Kardinál Turkson: „Veľké rodiny sú požehnaním.“

1,515
Kultúra života

VATIKÁN – V dôsledku prekvapivého odstúpenia predchádzajúceho pápeža Benedikt XVI. sa na zozname nových kandidátov objavovalo meno i kardinála Petera Turksona.

Ale kto je kardinál Turkson? V dovtedy nezverejnenom interview s LifeSiteNews.com o tom, ako pápež Benedikt nástojil na tom, že „otvorenosť k životu je centrom skutočného rozvoja“, poodhalil kardinál Turkson svoje detstvo. Je jedným z 10 detí a zdieľa presvedčenie, že veľké rodiny sú požehnaním.

Kardinál Turkson sa narodil v Republike Ghana v západnej Afrike. Teraz je vedúcim vatikánskej Pápežskej rady pre spravodlivosť a mier a patrí medzi najvyššie postavených prelátov vo Vatikáne.

V interview nahranom 29. októbra 2012 bol kardinál Turkson neústupný v jednom. Napriek tomu, že vyrastal s deviatimi súrodencami v dome s 2 spálňami a bez auta, tak ani on, ani jeho bratia a sestry sa nepovažovali za chudobných. 

Tohto kardinála vymenoval do čela pápežskej Rady Benedikt XVI. v roku 2003. Kardinál poznamenal, že jeho rodina „vôbec nebola najpočetnejšia“, pričom si spomínal na priateľov z rodín, ktoré mali 11, 12 a viac detí.

Ani jeden z jeho rodičov nedosiahol vyššie vzdelanie. „Môj otec nebol obzvlášť bohatý,“ povedal, „bol stolárom v ťažobnej firme. Moja matka predávala zeleninu.“

„Tak si pravdepodobne môžete len predstaviť, že rodinný príjem bol veľmi skromný, ale o nás všetkých bolo dobre postarané. Všetci sme chodili do školy, na strednú školu.“

Tajomstvo úspechu veľkých rodín je podľa jeho slov „v službe – v rodičoch, ktorí sú pripravení obetovať toho veľa. Myslím, že môžem hovoriť za nás všetkých - nikdy sme sa cítili a nepovažovali sa za chudobných. Nebývali sme v zámku – desať detí... moji rodičia mali jednu izbu, a my deti tiež jednu dosť veľkú izbu, ktorú sme zdieľali. Neskôr sme dostali tretiu izbu. Boli sme v pohode, viete, škola a štúdium a všetko, robili sme si úlohy, spravili sme všetko, čo bolo potrebné na to, aby sme v triede vynikali.

Každý rok sme sa tešili na Vianoce ako na čas v roku, kedy dostaneme nové oblečenie a nové topánky. 

Samozrejme, bolo to len raz za rok,“ vysvetlil, „ale vedeli sme, že raz ročne - na Vianoce - dostaneme nové šaty, nové topánky a také veci.“

Zopakoval: „Dostávali sme raňajky. Keď sme prišli zo školy, tak sme dostávali obed a mali sme i večeru. Necítili sme sa chudobní.“

„Samozrejme, môj otec nemal auto,“ povedal kardinál Turkson, ktorý vyrastal v 50. rokoch. Dodal, že vtedy „sa to až tak neprežívalo.“ „My desiati sme vyrastali štastní.“

Kardinál pripísal toto šťastie počas svojho detstva obeti svojich rodičov. „To, čo by som zdôraznil, bol úžasný život obety našich rodičov,“ povedal. „Museli toho veľa obetovať, veľa sa zapierať, aby mohli mať nás desiatich, aby sme mohli ísť do školy a aby každý mohol vykonávať povolanie alebo poslanie podľa svojho výberu.“

Kardinála Turkson zakončuje: „Preto – to je dôvod, prečo som nikdy, nikdy neveril, že veľké rodiny sú vždy problémom.  S tým sa nemôžem stotožniť.“