22. október 2012 (Breakpoint.org) - Facebook, Twitter, sms správy, e-mail, videohovory, zdieľanie — počet kanálov, ktorými dnes komunikujeme, je ohromujúci. Množstvo času, ktorý trávime pri komunikácii týmito prostriedkami sa zväčšuje každým dňom. Niektorí z nás majú množstvo online „priateľov,“ ktorých ani nikdy nestretli. Je ich zrejme viac, než naši starí rodičia skutočne poznali za celý svoj život.
Žijeme v novej realite. Môžeme zdieľať intímne detaily nášho života, polemizovať o politike, športe či náboženstve, užívať si rovnakú zábavu a zamilovať sa — a to všetko bez toho, aby sme sa museli vzájomne stretnúť tvárou v tvár.
Vďaka tímu výskumníkov z Masechusettského technologického inštitútu (MIT) teraz dokonca môžeme vzdialene prejavovať fyzickú náklonnosť. Vedci vytvorili nafukovaciu vestu, ktorá je prepojená s vaším účtom na Facebooku a „objíme“ vás zakaždým, keď niekto označí, že „sa mu páči“ niečo, čo ste uverejnili. I keď v blízkej budúcnosti asi nebudeme svedkami toho, že na uliciach bude veľa nafukovacích objímajúcich viest, tento vynález dokonale odzrkadľuje, ako hlboko vývoj sociálnych médií, a niektorí hovoria, že i natrvalo, mení naše vzťahy.
Dr. Sherry Turklová z MIT, špecialistka na technológie a spoločnosť, patrí k týmto ľuďom. Tvrdí, že celé toto virtuálne priateľstvo priam žalostne zaostáva za tým skutočným. Hovorí, že nás to v skutočnosti odľudštuje. Turklová strávila roky skúmaním, ako technológia mení ľudí a napísala knihu s názvom „Alone Together“ (Sami a pritom spolu), v ktorej opisuje znepokojujúce trendy dnešku.
„V dnešnej dobe od technológie očakávame viac, než od seba navzájom,“ vysvetlila nedávno počas prednášky v rámci konferencie TED. „Technológia na nás pôsobí tam, kde sme najzraniteľnejší. Sme osamelí, ale máme strach z intimity. Navrhujeme technológie, ktoré nám dajú ilúziu priateľstva bez toho, čo si priateľstvo vyžaduje. Od sociálnych sietí až po robotov, ktorí nám robia spoločnosť. Obraciame sa na technológiu, aby nám pomohla cítiť, že máme vzťahy taký spôsobom, ktorý môžeme spokojne kontrolovať. Ale až tak nás to neuspokojuje. Až tak veci pod kontrolou nemáme,“ hovorí.
Táto ilúzia kontroly, ako hovorí Turklová, vedie k istým neočakávaným následkom. V poslednom vydaní medzinárodného denníka Wall Street Journal tvrdí Elizabeth Bernsteinová, že jedným z týchto dôsledkov je, že sme sa na internete stali neuveriteľne drzými. Spoza bezpečia našich klávesníc hovoríme veci, ktoré by sme zoči-voči nikdy nevyslovili. A nové štúdie naznačujú, že naše sebaovládanie sa v skutočnosti zhoršuje úmerne s časom, ktorý trávime online.
Zariadenia na našich stoloch a v našich vreckách podľa Turklovej slov „menia naše srdcia a mysle.“ Ponúkajú to, čo nazýva „uspokojujúce ilúzie,“ ilúzie, ktoré v nás vzbudzujú dojem, že môžeme úplne ovládať naše vzťahy. Ale snahou nahradiť zraniteľnosť, intimitu, konflikty a neusporiadanosť skutočných priateľstiev elektronickými náhradami sa ukracujeme o to, čo znamená byť človekom.
Rodičia, je veľmi dôležité, aby sme študentom premyslene a zámerne pomáhali rozvíjať to, čo je v tejto online dobe potrebné pre autentický vzťah.
Môj priateľ Andy Braner, vedúci tábora s názvom Camp Kivu v Colorade a jeden z najdôkladnejších pozorovateľov kultúry mládeže, so mnou hovoril o tomto probléme ako hosť v spravodajstve BreakPoint This Week. Samota je ironickou epidémiou tohto veku, kedy máme až príliš veľa vzťahov, hovorí Braner. Študenti pritom túžia byť skutočne poznaní a mať reálne vzťahy. Jeho kniha s názvom Alone je prepotrebným čítaním pre každého, kto chce dohliadať a viesť študentov v tejto dobe sietí bez skutočných vzťahov.
Skúste medzitým zámerne stráviť trochu času tým, že budete s priateľmi a rodinou tým klasickým staromódnym spôsobom. Viete, bez textových správ, žiadostí o priateľstvo a nafukovacej vesty.
John Stonestreet