Rím, 20. marec 2012 (LifeSiteNews.com) – Prezidentka Libérie Ellen Johnson Sirleaf uviedla v rozhovore pre britské noviny The Guardian, že otázka legalizácie homosexuality nie je aktuálna, a to aj napriek kritike a medzinárodnému nátlaku. „Páči sa nám to tak, ako je to teraz“, povedala.
„V našej spoločnosti vyznávame určité tradičné hodnoty, ktoré by sme chceli zachovať,“ dodala prezidentka Johnson Sirleaf.
Rozhovoru sa účastnil aj Tony Blair, bývalý britský predseda vlády, v súčasnosti riaditeľ skupiny The Tony Blair Africa Governance Initiative (AGI), ktorá pomáha africkým vládam splniť ich ciele v oblasti ekonomických a sociálnych reforiem. Skupina pôsobí v Rwande, Sierra Leone, Libérii a Guinei, kde sa snaží napomôcť dosiahnutiu cieľov v oblasti verejných služieb, rozvoja vidieka, infraštruktúry a tvorby pracovných miest.
Prezidentka uviedla, že jej vláda a AGI v Libérii majú „presne určené podmienky pôsobnosti“.
„Svoje funkcie vykonávajú v rámci týchto podmienok. To je všetko, čo od nich požadujeme,“ vyhlásila stručne.
Keď novinár Tamsin Ford pokračoval v otázkach na Blaira, či jeho skupina bude podporovať homosexualitu v Libérii, odpovedal, že každý, kto chce poznať jeho postoj, môže preskúmať jeho pôsobenie ako predsedu vlády. Avšak k libérijským prioritám sa nebude vyjadrovať. Podľa jeho slov, AGI má „podporovať vlády“, aby naštartovali svoje vlastné programy.
„Jednou z výhod toho, čo teraz robím, je, že si môžem vybrať oblasti, do ktorých riešenia sa zapojím a oblasti, do ktorých nie. Pre nás je prioritou moc, cesty a poskytnutie pracovných príležitostí,“ povedal.
V súčasnosti libérijské zákony stanovujú za „dobrovoľnú sodomiu“ väzenie do výšky jedného roka alebo pokuty. Bez ohľadu na tvrdenia homosexuálnych aktivistov, americké ministerstvo zahraničných vecí v roku 2010 v správe o ľudských právach uviedlo, že „neboli hlásené žiadne prípady násilia založené na sexuálnej orientácii“. V správe sa tiež spomína, že verejná mienka v tejto prevažne kresťanskej krajine (85,6 %) „je silne proti homosexualite“.
Prezidentka Johnson Sirleaf, dvakrát uväznená za predchádzajúceho režimu, dostala v roku 2011 Nobelovú cenu za mier za „nenásilný boj za bezpečnosť a práva žien v záujme plnej účasti na budovaní mieru“. Johnson Sirleaf je prvou a zatiaľ jedinou zvolenou ženou na čele afrického štátu.
Organizácia homosexuálov, založená v januári tohto roku, navštevuje libérijské univerzity v snahe zabezpečiť podporu právnemu uznaniu domácich homosexuálnych partnerstiev. Archie Ponpon, predseda Hnutia za obranu gayov a lesbičiek v Libérii, spolu s aktivistom Abrahamom Kamarom tvrdí, že úsilie skupiny otvorilo verejnú diskusiu, avšak reakcia zákonodarcov, a dokonca ani študentov, nie je pozitívna.
BBC informovala, že počas pokusu predniesť prejav o „právach gayov“ na The University of Liberia, obaja muži boli „vyhnaní“ nahnevanými študentmi. „Je to hlúpe,“ vyjadril sa študent sociológie. „Myslíte si, že všetko, čo je dobré pre západ, je dobré aj pre nás? Nezmysel,“ zakričal.
Návrh zmeny trestného zákonníka bol predložený tento rok. Konanie, ktoré „zvádza, vyzýva alebo podporuje inú osobu rovnakého pohlavia, aby sa zapojila do sexuálnych praktík“, alebo „úmyselne vzbudzuje alebo môže vzbudzovať u inej osoby rovnakého pohlavia záujem o pohlavný styk“, by malo byť považované za zločin druhého stupňa. Podľa návrhu zákona by trestom malo byť odňatie slobody na základe rozsudku až na päť rokov.
Vo februári tohto roku senátorka Jewel Taylor predložila návrh zákona, ktorý by homosexualitu zaraďoval medzi zločiny prvého stupňa, s trestom odňatia slobody na desať rokov. „Len sprísňujeme už existujúci zákon,“ uviedla Taylor.
„Niektoré média informujú, že som povedala, že každému, kto bol uznaný vinným z homosexuality, by mal byť uložený trest smrti. Nie je to pravda. Len vyzývam na prijatie zákona, ktorý z toho urobí zločin prvého stupňa,“ uviedla pre The Associated Press.
Johnson Sirleaf, v reakcii na návrh zákona a na medzinárodný nátlak liberalizovať zákon vyhlásila, že nepodpíše žiadny zákon, ktorý sa zaoberá touto témou. Hovorca vlády neskôr pre BBC uviedol: „Prezidentka sa vyjadrila jasne k tejto veci. Žiadny takýto návrh nepodpíše.“
Odpor verejnosti k homosexualite zostáva v Libérii silný. BBC informovala, že kňaz celebrujúci svadobný obrad v katolíckom kostole Sv. Antona v hlavnom meste Monrovia zožal „veľký potlesk“, keď vyhlásil, že „manželstvo dvoch mužov nevydrží“.
Odvolávajúc sa na vyhlásenie britskej vlády, že medzinárodná pomoc bude podmienená podporou krajiny homosexuálnej agendy, kňaz údajne povedal: „Môžu si zobrať svoje peniaze. My budeme žiť. Máme obrovské prírodné zdroje.“
Vláda požiadala o medzinárodnú pomoc vo viacerých dôležitých oblastiach. Libéria bola založená osadníkmi, ktorí boli oslobodení spod otroctva v USA začiatkom 19. storočia. Po zničujúcej 14-ročnej občianskej vojne, ktorá skončila len v roku 2003, bojuje za vytvorenie sociálnej a politickej stability. Ministerstvo zahraničných vecí USA uvádza, že bezpečnostná situácia krajiny zostáva naďalej „krehká“ a „proces znovuobnovenia sociálnej a ekonomickej štruktúry v tejto vojnou zničenej krajine pokračuje.“
Libéria trpí množstvom ekonomických a sociálnych problémov, problémami v zdravotníctve, vrátane vysokej úmrtnosti matiek a detí (990 mŕtvych/100 000 živých narodení), nízkou priemernou dĺžkou života (57 rokov) a obrovským počtom sirôt a opustených detí, z ktorých mnohé boli detskými vojakmi. Medzi ďalšie znepokojujúce skutočnosti patrí nedostatok infraštruktúry a ekologické problémy, ako napríklad pôdna erózia, znečistenie morí a odlesňovanie.
Veľmi veľa učiteľov, lekárov a ďalších odborníkov utieklo z krajiny počas vojny a občianskych nepokojov, ktoré nasledovali. V súčasnosti má Libéria v priemere 0,014 lekárov na 1000 obyvateľov. Na porovnanie v Kanade je to 1,9132 lekárov na 1000 obyvateľov. Celkové výdavky na zdravotnú starostlivosť predstavujú 3,9% HDP, v Kanade je to 10,9%. Predstavitelia krajiny musia zrekonštruovať infraštruktúru a základné služby, ako cesty, telekomunikácie, elektrickú energiu, nemocnice a školy.