Stretnutie pápeža s kňazmi rímskej diecézy je už dlhoročná tradícia. Tento rok však bolo toto stretnutie výnimočné.
Benedikt XVI. vstúpil do Auly Pavla VI. za vrúcneho potlesku. „Ďakujem vám za vašu priazeň a lásku k cirkvi a k pápežskému úradu,“ povedal.
Počas stretnutia Benedikt rozprával spontánne bez akýchkoľvek poznámok asi 45 minút, spomínal si na minulosť a zážitky z Druhého vatikánskeho koncilu.
„Hoci odchádzam, zostanem s vami v modlitbe a som si istý, že vy všetci ostanete v mojej blízkosti, hoci sa z verejného života stiahnem,“ uviedol.
Po srdečnom potlesku si Benedikt XVI. vypočul kardinála Agostina Valliniho, Benediktovho vikára pre rímsku diecézu, ktorý predniesol pripravený prejav.
Kardinál pápežovi odovzdal pozdrav v mene biskupov, dekanov, rehoľníkov, vikárov, kňazov, kaplánov a diakonov: „Srdečne vás pozdravujeme s veľkou synovskou oddanosťou.“
„Dovoľte mi, Svätý otče, aby som vám povedal, že my všetci dnes v našich srdciach pociťujeme podobné pocity ako starší cirkvi z Efezu, ktorých si Pavol zavolal do Milétu, aby si vypočuli jeho slová rozlúčky pred odchodom do Jeruzalema.“
Kardinál Vallini potom citoval stať z Písma: „Vy viete, ako som bol s vami celý čas... ako som slúžil Pánovi so všetkou pokorou v slzách a skúškach... ako som nezanedbal zvestovať vám všetko... že sa majú obrátiť k Bohu a uveriť v nášho Pána Ježiša... Všetci sa dali do veľkého plaču, vešali sa Pavlovi okolo krku a bozkávali ho.“
„Áno, Svätý otče, nepopierame, že sme naplnení zmiešanými pocitmi smútku a úcty, obdivu a žiaľu, láskou a hrdosťou,“ uviedol kardinál.
„V tomto všetkom,“ pokračoval, „obdivujeme Božiu vôľu a prijímame vašu ctenú osobu, vaše učenie o láske a službe Kristovi a jeho cirkvi. Ostaneme navždy oddaní vášmu jemnému a silnému príkladu.“
Vikár napokon dodal: „Naučili ste nás, ako byť vernými učeníkmi Krista a dobrými pastiermi. Uskutočnili ste to práve svojou neoblomnou vierou plnou odvahy, pokorou v službe, vášňou pre pravdu v úsilí ohlasovať evanjelium vo svete, v ktorom sa viera musí znovu šíriť, ako aj starostlivosťou o slabých a chudobných, ktorých ste sa vždy zastávali a ktorým ste pomáhali."
Kardinál Vallini svoju reč zakončil slovami: „Rád by som vás uistil, že vaše učenie si kňazi vždy vážili ako poklad. Nachádzame sa uprostred Roku viery, ktorý je veľkou výzvou k opätovnému obráteniu sa k Pánovi a k tomu, aby sme sa my kňazi vnútorne obnovili a posilnili, a tak slúžili Božiemu ľudu.“