Rím, 6. február 2013 (LifeSiteNews.com) – Vyhlásenie Matky Terezy z Kalkaty, že potrat je „najväčšou hrozbou pre mier vo svete,“ sa stalo povestným medzi pro-life aktivistami. V interview z roku 1985 s newyorským novinárom a pro-life zanietencom Thomom O’Connorom, ktoré bolo až donedávna takmer neznáme, to zopakovala a bližšie vysvetlila.
Matka Tereza v rozhovore, ktorý je verejne dostupný na Youtube tvrdila, že nenarodené dieťa je stvorené „na obraz Boží pre väčšie veci, aby milovalo a bolo milované. Preto je také strašné myslieť si, že matka, ktorá dieťa dostáva ako dar od Boha, ho môže zahubiť“.
„Preto si myslím, že potrat je v súčasnosti najväčším narušiteľom mieru. Dieťaťu berie život a zároveň ničí svedomie matky, ktorá musí dlhé roky žiť s vedomím, že zabila svoje vlastné dieťa,“ uviedla.
To, že „matka môže zavraždiť svoje dieťa“ označila slávna humanistka ako „niečo neuveriteľné“.
Spomenula stretnutie s jednou ženou, ktorá podstúpila potrat pred ôsmimi rokmi. Matke Tereze povedala, že „zakaždým, keď vidí osemročné dieťa, spomína: ,Moje dieťa by bolo také staré, keby som ho nezabila.ʻ“
„Trvalo mi dlho, kým som jej pomohla poprosiť Boha, aby jej odpustil.“
Rozhovor s Matkou Terezou, zakladateľkou Misionárok Lásky a držiteľkou Nobelovej ceny za mier, sa uskutočnil na konferencii o ženách, ktorú organizovala Národná katolícka koalícia v júni 1985 v New Yorku.
O’Connor hovoril o svojej skúsenosti z rozhovoru so ženou, ktorú vtedy mnohí pokladali za žijúcu sväticu. „Jej osobnosť a vrelá prítomnosť sú také silné, také dominujúce, že jej láskavá pokora ticho vyžaruje skrze celú jej bytosť,“ povedal.
V rozhovore Matka Tereza krátko hovorila aj o svojej práci medzi „najchudobnejšími z chudobných“ v Indii a na iných miestach sveta. Poznamenala, že potrat je menej bežný medzi tými, ktorí nie sú materiálne veľmi bohatí.
„Je to niečo neobyčajné, že chudobní ľudia nezabíjajú svoje deti, svoje nenarodené dieťa,“ vyhlásila. „Sú to práve tí zámožnejší, ktorí chcú niečo iné a boja sa toho maličkého. Tak zabijú dieťa.“
„Veľmi chudobní ľudia to však nerobia. Neustále to vidíme všade, kde naše sestry pracujú.“
Na otázku o neobyčajnom rozmachu jej náboženského rádu Misionárok Lásky v čase, keď takmer všetky rehole na svete dramaticky upadajú, odpovedala: „Áno, naši mladí ľudia sú veľmi, veľmi šľachetní.“
Keď sa mladých ľudí pýtajú, prečo sa chcú pridať k Misionárom lásky, hovoria, že „túžia žiť v chudobe, v modlitbe a v obetovaní sa, čo ich bude viesť k službe chudobným,“ povedala.
Pochválila „veľkú nehu a veľkorysosť“ mladých. „Niekedy idú zlou cestou a nemôžu sa správne rozhodnúť. Ale akonáhle sa stretnú s chudobnými a dotknú sa Krista v biednom prezlečení za chudobného, hneď si pomyslia: ,Áno, našiel som Ho. Milujem Ho. Chcem mu slúžiť.ʻ“