LIVINGSTON, New Jersey, 26. júla 2012 (LifeSiteNews.com) – Kontroverzná metóda IVF, ktorej výsledkom je, že dieťa má troch rodičov, sa stala predmetom diskusie vo Veľkej Británii. Podľa správ Dr. Josepha Mercolu z webstránky Mercola.com, ktorá sa zaoberá zdravím, bola táto procedúra už použitá v USA najneskôr v roku 1997.
Narodenie týchto geneticky modifikovaných detí naznačila správa z roku 2001, vydaná Inštitútom sv. Barnabáša pre reproduktívnu medicínu a vedu v New Jersey. Tieto deti majú dnes viac ako desať rokov.
Proces IVF zahŕňa transfer ooplazmy zdravej darkyne vajíčok do chybného alebo ohrozeného materského vajíčka, čo môže spôsobiť, že dieťa bude mať DNA otca, matky aj darkyne.
„Ak vychádzam z toho, čo som sa naučil o genetickom inžinierstve rastlín,” povedal Mercola, „povedal by som, že dôsledky (tohto procesu) by mohli byť drvivé, zúfalé a kompletne neočakávané.”
Inštitút sv. Barnabáša tvrdí, že 12 klinických tehotenstiev bolo dosiahnutých za pomoci techniky a snímanie stôp mitochondrickej DNA ukázalo, že dve deti sa narodili s genetickým materiálom darkyne. Správa tvrdila, že v ich krvi zistili okrem materskej mitochondrickej DNA malý kúsok mitochondrickej DNA darkyne. Inými slovami, obidve deti majú jedného genetického otca a dve genetické matky.
Neskoršia správa o deťoch troch rodičov s názvom Cytoplazmický transfer: riziká bola prezentovaná v roku 2003 na Svetovom kongrese o kontroverzných otázkach v pôrodníctve, gynekológii a o neplodnosti v Berlíne.
„Mitochondria sa dedí po matke,” tvrdila správa „takže ak je dieťa ženského rodu, mix mitochondrií pravdepodobne prejde na ďalšie generácie.” (sic) Teda ak sa aj nenarodilo viac bábätiek, zmenená DNA sa teraz môže odovzdať ďalej.
„Jedna z najšokujúcejších predstáv,” tvrdí Dr. Mercola, „je, že toto sa stalo – opakovane – hoci nikto nevie, aké následky genetického charakteru troch rodičov môžu byť pre jednotlivca alebo pre jeho ďalšie potomstvo.”
Oxford Journal tvrdí, že tento typ cytoplazmického transferu použilo niekoľko IVF kliník.
„Ako sa ukazuje, tento typ genetickej modifikácie nazvaný cytoplazmický transfer je v skutočnosti dôležitá téma medzi genetikmi,” poukázal Mercola, „ale zriedkavo sa o ňom publikuje alebo diskutuje v laickej tlači.”
The Hastings Centre (Centrum Hastings), hlavná bioetická výskumná inštitúcia, vytvorila powerpointovú prezentáciu nazvanú Etické otázky o experimentoch transferu ľudskej ooplazmy, ktorá vysvetľuje množstvo neznámych veci v tomto procese, vrátane nedostatku adekvátneho testovania a monitorovania detí s troma rodičmi.
Správa z roku 2003 z Berlína tvrdila, že 18 mesiacov po narodení diagnostikovali jednému z týchto detí pervazívnu vývojovú poruchu.
„Takže netrvalo dlho – menej ako dva roky – aby sa vynorili správy o „neočakávaných dôsledkoch”, vyhlásil Dr. Mercola. „Neprekvapilo ma to. Je trochu znepokojujúce, že tak veľa z tohto výskumu sa koná bez otvorenej diskusie o etických otázkach, ktoré sú s ním spojené.”