Ottawa, 24. september 2012 (LifeSiteNews.com) - Kanadský Najvyšší súd potvrdil rozhodnutie Odvolacieho súdu Britskej Kolumbie, podľa ktorého bývalá prostitútka a skupina lobujúca za prostitúciu so základňou vo Vancouvri môže právne napadnúť kanadské zákony upravujúce prostitúciu.
Najvyšší súd v rozhodnutí vynesenom sudcom J. Cromwellom 21. septembra potvrdil rozhodnutie z roku 2010, ktoré priznalo verejný záujem na podaní žaloby pre Downtown Eastside Sex Workers United Against Violence Society (SWUAV) a súkromný záujem bývalej prostitútky Sheri Kiselbachovej. Na jeho základe môžu podať žalobu napádajúcu ustanovenia trestného zákonníka, ktoré nepovoľujú prevádzkovanie spoločného nevestinca, žitie z výnosov z prostitúcie a komunikovanie za účelom prostitúcie.
Sudkyňa E. Saundersová v roku 2010 zrušila rozhodnutie Najvyššieho súdu Britskej Kolumbie z roku 2008, ktoré rozhodlo, že Kiselbachová a SWUAV nemajú oprávnenie podať žalobu, nakoľko súčasné zákony upravujúce prostitúciu ich nijako neovplyvnili.
Rozhodnutie z roku 2008 stanovilo, že Kiselbachová síce bola 30 rokov „zainteresovaná vo viacerých formách sexuálnej práce“, no v roku 2001 sa však prestala venovať práci v oblasti sexuálneho priemyslu, a preto nemôže napadnúť zákony upravujúce prostitúciu. Najvyšší súd tiež rozhodol, že verejný záujem na podaní žaloby nemôže byť SWUAV priznaný, pretože skupina nebola žalovaná podľa právnych predpisov.
Kiselbachová a SWUAV sa však v januári 2009 voči tomuto rozhodnutiu úspešne odvolali, keď sudkyňa Saudersová rozhodla, že „odporujúce ustanovenia trestného zákonníka zbavujú sexuálnych pracovníkov, ktorých práca ako taká je povolená zákonom, možnosti bezpečne vykonávať svoju prácu“.
Saudersová tvrdila, že „ustanovenia zákona týkajúce sa komunikácie vytláčajú sexuálnych pracovníkov do izolovaných oblastí, kde pracujú sami, bez pomoci, ktorá by bola poruke. Ďalej vyhlásila, že predpisy týkajúce sa verejného domu, zbavujú sexuálnych pracovníkov možnosti pracovať vnútri, v bezpečnejších pomeroch a ustanovenia ohľadom kupliarstva obmedzujú možnosti sexuálnych pracovníkov vytvoriť si bezpečnejšie pracovné prostredie“.
„V tomto prípade,“ napísala sudkyňa Saundersová, „so všetkou úctou k sudcovi (v rozhodnutí Najvyššieho súdu z roku 2008) usudzujem, že zlyhal pri priznávaní dostatočnej váhy ústavnej žalobe v celej jej šírke a komplexnej a systémovej podstate žalobcovej teórie“.
Kanadský Generálny prokurátor sa voči rozhodnutiu sudkyne Saundersovej odvolal na Najvyšší súd Kanady.
Sudca Najvyššieho súdu Cromwell v záujme väčšiny uviedol, že zváženie udelenia možnosti podať žalobu by malo byť aplikované „pokrokovým a veľkorysým spôsobom“ a že podľa jeho názoru „SWUAV a Kiselbachovej by mal byť priznaný verejný záujem na podaní žaloby“. Podľa Cromwella síce žiaden zo žalobcov nebol žalovaný podľa zákonov upravujúcich prostitúciu, situáciu „je však potrebné posúdiť vo svetle praktických skutočností. To znamená, že je veľmi nepravdepodobné, aby osoby žalované podľa ustanovení týkajúcich sa prostitúcie podali žalobu podobnú tej, ktorú podali odporcovia.“
Sudca Cromwell dodal, že pokračujúca súdna bitka medzi Generálnym prokurátorom Kanady a súdmi v Ontariu ohľadom kanadských zákonov o prostitúcii nie je dostatočným dôvodom na odoprenie práva Kiselbachovej a SWUAV na podanie žaloby.
V septembri 2010 ontarijská sudkyňa Vyššieho súdu Susan Himelová rozhodla, že kanadské ustanovenia o prostitúcii porušili u žien Chartu práv na slobodu vyjadrovania a bezpečnosť osoby. Sudkyňa stanovila, že prostitútkam by malo byť umožnené slobodne komunikovať so zákazníkmi na ulici, vykonávať podnikanie vo svojich domovoch alebo verejných domoch a najať si účtovníkov, šoférov a osobných strážcov bez obáv z trestného stíhania.
Federálny minister spravodlivosti Rob Nicholson deň po Himelovej rozhodnutí vyhlásil v Dolnej snemovni, že federálna vláda sa voči tomuto rozhodnutiu odvolá.
V marci ontarijský odvolací súd stanovil, že dve ustanovenia zákona o prostitúcii sú neústavné – ustanovenie zakazujúce verejné domy a žitie z výnosov z prostitúcie.
V apríli federálna vláda oznámila, že sa voči rozhodnutiu odvolá.
Najvyšší súd sa ešte nevyjadril, či odvolanie prejedná.
„Existencia paralelných súdnych konaní je určite veľmi závažnou okolnosťou, ktorá často znamená odopretie práva na podanie žaloby. Avšak súhlasím so sudkyňou, že existencia občianskoprávneho sporu v inej provincii, aj keď v oboch ide o množstvo rovnakých problémov, nie je nevyhnutne dostatočným dôvodom na odopretie práva podať žalobu,“ uviedol Cromwell.
„Zápis podporuje postavenie odporcov, pokiaľ ide o ich spôsobilosť ujať sa tejto žaloby. Udelenie práva na podanie žaloby nebude slúžiť len na zlepšenie princípu zákonnosti s ohľadom na závažné problémy záujmu o niektorých najviac prehliadaných členov spoločnosti, ale tiež podporí hospodárne využitie obmedzených súdnych zdrojov,“ dodal sudca Cromwell na záver.