15. august 2012 (HLIAmerica.org) - Som olympijský plačko. Kedykoľvek čítam príbehy v novinách alebo pozerám súťaže, potrebujem mať po ruke krabicu vreckoviek. Dramatické súťaženie, zdrvujúce pády, rastúce úspechy a inšpiratívne príbehy, to všetko ma doháňa k slzám. Letné olympijské hry 2012 boli plné príbehov, ktoré ma chytali za srdce, ale žiaden sa nedal porovnať s príbehom bronzového medailistu v disciplíne vrh guľou Reesom Hoffom. Keď reportéri po medailovej ceremónii žiadali jeho vyjadrenie, využil to na propagáciu adopcie.
Jeho životný príbeh už bol povedaný mnohokrát. Ako štvorročný bol umiestnený do sirotinca. Jeho matka nemala ani 16 rokov, keď sa jej narodil ako druhé dieťa. Obe deti sa snažila vychovať, ale nemala žiadne peniaze, ani podporu rodiny. Rozhodla sa dať ich na adopciu, pretože to považovala pre ne za najlepšie riešenie. „Musím povedať, že jej veľmi ďakujem ... Za jej rozhodnutie dať mi najlepší život, aký som len mohol mať. Som si istý, že to z jej strany chcelo neuveriteľnú odvahu“, uvádza Reese na adresu svojej biologickej matky.
Reese Hoffa z USA vyhral bronzovú medailu vo vrhu guľou mužov na letných olympijských hrách 2012. Rodina Hoffovcov ho adoptovala, keď mal päť rokov. Boli veriacou katolíckou rodinou a mali už štyri deti. Dali mu lásku a priviedli ho až k úspechu. Vyštudoval The University of Georgia a zúčastnil sa troch olympijských hier, v Londýne konečne aj s medailovým umiestnením. Noviny The Washington Post informovali o túžbe Hoffa povzbudiť aj ostatných, aby zvážili adopciu:
„Je pre mňa veľmi dôležité ukázať mnohým rodičom, ktorí chcú dať deťom domov, že sme skvelí ľudia, že chceme robiť veľké veci, ale potrebujeme na to domov. Ak ste milujúca a starostlivá matka alebo otec a hľadáte dieťa, adopcia je neuveriteľná možnosť. Som toho dôkazom.“.
Porozmýšľajte o tom. Na svojej tretej olympiáde vyhráva prvú medailu a prvá vec, ktorú urobí je, že povzbudzuje rodičov, aby zvážili adopciu.
Jeho odkaz je naozaj potrebný. Problematika v oblasti plodnosti je multimiliardový priemysel zameraný na nemorálnu technológiu, ktorá zarába na túžbe párov mať svoje vlastné, biologicky príbuzné dieťa. Napriek tomu je v USA najmenej 115 000 detí v pestúnskej starostlivosti, ktoré čakajú na adopciu. Predstavte si, keby viac neplodných párov štedro otvorilo svoje rodiny pre tieto deti, namiesto spoliehania sa na lekárske technológie ako oplodnenie in vitro, ktoré z detí robia predmet kúpy a predaja.
Matka Angelica, zakladateľka EWTN (americkej katolíckej televíznej stanice) hovorí: „Boh si z celej večnosti vybral vás, aby ste boli práve na mieste, kde ste, práve v tomto čase a aby ste zmenili svet.“ Boh každého z nás povoláva k jedinečnej úlohe v dejinách spásy. Keď nejaký pár zistí, že nemôže počať dieťa, možno ich rola zahŕňa aj úlohu adoptívneho rodiča.
Väčšina adoptívnych rodičov nevychová olympionikov akými sú Reese Hoffa alebo Scott Hamilton. Je dosť pravdepodobné, že ich dieťa nebude inovátorom ako Steve Jobs. On alebo ona nemusí byť úspešným podnikateľom ako zakladateľ Wendy Dave Thomas. Každý z týchto slávnych osobností bol adoptovaný. Ale každé dieťa, bez ohľadu na jeho potenciál pre svetskú slávu, je vzácny dar stvorený na Boží obraz a zaslúži si bezpodmienečnú lásku rodiny. Dlho potom, ako bronzová medaila Reesa Hoffu upadne do zabudnutia, plody jeho víťazstva pretrvajú, ak čo i len jedno dieťa bude adoptované do milujúceho domova. To je pro-life odkaz Londýna 2012.