WESTMINSTER - Pod vedením kardinála Cormaca Murphy-O'Connora nedávno katolícka cirkev v Anglicku prerušila spoluprácu s troma najväčšími adopčnými agentúrami v krajine. Cirkev vyhlásila, že tieto adopčné agentúry „nemôžu ostať katolíckymi a prispôsobiť sa Sexual Orientation Regulations (zákon, ktorý zakazuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, pozn. prekl.).“
V snahe ukončiť diskrimináciu voči homosexuálnym párom vydala britská vláda oficiálne vyhlásenie v roku 2007. Uvádza v ňom, že všetky adopčné agentúry musia umožniť homosexuálnym párom adopciu detí a zvážiť žiadosť týchto párov rovnako ako ostatné žiadosti. Nesmú tak brať ohľad na sexuálnu orientáciu páru čakajúceho na adopciu. V čase tohto vyhlásenia poskytol Tony Blair a jeho kabinet cirkvám 21-mesačné „oneskorenie“ ako „rozumný kompromis“. Ten im umožnil úpravu príslušných protokolov, aby sa tak stali „tolerantnejšími“ k adopcii homosexuálnymi pármi.
V roku 2008 prerušila anglikánska cirkev styky so spoločnosťou Catholic Children's Society so sídlom v Surrey. Je to jedna z najväčších adopčných agentúr v krajine, ktorej pôsobisko zahŕňa veľkú časť juhovýchodnej časti krajiny. Diecézy Northampton a Nottingham takisto ukončili spoluprácu so všetkými adopčnými agentúrami v príslušných lokalitých. V Británii a Walese ostalo ešte ďalších 10 adopčných agentúr, ktoré po 21-mesačnom období mali zverejniť svoje rozhodnutie.
Keď Blair, z ktorého sa nevysvetliteľne stal katolík, po prvýkrát oznámil nový pokus o sprístupnenie adopcie homosexuálnym i heterosexuálnym párom, mnoho poslancov si bolo vedomých, že tento posun smerom k „politickej korektnosti“ so sebou prináša niekoľko dôsledkov.
V čase vydania vyhlásenia, ako aj po celý rok 2008, sa kardinál Cormac Murphy-O'Connor niekoľkokrát pokúšal, aby spoločne s vládou dosiahli v tomto bode kompromis. Nádejal sa, že katolícke adopčné agentúry dostanú nejaký druh oslobodenia, ale to sa nestretlo s pochopením.
„Katolícka cirkev a jej adopčné agentúry chcú konať podľa svojich zásad a svedomia a vláda hovorí: „Nie, my vám to nedovolíme... nemáte žiadny priestor, nemáte miesto vo verejnom živote krajiny,“ povedal kardinál Murphy O'Connor v rozhovore s BBC v roku 2007.
Ako sa často hovorí, to, že vláda podporuje „práva“ homosexuálov nevyhnutne povedie k diskriminácii veriacich ľudí. Katolícke adopčné agentúry sú známe tým, že sa starajú o tie najťažšie prípady, najmä zdravotne postihnuté deti. Vytláčanie týchto agentúr by bolo pre tieto deti veľkou ranou. Navyše uzavretím týchto adopčných agentúr, ktoré sú vedené v katolíckom duchu, bude na iné miesta prichádzať viac detí, ako je možné ubytovať.
V rozhovore z roku 2005 s vatikánskou spravodajskou agentúrou Agenzia Fides bol kardinál Alfonso López Trujillo, bývalý prezident Pápežskej rady pre rodinu, neoblomný ohľadom potreby pevne sa držať rodinnej jednotky „v tradičnom zmysle“ - aby sa tak zabezpečilo zdravie detí a spoločnosti.
„[Adopcia homosexuálnymi pármi] by zničila budúcnosť dieťaťa, bol by to akt morálneho násilia voči dieťaťu. Dohovor OSN z roku 1998 hovorí, že hlavnými zásadami sú dobro a práva dieťaťa. Je to základný princíp ústav v mnohých krajinách, ktoré podpísali tento Dohovor,“ povedal kardinál Trujillo.
Kardinál ďalej hovoril o posvätnom práve každého dieťaťa patriť do „skutočnej rodiny“, kde je dieťa milované a je mu umožnené „rásť a harmonicky sa rozvíjať“. Kardinál Trujillo potom poznamenal, že keď tieto body predložil na zasadaní OSN v Haagu v roku 1996, stretol sa s jednomyseľným súhlasom.
„Teraz ma kritizujú za moju prácu, za niečo, čo Cirkev vždy hlásala a hlása po celom svete. Hlásal to Ján Pavol II., pápež Joseph Ratzinger i biskupské konferencie. To nie je osobný názor, je to moja povinnosť, pretože mojou úlohou je podporovať a chrániť rodinu,“ povedal kardinál Trujillo.
Vo vatikánskom dokumente vydanom v roku 2005 s názvom „Úvahy týkajúce sa návrhov právneho uznania zväzkov medzi homosexuálnymi osobami (Considerations Regarding Proposals to Give Legal Recognition to Unions Between Homosexual Persons)“ napísal vtedajší kardinál Ratzinger: „Umožniť, aby boli deti adoptované osobami žijúcimi v (homosexuálnych) zväzkoch by v skutočnosti znamenalo spôsobovať im násilie. A to v zmysle, že ich stav závislosti by bol využitý na to, aby boli umiestnené v prostredí, ktoré neprispieva k ich plnému ľudskému rozvoju.“
Cirkev je nielen nútená opustiť svoje vlastné adopčné agentúry v Anglicku, ale „zatlačili ju do kúta“ i v Massachusetts. Tento štát zažil podobnú násilnú vládnu taktiku. Cirkvi to spôsobilo ťahanice ohľadom zavádzania reštrikcií, ktoré zabezpečujú zdravý život pre adoptované deti.