Washington, D.C. - Popri tom, ako som sa zhruba na osem dní ponoril do prípravy na súd s rodinou Romeikeovcov, som zároveň odhalil podstatu postojov našej vlády voči právam rodičov vzdelávajúcich svoje deti doma (tzv. homeschooling), o ktoré sa chcem s vami podeliť. Táto rodina, ktorá tzv. homeschooling praktizovala v Nemecku, žiada v USA o politický azyl.
Niektoré súvislostí môžu byť pre vás poučné.
Americký zákon o azyle umožňuje utečencovi zostať v USA natrvalo, ak preukáže, že je prenasledovaný pre jeden z viacerých špecifických dôvodov. Ide o prenasledovanie kvôli náboženstvu a prenasledovanie „určitej sociálne skupiny“.
Vo väčšine azylových prípadov musíte využiť aj nejaké tie dohady, ak chcete zistiť skutočný motív vlády. Nie však v tejto kauze. Najvyšší súd Nemecka vyhlásil, že dôvodom zákazu vzdelávať deti doma je „zmarenie rozvoja nábožensky a filozoficky motivovaných súbežných spoločností“.
Možno to znie elegantne, ale v podstate ide o desivý koncept. Znamená to, že nemecká vláda chce zabrániť ľuďom, ktorí myslia inak ako vláda (na náboženskej a filozofickej báze), aby narastali a rozvinuli sa tak, že budú mať vplyv v spoločnosti.
To je kontrola myslenia. A kontrola presvedčenia. Je to totalita prezlečená za politicky korektný žargón.
Mojím cieľom však nie je rozpitvávať podstatu nemeckej represie voči vzdelávaniu detí doma, radšej sa pokúsim odhaliť postoj americkej vlády k tejto problematike.
Na prejednanie prípadu Romeikeovcov s označením Romeike vs. Holder prislúcha Odvolací súd USA pre 6. obvod. Podania v mene vlády oficiálne predkladá Generálny prokurátor USA, preto žaloba pripravená Ministerstvom spravodlivosti USA je podaná v mene samotného Generálneho prokurátora, aj keď si môžeme byť takmer istí, že ju osobne nečítal. Z pozície našej vlády ide teda o stanovisko na veľmi vysokej úrovni.
Tvrdili sme, že Nemecko je signatárom mnohých dohovorov o ľudských právach s osobitnými ustanoveniami, ktoré chránia právo rodičov zabezpečiť deťom iné vzdelanie než na štátnych školách. Rodičia majú výslovné právo vzdelávať svoje deti podľa ich vlastnej filozofie.
Vláda USA síce použila mnoho argumentov obsiahnutých v žalobe, uvádzam však tri konkrétne, o ktorých by ste mali vedieť.
Po prvé vyhlásili, že zákonom, ktorý úplne zakazuje vzdelávanie detí doma, nedošlo k žiadnemu porušeniu niečich práv. Porušením by bolo, ak by Nemecko niekomu tzv. homeschooling zakazovalo, ale inému by ho povoľovalo.
Skutočnosť je však taká, že Nemecko naozaj v zriedkavých prípadoch umožňuje vzdelávať deti doma. Všeobecne je v Nemecku tento zákaz dosť široko uplatňovaný, ale nie úplne. (Výnimky z povinnej dochádzky sú prípustné u Rómov a tiež tých, ktorých práca si vyžaduje neustále cestovanie. Žiadosti rodičov, ktorí chcú zostať doma a učiť svoje vlastné deti, vždy zamietnu.)
Poďme sa však pozrieť na postoj vlády USA a ich vlastné tvrdenie, že národ neporušuje žiadne práva, ak úplne zakazuje tzv. homeschooling.
Existujú dve základné oblasti ústavných práv občanov – základné slobody a rovnaká ochrana podľa zákona. Generálny prokurátor USA to vyhlásil o vzdelávaní detí doma. Neexistuje nič také ako základná sloboda učiť deti doma. Pokiaľ vláda zakazuje tzv. homeschooling všeobecne a všetkým rovnako, vaše práva nie sú nijako porušené. Toto je názor, ktorý síce uznáva princíp rovnakej ochrany, ale ktorý zároveň úplne odmieta koncept základných slobôd.
Druhý argument odhaľuje viac. Vláda USA tvrdila, že Romeikeovci nepreukázali, že by boli nábožensky diskriminovaní. Podľa ich tvrdenia nedokázali, okrem iného, že všetci, ktorí vzdelávajú deti doma, sú nábožensky založení. Taktiež je pravdou, že nie všetci kresťania sú presvedčení, že by mali svoje deti učiť doma.
Tento argument poukazuje na inú formu nebezpečného „skupinového myslenia“ našej vlastnej vlády. Hlavným problémom je, že vláda USA nechápe, že náboženská sloboda je právom jednotlivca. Človek nemusí byť súčasťou nejakej cirkvi alebo inej náboženskej skupiny, aby si mohol nárokovať náboženskú slobodu. Aby som bol konkrétny, človek sa nemusí riadiť predpismi cirkvi, aby mal nárok na náboženskú slobodu – človek by mal byť schopný nasledovať pokyny samého Boha.
Najvyšší súd USA v minulosti jednoznačne stanovil, že sloboda náboženského vyznania je individuálne právo. Napriek tomu sa však zdá, že naša súčasná vláda tomu nerozumie. Nás vnímajú len ako členov skupín a strán. Je to extrémna forma identifikačných politík, ktorá priamo ohrozuje akékoľvek pochopenie individuálnej slobody.
Na záver ešte jeden argument z prípadu Romeikeovcov, ktorý si zaslúži našu pozornosť. Jeden z dôvodov pre udelenie azylu je prenasledovanie namierené proti „určitej sociálnej skupine“. Definícia „určitej sociálnej skupiny“ vyžaduje preukázanie „nemennej“ vlastnosti, ktorú nie je možné zmeniť alebo by sa nemalo požadovať, aby sa zmenila. Tvrdíme, že Nemci vzdelávajúci svoje deti doma, sú určitou sociálnou skupinou, ktorá je prenasledovaná svojou vládou.
Vláda USA hovorí, že nemecký zákaz tzv. homeschoolingu nespĺňa tento štandard, pretože svoj stav rodina môže zmeniť – jednoducho prestane svoje deti učiť doma a nechá ich navštevovať verejné školy. Deti sú predsa vo verejných školách len 22 – 26 hodín týždenne. Potom ich môžu rodičia učiť čokoľvek chcú.
Tento výrok obsahuje dva hlavné problémy. Po prvé naša vláda nechápe, že rodiny ako Romeikeovci majú dva ciele, keď si vyberajú tzv. homeschooling. Sú veci, ktoré chcú svoje deti naučiť, a sú veci, ktoré nechcú, aby sa ich deti naučili vo verejných školách.
Myslí si niekto, že by naša vláda povedala ortodoxným židovským rodičom: „Môžeme vaše deti prinútiť jesť výrobky z bravčového mäsa 22 – 26 hodín týždenne, pretože inokedy im môžete dávať kóšer stravu“?
Sloboda myslenia a ducha je rovnako dôležitá ako sloboda pre telo a dušu.
Toto tvrdenie nutne hovorí o presvedčení vlády USA, že by nebolo porušením vašich práv, ak by úplne zakázala vzdelávanie detí doma. Koniec koncov môžete učiť svoje deti svojim vlastným hodnotám, keď skončia vyučovanie v rozsahu 22 – 26 hodín vo verejnej škole, teda keď skončí výcvik zameraný na marenie náboženských a filozofických názorov, ktoré sa vláde nepáčia. Druhý problém tohto argumentu smeruje k definícii pojmu nemennosť. Nemenný označuje vlastnosť, ktorú nie je možné zmeniť alebo „by sa nemalo požadovať“, aby sa zmenila.
Nikto netvrdí, že tzv. homeschoolig je vlastnosť, ktorú nie je možné zmeniť. Jednoducho tvrdíme, že v slobodnom národe je to vlastnosť, o ktorej zmenu by sa nemalo žiadať.
Nemecko je signatárom medzinárodných zmlúv, podľa ktorých rodičovské práva majú prednosť pred akýmikoľvek názormi vlády, pokiaľ ide o vzdelávanie. Hnutie za prijatie týchto zmlúv bolo v skutočnosti reakciou na svetový hororový a rozsiahly útok na ľudské práva, ktorý Nemecko spáchalo počas druhej svetovej vojny. Nacistické Nemecko bolo presvedčené, že deti v prvom rade patria štátu. Svetové spoločenstvo nesúhlasilo a vyhlásilo, že rodičovské práva majú prednosť pred štátom.
Vláda USA tým, že o vzdelávaní detí doma hovorí ako o nestálej voľbe, zároveň tvrdí, že je to vlastnosť, ktorú vás môžu legitímne donútiť zmeniť. Inými slovami, nemáte žiadne chránené právo vybrať si, ako sa vaše deti budú učiť. Náš národ by mohol zrušiť vašu možnosť tzv. homeschoolingu a vaša voľba by bola nemenná, keďže vláda má autoritu donútiť vás k realizácii svojich požiadaviek.
Vyhliadky v Nemecku ohľadom vzdelávania detí doma nie sú veľmi priaznivé. Naše znepokojenie by sa však nemalo týkať len postojov nemeckej vlády. Naša vlastná vláda sa snaží poslať nemeckých rodičov, ktorí učia svoje deti doma, späť do ich krajiny, kde budú čeliť trestnému stíhaniu, pokutám, trestu odňatia slobody a odňatiu detí z ich starostlivosti.
Mali by sme si uvedomiť, že vláda USA týmito argumentmi hovorí niečo dôležité o našich vlastných slobodách ako amerických rodičov vzdelávajúcich svoje deti doma.
Generálny prokurátor USA je toho názoru, že zákon, ktorý tzv. homeschoolig zakazuje úplne, neporušuje základné slobody. Je dôležité, aby sa Američania postavili za práva nemeckých rodín, ktoré učia deti doma. Tým sa postavíme aj za naše vlastné práva.
Michael Farris, J.D., LL.M.