Nairobi, 15. november 2012, (LifeSiteNews.com) – Skupina HIV pozitívnych žien z Kene podala sériu žalôb v piatich krajinách kvôli nedobrovoľnej sterilizácii po pôrode. Súdne konania prebehnú na súdoch v Zambii, Južnej Afrike, Malawi a Namíbii.
Vo vládou financovaných zdravotníckych zariadeniach ich presvedčili, že sterilizácia je pre ženy infikované HIV povinná. Tiež sa im vyhrážali nepodaním antiretrovírusovej liečby, ktorá predlžuje život pacientom s touto diagnózou.
Informovala o tom nezávislá mimovládna organizácia po tom, čo si vypočula príbehy žien, ktoré podstúpili nútené alebo dokonca násilné sterilizácie.
75% násilných sterilizácií bolo vykonaných vo verejných nemocniciach, kde ženám, uprostred pôrodných bolestí, dali podpísať dokumenty udeľujúce súhlas. Niektoré tvrdia, že v tom čase boli v bezvedomí a nikdy žiadne formuláre nepodpísali, iné sú negramotné a preto ani listinám, ktoré im predložili, nemohli porozumieť.
Ďalšie ženy zase uviedli, že formuláre udeľujúce súhlas im síce predložili, ale zároveň im povedali, že u HIV pozitívnych rodičiek sú sterilizácie povinné.
Podľa správy s názvom „Prišli o možnosť výberu: skúsenosti s násilnými a nútenými sterilizáciami žien s HIV žijúcich v Keni“, vypracovanej organizáciou The African Gender and Media Initiative, sú násilné sterilizácie zbytočné. Prechodu HIV z matky na dieťa možno zabrániť užitím antiretrovírusových liekov a „úpravou postupov pri pôrode a kŕmení dieťaťa“.
Na účely štúdie, ktorá sa realizovala v októbri a novembri 2011 v Nairobi a Kakamega, bolo vypočutých asi 40 žien.
Skupina, ktorá plne podporuje dobrovoľné sterilizácie a používanie kondómov na zabránenie infikovaniu HIV, vyhlásila: „Násilné a nútené antikoncepčné sterilizácie porušujú viaceré práva garantované kenskou ústavou a regionálnymi a medzinárodnými záväzkami, ku ktorým Keňa pristúpila.“
Vypočuté ženy uviedli, že podstúpili „bez udelenia súhlasu podviazanie vajíčkovodov, keď prišli do zdravotníckeho zariadenia porodiť cisárskym rezom. Tým, ktoré porodili prirodzene, tiež neskôr vykonali zákrok na operačnej sále.“
V správe sa spomínajú, okrem iných, aj skupiny Medicin Sans Frontiers a Marie Stopes International.
Organizácia Marie Stopes vydala stanovisko, podľa ktorého je informovaný súhlas „základom“ jej postupov a že správou skúmaná vzorka žien bola „veľmi malá a ... nereprezentatívna“.
Vek vypočutých žien je okolo dvadsaťpäť rokov a podľa ich názoru sterilizáciami stratili možnosť vydať sa.
„Väčšina mužov, ktorí uvažovali o manželstve so mnou, chce deti. V momente, keď zistili, že to nie je možné,
odišli,“ uviedla pre AllAfrica.com Ruth Achiengová, obeť nútenej sterilizácie.
Iné zase opisujú rozpad ich manželstiev po zákroku. Jones Imbwanga, jedna zo žalobkýň, opísala svoju osamelosť v rozhovore v rádiu CBC: „Cítim sa, akoby ma celý svet chcel pohltiť.“
V niektorých prípadoch chudobným ženám povedali, že sterilizácia je podmienkou bezplatnej alebo lacnejšej liečby, prípadne prídelu stravy a lekárskej pomoci pre ich deti, zvlášť mlieka a antiretrovírusových liekov. Ďalším lekári tvrdili, že už majú príliš veľa detí. Preto potrebujú trvalú antikoncepciu alebo sa im vyhrážali, že ak neudelia súhlas so zákrokom, nepridelia im antiretrovírusové lieky.
Správa cituje Výbor OSN pre ľudské práva: „Sterilizácia žien bez ich súhlasu je porušením práva nebyť vystavený mučeniu a inému neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu.“ „Ženy žijúce s HIV majú právo na plánovanie rodiny metódou, ktorú si samé zvolia, právo byť sexuálne aktívne a právo rodiť deti,“ uviedli.
Winfred Lichuma z Národnej komisie pre pohlavie a rovnosť označil to, čo sa týmto ženám stalo, za „ohavný, neoprávnený zásah do ich ľudských práv, ktorý je v rozpore s lekárskou etikou“. Skupina tiež tvrdí, že násilná sterilizácia je, podľa Rímskeho štatútu, považovaná za trestný čin proti ľudskosti a môže byť prejednávaná na Medzinárodnom trestnom súde.
Rozšírenie nedobrovoľných sterilizácií žien HIV pozitívnych sa dostalo do povedomia v lete 2012. Najvyšší súd Namíbie v júli rozhodol, že vládne zdravotnícke zariadenia porušili práva troch žien, ktoré podstúpili sterilizáciu bez ich slobodného, bezvýhradného a informovaného súhlasu. Tieto ženy podali žalobu v roku 2009.
Jedna z nich pred súdom uviedla, že s formulármi na udelenie súhlasu k nej prišli, keď mala veľmi silné pôrodné bolesti. Sudca označil za „nevhodné“ žiadať odobrenie, keď je žena uprostred pôrodu. Podľa správy skupiny Stop mučeniu v zdravotníctve, žalobkyne neboli dostatočne poučené o sterilizačnom zákroku v jazyku, ktorému by mohli porozumieť.
Nicole Fritzová z organizácie The Southern Africa Litigation Centre (SALC) v Johannesburgu, ktorá iniciovala žaloby v Namíbii, uviedla, že tieto tri prípady boli len „špičkou ľadovca“.
Namíbia patrí medzi krajiny, kde je vírus HIV najviac rozšírený, infikovaných je asi 13 % dospelých.
Protiútok voči medzinárodným a národným skupinám začal, keď tieto presadzovali sterilizácie afrických žien. Projekt v západnej Keni bol minulý rok silne kritizovaný skupinami za ľudské práva po odhalení, že ženám s HIV ponúkali za sterilizácie peniaze. Prevention, projekt mimovládnej organizácie z USA, ponúkal 40 amerických dolárov za nasadenie vnútromaternicového telieska, ktoré zabraňuje otehotneniu po dobu viac ako desať rokov.
Agnes Odhiambo z newyorského združenia Human Rights Watch kritizovala mimovládnu organizáciu za „nútenie žien s HIV k dlhodobej antikoncepcii bez ohľadu na ich reprodukčné potreby“. James Kamau, koordinátor The Kenya Treatment Access Movement, označil projekt za „zlý, nemorálny a neetický“.
„Prečo by ste mali priviesť na svet dieťa, z ktorého sa stane sirota alebo ktoré pravdepodobne zomrie predtým, než oslávi piate narodeniny, pretože ho infikovala jeho matka ... Zabráňte utrpeniu skôr, než k nemu dôjde,“ vyhlásil pre miestne noviny pracovník v projekte Prevention.
V novembri 2011 odvysielala Citizen TV príbeh o HIV pozitívnej vdove v Mbite, ktorá dostala grant od americkej mimovládnej organizácie na chov rýb. Jedinou podmienkou na získanie peňazí bol jej súhlas s implantovaním vnútromaternicového telieska.
Minister pre zdravotnícke služby, Peter Anyang’ Nyong’o, reagoval na správy vyhlásením: „Ako vláda nemôžeme povedať, že sme boli dobrí v zabezpečovaní potrieb plánovania rodiny pre ženy, alebo dokonca mužov, ale pracujeme na tom. Je však dôležité zdôrazniť, že aj ženy, ktoré sú HIV pozitívne, majú právo mať deti, ak si to želajú. Ak má niekto HIV, toto právo v žiadnom prípade nestráca.“