali zapojiť do svedeckých výpovedí, boli všetci proti návrhu. Rada prijala ideologicky kladný postoj k homosexualite v roku 1999 vyhlásením, že „homosexualita nie je choroba, porucha, ani perverznosť“. Zároveň uviedla, že tí, ktorí s tým nesúhlasia, sú vinní z “predpojatosti“.
Po rozhodnutí CFP bojkotovať prejednávanie návrhu, prezident Brazílskej asociácie gayov, lesbičiek a transsexuálov Toni Reis adresoval organizácii list. “Naznačoval“, že „Federálna psychologická rada nevystúpila na spomínanom verejnom zasadnutí, pretože to vníma ako urážku vedy, ľudskej dôstojnosti, ľudských práv, sekulárnej vlády a autonómie CFP“.
V liste, ktorého kópiu obdržali aj LifeSiteNews, tiež CFP žiada, aby „sa oficiálne, dôrazným a rozhodným spôsobom vyjadrila proti tejto iniciatíve a návrhu z dôvodu porušenia ľudských práv“.
Na rozdiel od iných psychologických asociácií, Brazílska Federálna psychologická rada má možnosť zbaviť terapeuta jeho práva vykonávať prax, ak ňou poruší stanovené pravidlá.
Toto svoje právo CFP využila v roku 2009, keď kritizovala psychologičku Rozangelu Justinovú za vykonávanie nápravnej terapie homosexuálnym klientom, ktorí o to požiadali. Zároveň nariadila svojej pobočke v Rio de Janeiro vydanie nariadenia zakazujúceho liečbu.
Nedávne štúdie ukazujú, že u niektorých homosexuálov existuje možnosť naučiť sa odolávať homosexuálnemu nutkaniu, ba dokonca prostredníctvom terapie aj vyvinúť sexuálnu príťažlivosť k opačnému pohlaviu. Americká psychologická asociácia tvrdí, že existujúce dôkazy nepostačujú na určenie efektivity takejto terapie. Zároveň však pripúšťa, že medzi tými, ktorí ju podstúpili, „sú jednotlivci, ktorí zmenili svoju sexuálnu identitu (t. j. príslušnosť a členstvo v skupine), správanie a hodnoty (Nicolosi, Byrd, & Potts, 2000)“.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) naďalej rozlišuje kategóriu “egodystonickej homosexuality“ a v tomto prípade zároveň aj uznáva použitie terapie. Ide o homosexuálov, ktorí trpia nechcenou sexuálnou príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu.
WHO taktiež pozná tzv. “poruchu sexuálneho vzťahu“, keď sexuálna orientácia zasahuje do už existujúcich vzťahov. Rovnako je mentálnou poruchou aj transvestitizmus a transsexualizmus.