BRIGHTON, VEĽKÁ BRITÁNIA – V spore medzi miestnymi orgánmi a britskou katolíčkou, ktorej syn bol zverený do opatery homosexuálneho páru, je podľa slov experta na britské diskriminačné zákony väčším problémom to, či labouristické Sexual Orientation Regulations (SORs - zákon, ktorý zakazuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, pozn.prekl.) sú v konflikte s už existujúcimi ľudskými právami.
Zverením dieťaťa do starostlivosti pestúnov, ktorí sú v rozpore s náboženstvom matky a jej syna, je možné, že úrad Brighton and Hove Council porušuje práva dieťaťa podľa zákona Children Act z roku 1989. Tvrdí to Neil Addison, riaditeľ Právneho centra Thomasa Mora, ktoré zastupuje matku. Podľa § 22 tohto zákona majú deti zverené do pestúnskej starostlivosti právo na svoje náboženstvo a na to, aby pri výbere opatrovníkov bol braný ohľad i na kultúrny pôvod detí.
Úlohou súdu bude nájsť „rovnováhu“ medzi dvoma zdanlivo protichodnými množinami práv. „Žiadny zo zákonov neprebije ten druhý,“ povedal Addison. „Všetky zákony sa musia brať spoločne a je úlohou súdu, aby tento konflikt vyriešil. Je to otázka vyváženia týchto práv.“
Hoci sa Addison nemohol osobitne vyjadriť k tomuto prípadu, povedal, že by mohol mať vplyv na výklad SORs. „SORs sa zaoberajú širokou podstatou diskriminácie a Children Act osobitnými právami jednotlivých detí. Hlavnou prioritou je ale zabezpečiť starostlivosť o matku a dieťa.“
Žena, ktorá z právnych dôvodov nemôže byť menovaná, sa duševne zrútila potom, ako trpela zneužívaním v manželstve a prišla o právne poručníctvo svojho 10-ročného syna. Chlapca vzali pod dohľad úrady a napriek tomu, že on a jeho matka sú katolíci, úrad Brighton a Hove Council ho zveril do pestúnskej starostlivosti dvom homosexuálnym mužom, ktorí spolu žijú. Táto žena podala teraz žalobu na spomínaný úrad, ktorý sa podľa správ Daily Telegraph umiestňuje na popredných miestach britských rebríčkov v počte detí, ktoré si osvoja či adoptujú homosexuálne páry.
Priateľka tejto ženy povedala pre Telegraph, že matka je znepokojená tým, že jej syn by mohol byť odvedený od praktizovania svojej viery životným štýlom týchto dvoch mužov.
Addison povedal, že vo Veľkej Británii je veľký problém s tým, že úrady nerešpektujú práva kresťanov a nepovažujú potreby dieťaťa za prioritu. „Miestne orgány nie veľmi dobre preukazujú citlivosť ku kresťanom tak, ako ju preukazujú iným náboženstvám. To je holá realita.“
„Prioritou,“ povedal, „má byť starostlivosť o dieťa, nie SORs. Hlavným kritériom je to, čo je v záujme dieťaťa.“
Homosexuáli a dokonca aj mnohí katolíci tvrdia, že akékoľvek námietky voči umiestniu detí do pestúnskej starostlivosti homosexuálov, sú len obyčajnou „homofóbiou“ a nezákonnou diskrimináciou. Ale Addison uviedol, že precedens je jasný: „Nie je úlohou súdov stanoviť, či náboženské presvedčenia sú správne, alebo nie; je na nich, aby určili, či sa skutočne dodržiavajú.“
Súčasťou tohto určovania je zohľadnenie oficiálnej vierouky toho ktorého náboženstva. V tomto prípade katolícka cirkev jasne uviedla, že adopcia alebo umiestňovanie detí do pestúnskej starostlivosti homosexuálnych rodičov „je násilím“ voči prirodzenému citovému vývoju dieťaťa.
„Ak je to jeho náboženské presvedčenie alebo presvedčenie jeho matky,“ povedal Addison, „súd to nemôže obísť a povedať: „no, iní katolíci s Cirkvou nesúhlasia, takže to učenie nie je platné.“