26. november 2012 (LiveActionNews.org) - Nebola som kresťankou, keď som nadobudla pro-life presvedčenie. Skôr som bola tak trochu protikresťansky zameraná. Konvertovala som na základe vedy, rozumu, morálky a ľudských práv.
O rok neskôr som už patrila do katolíckej cirkvi. Nemyslím si, že ide o náhodu. Rovnako si nemyslím, že človek musí byť kresťanom, aby mohol byť pro-life.
Som však presvedčená, že ak niekto chce byť kresťanom, musí byť pro-life.
Prečo? Lebo.
Je naozaj pri odpovedi na túto otázku potrebná hĺbková biblická štúdia? Potrebujeme citovať z knihy Exodus 21,22-23, Žalm 139,13-15, z Matúšovho evanjelia 18,10 alebo z Jeremiáša 1,5? Je tu naozaj čo riešiť? Podľa môjho názoru je „spor, či môžete byť kresťanom a zároveň presvedčený o slobode voľby v otázke potratu (pro-choice), nezmysel. Každý kresťan hlboko vo svojom vnútri, ktorý pozná pravdu o potratoch, pozná aj odpoveď na túto otázku.
Je možné, aby si niekto s aspoň základnými vedomosťami o kresťanstve myslel, že potrat je v poriadku? Vie si niekto z nás predstaviť Ježiša Krista, ako drží za ruku ženu a povzbudzuje ju, aby šla na interrupciu?
Pár rokov na to, ako som sa stala pro-life, ma šokovalo zistenie, že existujú denominácie, ktoré nie sú výlučne pro-life. Bola som zhrozená, že existujú kresťanské cirkvi, ktoré sú výlučne pro-choice.
Urobila som si malý prieskum a z hlavných odvetví kresťanstva som so silnou pro-life platformou našla len tieto: katolíci, južní baptisti, východná ortodoxná cirkev (pravoslávni) a evanjelici. Existujú tisíce protestantských odnoží, takže som si istá, že niektoré som vynechala, ale z tých hlavných som uviedla všetky. Prosím, opravte ma, ak ich je viac. Veľmi by ma to potešilo.
Nie je dobré, že na svete je len tak málo kresťanských cirkví, ktoré oficiálne uznávajú pro-life platformu. Ešte horšie však je, že mnoho kresťanov je presvedčených o potratových „právach“ a hlasujú za ne. Napriek tomu, že podliehajú autorite cirkvi, ktorá im hovorí, že potrat je hlboký, smrteľný a s takmer ničím neporovnateľným hriech. V rozpore s jasným učením ich cirkvi. Južných baptistov a evanjelikov, ktorí sú za potraty, je menej. Iróniou však je, že ich viera nezahŕňa presvedčenie, že cirkev ich môže vyčleniť z plného spoločenstva s Kristom prostredníctvom exkomunikácie, ako je tomu u katolíkov.
Potrat, podľa učenia veľkých odvetví presbyteriánov, metodistov, episkopaliánov, luteránov, kvakerov, cirkvi Kristovej a ďalších, nie je nezlučiteľný s kresťanstvom, čo znamená to isté, ako tvrdenie, že potrat nie je nezlučiteľný s Kristom.
Veríte tomu? Ste presvedčení, že presbyteriáni, metodisti, episkopaliáni a ostatní, ktorí sú za slobodu voľby v otázke potratu, tomu veria?
Ja nie. Ani na sekundu na to nenaletím. Nemyslím si, že ak by sa Ježiš Kristus zjavil pred kongregáciou „pro-choice kresťanov“ a spýtal sa ich, čo si myslia o potrate, pozreli by sa mu do očí a vyhlásili, že potrat je v poriadku. Neverím, že by „pro-choice kresťan“ stál s Ježišom Kristom v nemocnici a prizeral sa, ako žena podstupuje interrupciu.
Možno sa mýlim. Možno naozaj sami seba presvedčili, že potrat je pre ženu láskavosťou a nie týraním a zabíjaním nevinnej, bezbrannej ľudskej bytosti.
A áno, možno je moje chápanie kresťanstva úplne nesprávne. Možno kresťanstvo v skutočnosti nie je o láske a pomoci tým, ktorí to potrebujú, o ochrane nevinných, hovorení pravdy a o odvážnom bránení spravodlivosti a čestnosti. Možno je kresťanstvo o úmyselnom a špecifickom ukončení nevinného ľudského života, ak nám práve nevyhovuje, alebo je pre nás bremenom. A tiež o povzbudzovaní žien, aby si „vyriešili“ svoje problémy násilím voči vlastným deťom. Možno slová „nechajte deti prísť ku mne“ sú len prikrášleným alebo básnickým vyjadrením adresovaným ľuďom, aby sa ubezpečil, že deti, ktoré nechajú žiť, pôjdu do nedeľnej školy.
Ježiš chcel, aby kresťania boli láskaví. Toto nikto nespochybňuje. Ale ku komu presne majú byť láskaví? A čo vlastne slovo „láskavý“ znamená? Len chodiť okolo a byť „príjemný“ ku každému je skvelé, ak ste tibetským mníchom v rúchu alebo narkotikami omámený hipík. Ak ste však čo i len trošku v obraze a máte nejakú predstavu o slušnosti, musíte pripustiť to, čo povedal David Mamet: „Láskavosť k zlým je krutosťou voči spravodlivým.“ Musíme sa povzniesť nad predstavu, že nabádanie k zlému správaniu je možné niekedy považovať za láskavé.
Takže, ak túto pravdu - „láskavosť k zlým je krutosťou voči spravodlivým“ – spojíme s potratom, kto je tým zlým? Matka alebo dieťa? Nemyslíme tým, že je úplne hriešna a zlá, ale práve ona spôsobila danú situáciu v takmer každom ohľade. Nie nevinné dieťa. A tiež, ak sa rozhodneme pre „láskavosť“ voči nej, niekto bude musieť prísť o život. Ak sa rozhodneme pre láskavosť voči dieťaťu, nikto nezomrie.
Okrem toho, zvoliť si „láskavosť“ k matke tým, že ju budeme povzbudzovať alebo jej dovolíme, aby potratila svoje dieťa, nie je láskavosť. Tým jej len povieme, že urobiť niečo ohavné a zlé je v poriadku a pomôžeme jej. To je klamstvo. A klamať je zlé.
Je zábavné predstierať, že Ježiš bol sentimentálny hipík. Až na to, že nebol. Kultúra, v ktorej žijeme, nám hovorí, že Ježiš nebol proti cudzoložstvu, pretože zachránil cudzoložnicu pred ukameňovaním. Vynecháva však už časť, keď jej povedal, aby „viac nehrešila“. V dnešnej dobe je jediným hriechom veriť v hriech. Naša kultúra príliš často mieša pojmy milosrdenstvo so zhovievavosťou. Neznamenajú však to isté.
Nepochybujem o tom, že Ježiš bol láskavý, ale nemyslím si, že bol príjemný. Nie v súčasnom zmysle slova. Povedal nám, aby sme sa milovali. Milovať každého ale neznamená usmievať sa a myknúť plecom nad hriechmi ľudí. Nečakám, že sa budete nad mojimi hriechmi usmievať a krčiť ramenami. Ak by som to chcela, stala by som sa centralistickou univerzalistkou. Tvrdiť ľuďom, že zabíjanie ich detí je v poriadku, nie je láska. Nie je to ani pravdivé, ani čestné a ani kresťanské.
Vyhlásiť verejne, že potrat nie je kresťanský, je odsudzujúce a pohoršujúce. Aspoň tak mi to bolo niekoľkokrát povedané. Vyzerá to teda, že odsudzujem a pohoršujem ľudí.
Pozrite, viem, že som hriešna. Hreším stále. Som hrozná a prostá. Neustále zlyhávam. Ale som kresťanka a spolieham sa, že ma Kristovo milosrdenstvo zachráni.
Čo však nerobím, je predstieranie, že moje hriechy nie sú hriechmi. Robila som to už predtým – my všetci, pravdepodobne – a ľutujem to. Nemôžete len tak rozhorčene chodiť a vyhlasovať, že ťažké, život zabíjajúce hriechy sa Ježišovi nepriečia, len preto, lebo tak ste modernejší a viac trendy alebo pretože to „pekne“ znie alebo kvôli ženským právam.
Asi by som sa mohla v tomto poriadne mýliť. V súdny deň by som možno mohla stáť pred Bohom, ktorý by mohol povedať: „Vážne si sa mýlilo, dieťa moje. Potraty mám rád.“ Ale akosi o tom pochybujem.
Keby som bola kresťankou s postojom za možnosť voľby v otázke potratov, veľa by som sa modlila: aby som vedela, či som sa mýlila, aby som našla pravdu, bez ohľadu na to, ako nevyhovujúca by bola. A za to, aby som viac nehrešila.
Kristen Walker