GUATEMALA, 6. november 2012 (LifeSiteNews.com) – Čo má robiť dobrý pro-life samaritán, keď sa prišlo na to, že mnohé mainstreamové charitatívne organizácie v treťom svete – ktoré sa údajne zakladajú na evanjeliových hodnotách – sú podľa dôkazov prepojené s potratovým priemyslom?
Odpoveď je jednoduchá: nájdi a podporuj skutočné pro-life charity, ktoré uznávajú každý ľudský život, s ktorým prichádzajú do styku - či už ony alebo ich partnerské organizácie.
Wells of Hope (Studne nádeje) je jednou z takých organizácií.
Fotožurnalista Ken Fast z Derwentu v štáte Alberta nedávno vycestoval do Guatamaly, kde natáčal materiál pre nadchádzajúci dokumentárny film o Wells of Hope. Zástupcovia LifeSiteNews sa s ním stretli, aby si vypočuli príbeh jeho cesty.
Wells of Hope je kresťanská organizácia, ktorá vŕta studne v Guatamale. Založil ju Ted van der Zalm z Ontária v roku 2004. Jej cieľom je poskytnúť čistú, spoľahlivo pitnú vodu tým najchudobnejším z chudobných. Aby sa tento cieľ stal realitou, súpravy na vŕtanie studní bolo treba prepraviť dlhou cestou z Kanady do Guatamaly.
Wells of Hope už dokončila 11 studní, ktoré slúžia približne 35 tisícom ľudí.
Keď van der Zalm pred niekoľkými rokmi prvýkrát navštívil Guatamalu, zistil, že ľudia v horských oblastiach Santa Maria a Jalapa zhromažďujú vodu v období dažďov, aby ju mohli používať v období sucha. Voda v otvorených rybníkoch a napájadlách často slúžila celej dedine.
Ale nádrže na otvorenom priestranstve sa ľahko kontaminovali. Pili z nich aj zvieratá a znečisťovali ich exkrementami. Ženy v nich prali bielizeň. Špinavou vodou sa rýchlo šírili choroby a parazity. Každý sa bál chronickej hnačky, ktorá zabíjala.
Van der Zalm, učiteľ s praxou vo vŕtaní studní, bol zdrvený tým, že tá blatistá hnedá voda je tým jediným, čo drží pôvodných obyvateľov pri živote.
Znečistená voda udržiavala život, ale tiež život brala.
Fast vysvetlil, že v niektorých miestach v Guatamale je kvôli kontaminovanej vode dojčenská úmrtnosť až 50%.
„Toto sú tie malé deti, ktoré zomrú v prvých dvoch alebo troch rokoch života na všetky komplikácie spôsobené závadnou pitnou vodou,“ povedal.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že hnačka spôsobená znečistenou vodou je celosvetovo druhou najčastejšou príčinou úmrtia u detí mladších ako päť rokov. Táto choroba ročne pripraví o život 1,5 milióna detí, každých 21 sekúnd jedno dieťa. Podľa WHO táto choroba zabíja viac detí ako AIDS, malária a osýpky spolu.
Fast, ktorý kedysi žil v Guatamale, povedal, že bol ohľadom natáčania dokumentárneho filmu o Wells of Hope veľmi zanietený. Získal si ho spôsob, akým si ľudia v organizácii „všímajú tie najzákladnejšie potreby týchto [chudobných] ľudí“.
Fast dúfa, že týmto dokumentárnym filmom zvýši povedomie o tom, ako čistá voda môže zmeniť životy. Verí, že ľudí inšpiruje, aby konali.
Vyjadril sa tiež, že poskytovanie čistej pitnej vody je skutočne pro-life. Byť pro-life znamená viac ako byť proti potratom. Je to aj o podpore dieťaťa a o napomáhaní jeho prežitiu po tom, ako sa narodí.
Pre van der Zalma súvisí poskytovanie čistej pitnej vody pre chudobných „s kultúrou života.“
V e-maili pre LifeSiteNews od Fasta uviedol van der Zalm, že bez vody niet života.
„Prvou prioritou Wells of Hope bolo a je poskytovať spoľahlivé zdroje čistej vody. [...] V kultúre, ktorá podporuje veľké rodiny, potrat nie je problémom. Najväčším zabijakom detí v prvých rokoch ich krehkého života je baktériami zamorená voda. A chudobní nemajú inú možnosť, len ju piť.“
Fast nasledoval van der Zalma s kamerou, keď prišiel do dedín, v ktorých sa plánovala nová studňa.
V istom zábere sa van der Zalm stretáva s členmi komunity a hovorí: „Sme tu, pretože veríme v Boha...A On nás volá, aby sme dali vodu tým, ktorí sú smädní.“
„Ted tak začína každé stretnutie,“ vraví Fast.
„Hovorí o evanjeliu. Hovorí ľuďom, že ak sú smädní, je to akoby bol smädný i on.“
V istých záberoch, ktoré zástupcovia LifeSiteNews videli, van der Zalm hovorí, že Božia láska je to, čo ho núti „oslovovať ľudí, ktorých ani nepoznáme“.
„Všetko je to o skutočnej odpovedi na výzvu evanjelia: „Keď som bol hladný, dali ste mi jesť, keď som bol smädný, dali ste mi piť," (Matúš 25,35),“ povedal.
Van der Zalm vraví: „Kresťania majú povinnosť starať sa o život, starať sa oň tak, ako najlepšie vedia, pretože to predstavuje prítomnosť Krista medzi nami.“
„Nemôžeme tvrdiť, že milujeme Boha, ak nemilujeme svojho blížneho.“
„Svedectvo veľkosti našej lásky k Bohu je to, do akej miery sme ochotní milovať a ísť do sveta, podporovať život, rodiny, ktoré zápasia, a snažia sa rásť a vyspieť.“
Podporte Wells of Hope! Možno aj príspevkom na zhliadnutie celého dokumentárneho filmu Kena Fasta.
Pozrite si krátkeYoutube video o Wells of Hope od tohto autora.