V nedávnej správe, ktorú napísal Kapya John Kaoma pre „progresívnu organizáciu” Political Research Associates (Združenie pre politický výskum), autor osobne útočí na mňa a organizáciu, ktorú zastupujem - Human Life International. Tvrdí, že používame kresťanstvo, aby sme „zničili nevinné životy” a „kolonizovali” africkú kultúru prostredníctvom našej práce na ochranu posvätnosti života a posvätnosti rodiny.
Podľa autorovho pokrúteného pohľadu na kresťanstvo a africkú kultúru máme veriť, že Afričania súhlasia s potratom a že tí, ktorí dôverujú kresťanskému učeniu, idú proti tradičným africkým hodnotám. Nič nemôže byť pravde tak vzdialené.
Správa tvrdí, že v Afrike je „potrat široko prijímaný ako súkromná záležitosť, dokonca aj keď sa vníma ako morálne chybný”. Na Human Life International zaútočili pre odhaľovanie ilegálnych potratov v Ugande, pretože údajne zverejňovať takéto veci je „úplný odklon od africkej kultúry”. Autor dokonca zosmiešňuje tvrdenie Human Life International, že „kontrola pôrodnosti je dovoz zo západu” a útočí na našu kampaň proti antikoncepcii, hoci je pomerne známe, že antikoncepcia v cene desiatky miliónov dolárov sa doslovne dováža zo západných krajín. Západné vlády a neziskové organizácie sa týmto faktom chvália vo svojich výročných správach a na webových stránkach. Je vhodné sa pýtať, prečo pán Kaoma toto popiera.
Myslím si, že väčšina ľudí zisťuje, že obhajovať svoju morálku pomocou súkromia veci je pochybná taktika. Ženská obriezka sa tiež odohráva v súkromí a v niektorých afrických národoch sa praktizuje pomerne často. Navrhuje pán Kaoma, že by tam preto nemali byť žiadne zákony proti týmto krutým praktikám? Malo by toto byť tiež považované za „osobnú záležitosť”, a tým pádom by úrady nemali stíhať vinníkov?
V afrických komunitách smrť dieťaťa nie je žiadna nepodstatná vec. V africkej kultúre sme nikdy „neprijali” potrat. Rozšírená legalizácia potratu nám bola nanútená tradičnými kolonizujúcimi silami západu, ktoré používajú svoje peniaze a silu, aby „zničili nevinné životy”. Pro-life kresťania pracujú s limitovanými sumami na ochrane našej kultúry.
Vyrástol som v odľahlej oblasti Tanzánie, kde som získal svoje základné vzdelanie vo vidieckom prostredí. Nikdy som dokonca ani neopustil svoju dedinu, kým som nešiel na univerzitu, kde som sa špecializoval na jazyky a africkú literatúru. Popri tom som študoval sociológiu a ako som sa učil o afrických kultúrach prostredníctvom rozličných literárnych diel a ako bola kultúra ľudí vyjadrená v ich jazyku, moje perspektívy sa ďalej rozširovali. Keď som pátral, či nejaký africký jazyk má slovo alebo frázu, ktorá by zodpovedala anglickému slovu „abortion (potrat)”, našiel som len jeden príklad. Mysleli by ste si, že niečo tak „široko prijímané” v našej kultúre bude mať svoj názov.
Hovorím dvoma miestnymi jazykmi, kinyanja a kimatengo a žiaden z nich nemá slovo pre potrat. V kmene Igbo v Nigérii je ľudský život veľmi rešpektovaný a akýkoľvek pokus zabiť nenarodený ľudský život je považovaný za ohavnosť. Keď som sa pred dvoma rokmi spýtal kolegov v Sudáne, či majú slovo pre potrat, zasmiali sa a povedali, že také slovo nikdy nepočuli. Tiež som sa spýtal ľudí Sotho v Lesothe, Svazijčanov v Svazijsku, ľudí Shona v Zimbabwe, ľudí Chewa v Malawi a ľudí Baganda in Uganda – všetci z nich jednoznačne povedali, že nemajú slovo pre potrat. Namiesto toho mi povedali, že majú slovo pre samovoľný potrat. Tiež existuje často špeciálny rituál pochovávania tela mŕtvonarodeného dieťaťa, obyčajne sa to týka len žien. V skutočnosti sa obrad vykonáva tak s úctou a tajne, že deti o tom nesmú vedieť.
Takže tvrdenie ,že „keďže potrat je široko prijímaný ako osobná záležitosť, dokonca aj keď je vnímaný ako morálne chybný” je úplne falošné a má za cieľ prikrášliť používanie cudzieho konceptu v africkom kultúrnom prostredí. Posledné roky sa potrat vykonával málo alebo vôbec – a určite nebol považovaný za prijateľný, ak sa aj praktizoval. Vždy bolo naň nazerané ako na morálnu chybu a to je dôvod, prečo sa naň nemôžeme dívať ako na osobnú záležitosť. Toto je dôvod, prečo tí, ktorí sa snažili nanucovať potrat v Afrike, z väčšej časti zlyhali.
Samozrejme, tí, ktorí sa stále snažia priniesť potrat do Afriky, sa snažili predať zlú praktiku nazývajúc ju „bezpečným potratom”. Ale okrem niektorých smutných výnimiek zatiaľ neuspeli.
V nezrozumiteľnom ustanovení sa maputoský protokol snažil uviesť potrat apelovaním na výnimky ako potrat v prípade znásilnenia, incestu, pre život alebo zdravie matky, ale ani tak neuspel. V Tanzánii potratová lobby do falošne nazvaného „Zákona na ochranu materstva” zahrnula výnimky, kedy je potrat povolený: pre fyzické alebo duševné zdravie ženy, v prípade, že dieťa bude fyzicky alebo psychicky postihnuté a dokonca aj ak matka trpí na duševnú poruchu.
Zástancovia potratu mysleli, že keď použijú koncept „bezpečné materstvo”, tak to bude pre Afričanov príťažlivé. Nebolo a nikdy nepresvedčia afrických otcov a matky, aby zabíjali svoje nenarodené dieťa „bezpečne”. Ľudia v Afrike vedia, že pri každom potrate je jedna osoba zabitá, jedna osoba je zranená a jedna osoba dostane zaplatené.
Čo je smutné, že tento pokus expandovať prístup k potratu v Tanzánii viedla rozvojová organizácia, ktorá sa donedávna tešila v Afrike veľkej úcte - CARE International. Keď som mal tlačovú konferenciu, aby som odsúdil skrytú expanziu potratu v zákone „bezpečného materstva”, kontaktovali ma zástupcovia CARE, ktorí si očividne mysleli, že zmenia môj názor. Odkedy som im odpovedal, už sa neozvali.
Fakt, že CARE International je teraz podporovateľ potratu aj antikoncepcie v Afrike, by mal vážne zastaviť akúkoľvek vládnu alebo kresťanskú organizáciu, ktorá premýšľa o spolupráci s nimi. Zaujímavé je, že sa zdá, že dokonca CARE sa veľmi nestará ani o slovo „potrat”, keďže o ňom a o antikoncepcii hovorí len pod názvom „reprodukčné zdravie”, ktoré teraz ako hovoria, je taká podstatná „pomoc” Afričanom, ktorí sú v ťažkej situácií, ako jedlo, voda a prístrešok.
A tak je pravda, že potrat ako aj antikoncepcia je dovoz zo západu: „dar” od tých, ktorým sa zdá, že Afričanov je príliš veľa. Teraz po tom, čo získali podporu liberálnych členov našej spoločnosti – radikálnych feministiek a gender aktivistov – prostredníctvom médií a finančných stimulov, veľa žien podstupuje potraty. Ale toto nijako neznamená, že väčšina žien potrat prijíma. Je to dôvod, prečo akýkoľvek pokus použiť parlament, aby uzákonil potratové zákony, bol prijatý s takým tvrdým odporom pro-life zákonodarcov, ktorí stále verne reprezentujú svojich voličov.
Emil Hagamu