19. september 2012 (HLIWorldWatch.org) - Nádherná exotická Afrika je pastvou pre oči. Mám na mysli Tanzániu so zasneženým vrcholom Kilimandžára, planiny a vody obývané zebrami, antilopami a hrochmi, Mliečnu dráhu úžasne rozliatu po tmavej nočnej oblohe. Najlepšou súčasťou Afriky však vždy boli jej obyvatelia. Tanzánčania sa vyznačujú nadmernou slušnosťou. Ak rozhovor nezačne otázkou „Ako sa máte?“, prípadne karibu (vitajte), určite nastane trápna situácia. Z jedál sú tradičné kura s ugali (kaša z lúpanej kukurice s jemnou omáčkou) podávané s prílohou nekonečného a príjemneho rozhovoru. Prašné dni sa končia prekvapivo osviežujúcou studenou sprchou, po ktorej nasleduje hlboký bezsenný spánok.
Znie to ako raj, však? Bohužiaľ, niektorí ľudia jednoducho nemôžu veci nechať tak.
V Tanzánii žije na štvorcovú míľu iba 120 obyvateľov, výsledky na meranie kontroly populácie však ukazujú preľudnenie. Viac ľudí znamená v tomto prípade viac chudoby. V súčasnosti má Anglicko hustotu populácie osemkrát väčšiu než Tanzánia, viac ako tisíc ľudí na štvorcovú míľu, v tomto prípade však nikto o preľudnení ani len neuvažuje.
Moja štvrtá návšteva Tanzánie pripadla na posledný augustový a prvý septembrový týždeň. Správa číslo jedna pre miestnych znela: ľudia sú zdrojom sily a chudobu v Afrike nespôsobuje populácia, ale korupcia. Pri tom všetkom má Japonsko a Južná Kórea zhruba desaťkrát väčšiu hustotu populácie ako Tanzánia a ich hrubý domáci produkt (HDP) na osobu je 87 a 43-krát väčší ako v Tanzánii.
Nanešťastie, kartel na kontrolu populácie je voči takejto logike imúnny. Jeho pohľad mieri najmä na Tanzániu, ktorej ročný nárast populácie dosahuje ročne až 3,1% a je tak jedným z najvyšších. Je to pozoruhodne mladý národ, priemerný vek je iba 17 rokov a ženy porodia v priemere 5,5 detí. Od roku 1991 stálo presviedčanie ľudí o menších rodinách až 3 miliardy dolárov, bolo však márne. Celkový stupeň pôrodnosti klesol od roku 1950 iba o jedno dieťa na rodinu. Obrovské bilbordy propagujúce kondómy sú takmer všade a ľahko dostupné sú i škodlivé lieky proti počatiu.
Na začiatku výletu som bol na jednej večeri. Zdalo sa, že všetci osobne poznajú mladé ženy, ktoré okúsili nežiadúce vedľajšie účinky silných antikoncepčných liekov, väčšinou podávaných bez základných opatrení, ako je napríklad prevzatie anamnézy. Počas tlačovej konferencie, ktorú zorganizoval môj priateľ Emil Hagamu, regionálny koordinátor pre anglicky hovoriacu Afriku Human Life International (HLI), štyri miestne ženy verejne prehovorili o ujmách spôsobených práve antikoncepčnými liekmi. Ich príbehy boli smutné a rovnako srdcervúce bolo aj zistenie, že keby im boli včas podané správne informácie o liekoch, mohli sa týmto nežiaducim účinkom vyhnúť.
S miestnymi médiami sme prebrali kampaň nadácie Billa Gatesa a jeho manželky Melindy s názvom „No Controversy“ zameranú na Afriku a zvyšok rozvojového sveta a to, ako útočne a zákerne ničí pro-life hodnoty na africkom kontinente. Hoci sa tieto skutočnosti zaobaľujú do slov „vývoj“ a „zdravie“, z plánu Melindy Gatesovej zvýšiť používanie antikoncepcie nevzíde nič iné ako prechod z veľkých chudobných rodín na malé chudobné rodiny a ohrozené bude zdravie miliónov žien.
Cesta po Afrike ma priviedla aj do Malawi, kde som mal prednášky na seminári zameranom na pro-life otázky pre asi 40 seminaristom v Centre duchovného formovania Kasina blízko Dedzu. Počas rozhovoru s týmito seminaristami som zdôraznil škodlivý plán Melindy Gatesovej na kontrolu populácie a rovnako som spomenul aj kondómy, homosexualitu, asistovanú reprodukciu a múdrosť Božieho plánu v našich životoch.
V tomto bode som im položil otázku, ktorú sa zvykne svojich seminaristov pýtať Fr. Paul Marx, zakladateľ Human Life International: „Koľko máte súrodencov?“ Viacero z nich malo viac ako štyroch a priemer bol päť. Iba dvaja zo 41 seminaristov boli jedináčikovia. To znova dokazuje, že štedrosť zasiata v srdciach detí príkladom rodičov vždy prinesie bohaté ovocie.
Ako vždy, bolo mi ľúto opustiť tieto nádherné krajiny, Tanzániu a Malawi, ich láskavých a priateľských obyvateľov, no nevedel som sa dočkať domova a rodiny. Emil a ďalší pro-life vodcovia v Afrike síce nemajú miliardy dolárov ako Melinda Gatesová a podobné medzinárodné organizácie, majú však na svojej strane Boha a pravdu života v evanjeliu. Úpenlivou modlitbou a obetou bude boj za ochranu dôstojnosti života v Afrike pokračovať.
Brian Clowes