RÍM (CNS) -- Vedci polemizujú o pravosti pochybného novozverejneného textu na papyruse, ktorý obsahuje odkazy na Ježišovu „manželku“. Malý papyrusový fragment, údajne datovaný do 4. storočia nášho letopočtu, už stihol vyvolať záujem o postoje ranej cirkvi voči manželstvu, sexu a postavení žien.
Osem riadkov napísaných egyptským koptským jazykom je „jediný zachovaný starodávny text, ktorý jasne zobrazuje zmienku o Ježišovej manželke,“napísala Karen L. Kingová, historička kresťanstva z Harvardskej teologickej školy, v liste, ktorý 18. septembra doručila na medzinárodnú konferenciu koptských štúdií v Ríme.
„Napriek tomu papyrus neposkytuje dôkaz, že Ježiš bol skutočne ženatý, a to vzhľadom aj na neskorý dátum fragmentu a pravdepodobný dátum pôdovného znenia na konci druhého storočia.“
„Najlepším zdrojom dôkazov Ježišovho života a pôsobenia sú stále evanjeliá v Novom zákone. V nich sa neuvádza žiadna informácia o jeho manželskom stave,“ povedala Kingová novinárom. Fragment je však podľa nej priamym dôkazom, že raní kresťania začali polemiky o Ježišovom stave v 2. storočí.
Otec Juan Chapa, odborník na Nový zákon na univerzite v španielskej Navarre, povedal pre Catholic News Service, že „evanjeliá nespomínajú manželstvo nie preto, aby niečo ukryli, ale preto, že Ježiš sa jednoducho neoženil a je to v súlade s cirkevnou tradíciou.“
Pripomenul tiež, že žáner gnostického evanjelia, ku ktorému fragment evidentne patrí, je jedným z príbehov o Ježišovi, ktorý sa odohral po zmŕtvychvstaní a využíva ťažko obrazný jazyk. Povedal, že dôležité slová na fragmente, „Ježiš im povedal: Moja žena“, neboli doslovným tvrdením udalostí z Ježišovho života.
Kingová hovorí, že význam fragmentu môže spadať do diskusií ranej cirkvi o potrebe celibátu k dosiahnutiu svätého života.
Podľa Michaela Pepparda, profesora teológie a koptského jazyka na univerzite v meste Fordham, viera v askézu dosiahla rapídny rozvoj od polovice 2. do 4. storočia najmä v Egypte, kolíske kresťanskej askézy.
Niektorí biskupi v tej dobe hovorili, že „najvyšším ideálom bol asketizmus, ktorý zahŕňal vzdanie sa všetkých nástrah a starostí hmotného života, vrátane manželstva.“
Peppard tvrdí, že ostatní biskupi v rovnakom čase prišli na to, ako dať každému svoj priestor a kresťania mohli teda viesť pokojný život.
Nový text fragmentu môže byť znakom prvých kresťanov, ktorí sa snažili potlačiť askézu a priblížiť sa k prúdu židovským postojom „požehnania sexu a rozmnožovania“.
Podľa názoru otca Chapu katolícke učenie hovorí, že „Ježišov celibát, ktorý ho odlišoval od ostatných učiteľov, podčiarkuje jeho jedinečné poslanie naplniť Božie kráľovstvo a ukázať, ako vzdaním sa manželskej lásky stelesniť lásku Boha.“
Kingová hovorí, že odkazy na Ježišovu manželku môžu byť len cirkevný symbol podobný alegórii z evanjelia o Ježišovi ako ženíchovi cirkvi. „Čo ak sú práve chýbajúcimi slovami: ´Moja žena je cirkev´“?
Peppard aj Kingová však uvažujú o tom, či v odkaze nejde o skutočnú osobu, keďže v riadku nižšie sa píše: „...ona bude môcť byť mojím učeníkom...“
„Manželka môže byť myslená ako duchovná manželka“, hovorí Peppard. „Ostatné texty z rovnakého obdobia potvrdzujú obraz na dosiahnutie duchovného manželstva, kde je najlepší spôsob, keď manžel a manželka žijú v celibáte.“
Kingová priznala, že diskusie o pravosti fragmentu budú pokračovať, pričom jeho papierová stopa siaha len do 80. rokov minulého storočia.
„Povedal by som, že je to falzifikát,“ komentoval združenej tlači papyrológ Alin Suciu, ktorý sa zúčastnil konferencie s Kingovou. „Skript nevyzerá v porovnaní s inými z toho obdobia príliš vierohodne.“
Roger Bagnall, papyrológ a riaditeľ Inštitútu pre štúdiá starovekého sveta na Univerzite v New Yorku, preštudoval rukopis, gramatiku a spôsob absorbcie atramentu rastlinnými vláknami a zhodnotil, že papyrus spadá do obdobia od roku 350 do 400 nášho letopočtu.
„Nemôžeme stopercentne vedieť, či je to falzifikát alebo nie,“ vyhlásil Peppard.
Kingová hovorí, že každý akreditovaný vedec na svete je vítaný a môže papyrus preskúmať. Kritika jej nálezov je súčasťou akéhokoľvek historického výskumu.
„Chceme s novými historickými dátami urobiť to najlepšie, čo dokážeme.“
Otec Chapa označil Kingovej objav za „vzrušujúci“ a katolíkom odkazuje, že sa nemajú čoho obávať. „Všetko, čo nám pomáha pochopiť našu minulosť, pochopiť históriu cirkvi ako aj to, ako cirkev označovala samu seba, je hodnotné a pozitívne.“