RÍM– Deň, počas ktorého Benedikt XVI. predniesol svoje posledné dva verejné príhovory, sa niesol v dojímavom duchu. Znovu vyzval kresťanov, aby aj naďalej chránili nevinné životy nenarodených a zraniteľných ľudí a aby presadzovali posvätnosť prirodzeného manželstva. V pravidelnej stredajšej verejnej audiencii varoval, že kresťania budú čeliť veľkému tlaku, aby sa vzdali svojich záväzkov.
„Aj tí, ktorí pochádzajú z kresťanskej rodiny... musia denne obnovovať svoje rozhodnutie byť kresťanom, dávať Bohu prvé miesto čeliac kritike mnohých svojich vrstovníkov a pokušeniam, ktoré sekularizovaná kultúra neustále ponúka.“
Ale to ich nesmie odradiť od hlásania pravdy: „Pokušenie zavrhnúť svoju vieru je tu vždy a konverzia sa stáva reakciou voči Bohu, ktorú treba potvrdzovať v rôznych momentoch po celý náš život,“ povedal.
„Nie je ľahké byť verným kresťanskému manželstvu, praktizovať milosrdenstvo v našich každodenných životoch, alebo si ponechať priestor na modlitbu a vnútorné ticho.
Nie je ľahké verejne sa postaviť proti rozhodnutiam, ktoré mnohí považujú za jasné - ako potrat v prípade neželaného tehotenstva, eutanázia v prípade vážneho ochorenia alebo výber z embryí, aby sa zabránilo dedičným ochoreniam.“
Tón kázne na Popolcovú stredu bol vážny, hodiac sa pritom k príležitosti prvého dňa pôstu a k nálade katolíkov po celom svete kvôli takmer bezprecedentnej a šokujúcej pondelňajšej správe Benedikta XVI. o jeho odstúpení. V kázni varoval pred hroziacimi deleniami a „hriechmi proti jednote Cirkvi“.
Poukázal na „modlitby kňazov, ktorí sa so slzami v očiach“ modlia k Bohu s prosbou „Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo; nech nepanujú nad ním národy. Prečo by sa malo vravieť medzi národmi: „Kdeže je ich boh?“‘
„Táto modlitba nás vedie k premýšľaniu o dôležitosti svedectva viery a kresťanského života pre každého z nás a pre naše spoločenstvo, aby sme tak mohli ukazovať tvár Cirkvi a aká je táto tvár občas znetvorená,“ povedal Benedikt.
„Mám na mysli najmä hriechy proti jednote Cirkvi, rozdelenie v tele Cirkvi.“
Tých, ktorí ho počúvali, vyzval k prežívaniu pôstu „v intenzívnejšom a evidentnom spojení s Cirkvou. Prekonávanie individualizmu a rivality je pokorným a vzácnym znamením pre tých, ktorí sa dištancovali od viery, alebo ktorí sú voči nej ľahostajní.“
Ku koncu sv. začali veriaci spontánne tlieskať, pričom Benedikt XVI. ostal v tichosti stáť. Jeden z prítomných povedal, že hoci bol tón sv. omše hlboko úctivý, „ako boli všetky jeho sv. omše ako pápeža, bolo jednoducho nemožné zastaviť ľudí, aby neprejavovali svoju náklonnosť a hlboký smútok z jeho blížiaceho sa odstúpenia z Petrovho stolca.“