Ak ste niekedy čítali Kroniky Narnie, viete, že sú plné kresťanských motívov a symbolov. Z tohto dôvodu si mnohí myslia, že C. S. Lewis ich napísal, aby vyslal určité kresťanské posolstvo.
Lewis však tvrdí niečo iné. Podľa neho príbehy vznikli na základe obrazov, ktoré si predstavoval a ktoré začal rozvíjať. Výsledkom teda nie sú mravoučné kázne, ale nádherné príbehy, ktoré si obľúbili mnohí veriaci, ako aj neveriaci.
Z tohto si môžeme zobrať ponaučenie. Konzervatívni kresťania sa dnes cítia často mimo väčšej spoločnosti a majú na to dôvod. Značnú väčšinu príbehov, ktoré prenikajú do našej spoločnosti, rozprávajú ľudia, ktorých pohľad na svet je diametrálne odlišný od toho nášho. Len ťažko si môžeme pozrieť seriál alebo si prečítať článok v časopise bez toho, aby sme videli, že nás vyobrazujú ako tých zlých a naši kultúrni súperi z toho vychádzajú ako stelesnenie spravodlivosti. Nedá sa prehliadnuť, aký dopad má politika na Američanov. Nedávno konzervatívny spravodajský portál National Review Online uverejnil: „Pravdou je, že Američanom ľahšie predáme články na politickú tému, ktoré sú v súlade s kultúrou, ktorú dennodenne vidíme a počujeme.“
To je pravda. Avšak musíme byť opatrní, aby sme vedeli, ktoré príbehy sú pravdivé a prečo ich ľudia rozprávajú.
Toto nás privádza späť k Lewisovi a jeho Narnii. Treba si uvedomiť, že Lewis nikdy nepísal príbehy, aby tak presadzoval nejakú agendu. Jeho príbehy ožili na základe jeho vlastného pohľadu na svet, a keďže je to talentovaný rozprávač, jeho pohľad je zachytený nádherným spôsobom.
Alex Wainer v nedávno uverejnenom článku na stránke BreakPoint.org to potvrdzuje. Môžeme mať pokušenie si myslieť, že svetské celebrity vstúpili do showbiznisu, pretože chceli poučovať verejnosť, keďže sa tak veľa z nich určite aj správa.
Avšak nie v tomto prípade. Wainer píše: „Zabávači často na svojom talente pracujú od svojho detstva, prechádzajú rokmi ťažkej driny...odmietania, musia robiť podradné práce, zatiaľ čo sa naháňajú po nekonečných konkurzoch predvádzajúc svoje nadanie.“
Umenie väčšiny slávnych umelcov a zabávačov dnešnej doby, tak ako aj to Lewisove, vyvstalo z ich pohľadu na svet. Dnes sa ale deje to, že máme oveľa menej spisovateľov, ako je Lewis, a oveľa viac komediantov ako Jon Stewart.
Preto konzervatívni kresťania musia byť opatrní, keď sa svojimi kultúrnymi aktivitami snažia sprostredkovať určité posolstvo. Podľa Wainera komik „Jon Stewart má humor v kostiach. Zhodou okolností je liberál, no jeho cieľom je rozosmiať ľudí. Keď konzervatívni ľudia začnú verejne hovoriť, aby tak zároveň hovorili aj o svojej ideológii, uniká im motív, ktorý im uniká už celé roky, a tak sa stretávajú s neúspechom. Každý v zábavnom priemysle vie, o čom hovorím.“ Publikum ten rozdiel medzi zabávaním liberála a konzervatívca vidí, preto si drží od toho druhého odstup.
Kresťania vždy vedeli robiť skvelé umenie a aj my to môžeme opäť potvrdiť. Avšak na tejto ceste neexistujú skratky. Cirkev potrebuje svojich členov učiť o silnom a jednotnom kresťanskom svetonázore a mala by podporovať a posmeľovať tých, ktorí majú umelecké vlohy.
Meniť tvár spoločnosti je vznešený cieľ. Naším prvoradým cieľom by však malo byť to, aby sme sa ponorili do kresťanskej viery a jej svetonázoru, aby to, čo hovoríme a životy, ktoré žijeme, sprostredkovali krásu, dobro a Kristovu lásku prirodzeným spôsobom.
Eric Metaxas