22. august 2012 (Zenit.org)- Pojem ekonómia pochádza z gréckeho slova oikonomia a jeho pôvodný význam zahŕňa hospodárne riadenie domácnosti. V tomto zmysle ide o veľmi široký pojem, pretože sa nedotýka len financií, ale aj všetkých ľudských problémov, ktoré sa objavujú pri riadení domácnosti a starostlivosti o členov rodiny.
Ekonómovia v dnešnej dobe nevenujú rodine veľa pozornosti. Zaujímajú ich len údaje, ktoré sa dajú vyjadriť v číslach. Z celkového pohľadu je ekonomika „zdravá“, ak sa HDP, úrokové sadzby a nezamestnanosť udržiavajú na prijateľnej úrovni. V kontexte dneška je však možné, že budeme mať zdravú ekonomiku v chorej spoločnosti. Z tohto pohľadu teda môže „zdravá“ ekonomika súčasne existovať s antikoncepciou a potratmi v rodinách, ktoré si už nemôžu dovoliť živiť ďalšieho člena rodiny.
Dnešní ekonómovia, ktorých zaujímajú iba finančné údaje, prezentujú ekonomiku v užšom význame, než ju chápe kresťanstvo. Pápež Pius IX. vo svojej encyklike Quadragesimo Anno uviedol, že hospodársky život musí byť ukotvený v kresťanskej tradícii. Zahŕňa teda aj problematiku reprodukcie. Pápež Pavol VI. bol pri písaní encykliky Humanae Vitae inšpirovaný ustavičným všeobecným záujmom o „celkový pohľad na človeka“. V odseku 7 píše:
„O otázke pôrodnosti, tak ako aj o každej inej otázke týkajúcej sa ľudského života ... treba uvažovať predovšetkým vo svetle celkového pohľadu na človeka a jeho povolanie, nielen prirodzené a pozemské, ale i nadprirodzené a večné.“
Z tohto hľadiska pápež Pavol VI. dôsledne predvídal následky používania antikoncepcie. Upozorňoval na pokles morálky, manželskú neveru, neúctu mužov voči ženám a násilné vládne presadzovanie antikoncepčných metód.
Súvislosť medzi týmto stanoviskom a súčasnou silou antikoncepcie v Spojených štátoch je zrejmá. Čo však pápež Pavol VI. už nemohol predvídať je, aké radikálne zmeny spôsobia myšlienky „reprodukčného zdravia“ v demografickom a hospodárskom vývoji vo svete. Už roky svet vzdychá nad katastrofálnou situáciou v Grécku. Len málo ľudí vie, že v Grécku sa podobná katastrofa odohráva aj v štatistike prírastku obyvateľstva. Pôrodnosť od roku 1980 klesla z počtu detí 2,2 na menej než jedno dieťa v rodine. Americký spisovateľ Mark Steyn sa nedávno vyjadril k tomuto problému: „V Grécku pripadá na 100 starých rodičov 42 vnúčat, to znamená, že rodiny sa nerozrastajú, ale práve naopak, redukujú. Ak má 100 dôchodcov nevyčísliteľný dlh, je vôbec možné, aby ho niekedy splatilo 42 tínedžerov?“ Žiadna pomoc, reorganizácia dlhu či finančný kapitál neponúka dlhodobé riešenie pre Grékov; len investovanie do ľudí môže zabrániť, alebo presnejšie, by mohlo zabrániť blížiacemu sa kolapsu. Prosperujúcu ekonomiku môžeme mať len vtedy, ak ju budeme chápať v jej prvotnom význame, a tým je hospodárenie. Inými slovami, ak sa ma finančná kríza zlepšiť, Grécko musí začať venovať pozornosť rodine a demografickému kolapsu.
Ďalšou krajinou, v ktorej sa rysujú problémy s dlhmi a ktorú čaká podobný osud ako Grécko, je USA. Podľa Rozpočtového úradu Kongresu Spojených štátov (CBO) sa s najväčšou pravdepodobnosťou ekonomika zastaví v roku 2027 po tom, čo národ už nebude schopný plniť svoje finančné záväzky vo výške niekoľko biliónov dolárov. CBO ďalej konštatuje, že do polovice 21. storočia budú platby úrokov na americký dlh vyššie než federálne príjmy. Ameriku tak nečaká veľmi priaznivá budúcnosť.
Predstavitelia Spojených štátov situácii rozhodne nepomáhajú, keď sa riadia pomýlenou antropológiou a vlastnou predstavou o ekonomike. Hoci je pôrodnosť v USA na úrovni 1,9; politické osobnosti sa rozhodli, že najúčinnejším liekom na utíšenie hospodárskych bolestí je viac „reprodukčného zdravia“. Inak povedané, viac potratov a antikoncepcie. Americká demokratická politička Nancy Pelosiová hlasovala v prospech tohto návrhu obhajujúc „stimulačný plán pre ekonomiku“ z roku 2008, z ktorého vtedy pramenili stovky miliónov dolárov na antikoncepciu pre chudobných.
V rozhovore politička argumentovala: „Myslím, že prostriedky, ktoré slúžia na plánovanie rodiny, pomáhajú šetriť štátne peniaze. Amerika sa teraz nachádza vo veľkej fiškálnej rozpočtovej kríze.“ Organizované plánovanie rodičovstva, starostlivosť o zdravie detí, vzdelávanie, stravné lístky a poistenie v nezamestnanosti, to všetko, ako uviedla, pomáha USA pokryť finančné potreby a ďalej pokračuje: „Antikoncepcia zníži výdavky štátu ako i federálnej vlády. Nie, my sa nebudeme nikomu ospravedlňovať. Musíme sa vyrovnať s dôsledkami poklesu našej ekonomiky a práve pomocou takýchto prostriedkov môžeme z tejto situácie vyťažiť čo najviac.“ Jednoducho, chudobné deti stoja vládu peniaze a keďže cieľom je čo najviac ušetriť, treba sa postarať o to, aby bolo chudobných detí menej.
Antikoncepciu nakoniec z ekonomického stimulu odstránili, hoci v Kongrese by tento návrh prešiel. Ideológia hospodárstva a sexuality, ktorú zastáva N. Pelosiová, však naďalej zneisťuje diskusie o napätej situácii v zdravotníctve. Túto ideológiu vyzdvihoval aj Výskumný ústav lekárstva v USA. V jeho vyhlásení odznelo, že všetky druhy antikoncepcie spolu so sterilizáciou by mali byť súčasťou bezplatnej „zdravotnej starostlivosti“ pre ženy.
Ako môžeme vidieť, hospodárstvo krajín, ktoré čelia demografickému kolapsu, nie je zachránené znižovaním počtu pôrodov. Okrem toho, čo už bolo spomenuté, antikoncepcia predovšetkým vyvíja iba ďalší tlak na krajinu a zdravotníctvo. Uvedieme zopár príkladov.
Mimomanželské tehotenstvá a rozvodovosť v USA stúpa v priamej úmere s používaním antikoncepcie a potratmi. Napriek tomu však stále počúvame tú istú pesničku, že je to práve antikoncepcia, ktorá stabilizuje manželský zväzok.
Ďalším príkladom sú negatívne vedľajšie účinky kombinovanej hormonálnej antikoncepcie, ktoré len zbytočne zaťažujú štátny rozpočet. Ide napríklad o zvýšené riziko rakoviny prsníka, krčku maternice, pečene či riziko infarktu a tvorenia krvných zrazenín. V nedávno zverejnenom článku na stránke LifeWatch, ktorá sa zaoberá monitorovaním zdravia ľudí, sa uvádza, že približne 50 000 žien má ročne problémy s krvnými zrazeninami kvôli užívaniu kombinovanej hormonálnej antikoncepcie, a to hovoríme len o jednom roku a jednom zdravotnom probléme. V tomto prípade je okrem nevyčísliteľnej ceny ľudských životov aj cena pre hospodárstvo privysoká.
Na zamyslenie ostáva tvrdenie viacerých štúdií, že antikoncepcia priamo súvisí s rizikom prenosných pohlavných chorôb, ako to napríklad uvádza štúdia v medicínskom magazíne The Lancet Infectious Diseases. Dospeli k záveru, že u žien, ktoré užívajú antikoncepciu, a u ich partnerov, je riziko chorôb HIV a AIDS dvakrát väčšie než u tých, ktorí ju vôbec nepoužívajú.
Deštruktívny vplyv antikoncepcie na manželstvá, rodinu a zdravie žien je už veľmi dobre známy.
Názor niektorých zástupcov médií a politikov, že deti predstavujú záťaž pre prosperujúce hospodárstvo, spoločnosť a rodinu, je veľmi rozšírený, zatiaľ čo antikoncepcia je prezentovaná ako liek. Obidve predstavy sú nebezpečné a zavádzajúce. Na to, aby sme posilnili ekonomiku a upevnili rodinu, potrebujeme vnímať ekonomiku v prvom rade ako múdre hospodárenie. Od moderného ekonóma sa asi nebude očakávať, že bude súhlasiť s takýmto pohľadom, ale nemusí sa hneď proti nemu búriť. Antikoncepcia ani zďaleka nie je zázračným všeliekom. Práve naopak. Presadzovanie antikoncepcie so sebou prináša značný rad problémov, ktoré nesmú ostať bez povšimnutia. Najdôležitejšie je, aby sme skoncovali s presvedčením, že deti sú finančnou záťažou. Pokiaľ sa nechceme uberať gréckou cestou či cestou iných krajín EÚ, ktoré už žnú úspechy antikoncepcie v prírastku obyvateľstva, musíme deti začať vnímať ako to najväčšie dobro pre rodinu a najcennejší poklad zdravého hospodárstva.