Neupravený videozáznam ukazuje ženy v bezvedomí, oblečené v sári, ktoré zo špinavých plastových nosidiel skladajú na zem a zoraďujú ich ako mŕtvy dobytok u mäsiara, aby sa pozbierali z operácií vykonaných v „masovom sterilizačnom tábore“ v Indii. Indická televízna stanica NDTV odvysielala tento film vo februári 2013. Informovala v ňom, že dvaja lekári v zdravotníckom centre Manikchak Rural, v okrese Malda v Západnom Bengálsku, za jediný deň sterilizovali 103 žien. Potom ich preniesli na neďaleké pole, kde ich nechali bez akejkoľvek zdravotníckej starostlivosti.
Nejaké informácie máme aj od samotných žien, ktorým bola podaná anestézia kvôli invazívnemu zákroku podviazania vajcovodov. Po prebratí sa z bezvedomia zamdlievali od bolesti. Niektoré naložili na rikšu, krvácajúce, v striedajúcom sa stave vedomia a bezvedomia, aby ich odviezla domov. Jedna žena po sterilizácii údajne z rikše vypadla, vážne sa zranila a museli ju hospitalizovať.
Ľudia Západného sveta môžu byť v šoku z týchto barbarských podmienok, ale indickí aktivisti za ľudské práva tvrdia, že pre „mega sterilizačné tábory“, ktoré sú v dnešnej Indii takmer na každom rohu, je to normálne. Vlády a medzinárodné humanitárne organizácie financujúce tieto tábory zatvárajú oči pred hrubým porušovaním ľudských práv, ktoré sa tam deje, v záujme ich bezohľadnej snahy znížiť pôrodnosť v Indii.
„Tábory teraz fungujú bez prestávky po celej krajine, pretože sa blíži koniec rozpočtového roka – 31. marec – a na zdravotníkov je vyvíjaný nátlak kvôli splneniu sterilizačných kvót,“ uviedla Kerry McBroomová, americká právnička organizácie Human Rights Law Network (HRLN) v Dillí v správe Inštitútu pre výskum populácie (PRI). „Výsledkom bude neustávajúce pribúdanie zranených a umierajúcich žien.“
India síce popiera, že má stanovené určité ciele. Pokiaľ ide o sterilizácie, kvóty v podstate určujú miestni zdravotnícki úradníci a sú dobre spropagované, dodala McBroomová. V roku 2011 napríklad úradníci v okrese Rajasthan stanovili, že je potrebné sterilizovať 1 % obyvateľstva. Aby túto úlohu splnili, mužom, ktorí podstúpili vasektómiu, ponúkali mobilné telefóny a každý, kto súhlasil so sterilizáciou, dostal lotériové losy na výhru áut, motoriek a chladničiek.
Platiť ľuďom za to, že sa dajú sterilizovať, je síce v USA a ďalších krajinách protiprávne. Aj v Indii to všeobecne odsudzujú, väčšina indických štátov je však stále aktívna pri podplácaní, aby sa obyvatelia vzdali svojej plodnosti. Ponúkané sumy sa pohybujú od 150 rupií (okolo 2,70 amerických dolárov) do asi 600 rupií (okolo 11 amerických dolárov). Takzvané akreditované sociálne zdravotnícke aktivistky (ASHA pracovníčky) alebo „motivátorky“ taktiež dostávajú peňažný bonus za každú osobu z ich okresu, ktorú privedú do sterilizačného tábora.
V marci organizácia HRLN odfotografovala v dedine Bihar nápis oznamujúci, že každá ASHA pracovníčka je povinná priviesť do tábora dvanásť žien a jedného muža. V Bihare je celkom 8 400 týchto pracovníčok. To znamená, že ak splnia stanovené kvóty, budú zodpovedné za viac ako 100 000 sterilizácií.
„ASHA pracovníčky sú len ďalšie ženy v dedine,“ uviedla McBroomová. „Zvyčajne nie sú motivované ideológiou alebo kontrolou rastu populácie. Určite ich však motivujú odmeny. Ako aj všetky ostatné ženy v dedinách, snažia sa prežiť.“
„Jedná sa tu o mimoriadne prehliadané ženy,“ dodala McBroomová. Väčšina z nich nevie čítať a veľmi skoro sa vydali. „Ak by vláda mala peniaze na odmeny, naozaj by mali byť použité na potreby základnej zdravotníckej starostlivosti. Tieto ženy idú do nemocníc bez tečúcej vody a elektriny.“
Minulý rok organizácia HRLN svojím podaním žaloby na Najvyšší súd Indie zdokumentovala rozsiahle porušovanie národných pokynov upravujúcich masové sterilizácie. Pokyny boli vydané v roku 2005, kedy Najvyšší súd nariadil vládam jednotlivých štátov, aby okamžite prijali opatrenia na reguláciu podmienok, pri ktorých boli sterilizácie vykonávané, za účelom ukončenia donucovacích praktík. Štátom bola zároveň udelená povinnosť kompenzácie žien, u ktorých sa vyskytli komplikácie v dôsledku rizikových praktík, a tiež príbuzných obetí, ktoré zomreli po zbabraných operáciách.
Osem rokov „nebezpečných sterilizačných táborov, ktoré sú normou po celej Indii“ potvrdzuje aj žaloba organizácie HRLN a k nej priložené čestné vyhlásenia. Je tam aj niekoľko vyhlásení zo skupiny päťdesiatich troch žien z nižších kást, ktoré v jeden večer v januári 2012 za dve hodiny sterilizoval v „tábore“ jediný vládny lekár na strednej škole v Bihare. Operácie vykonal na školských laviciach, ktoré pospájali tak, aby vytvorili provizórny operačný stôl. Keďže škola bola bez elektriny a tečúcej vody, zákroky vykonal pri svetle z baterky. Ženy v čestných vyhláseniach tvrdia, že ležali na trávnatých rohožiach na zemi, aby sa pozbierali a že po podaní jednej dávky exspirovaných liekov proti bolesti sa o nich po lekárskej stránke už nikto nestaral. Jitna Deviová, ktorá v tom čase mala 22 rokov, vo svojom čestnom vyhlásení tvrdí, že bola v treťom mesiaci tehotenstva, keď podstúpila sterilizáciu a že o devätnásť dní potratila. Taktiež vyhlásila, že ju neupovedomili o tom, že následkom zákroku je trvalá sterilita.
Indická únia a asi polovica štátov reagovala na žalobu. „Reakcie sú žalostne nedostatočné,“ vyhlásila McBroomová. „V podstate sú nejasným uistením o ustúpení.“ Fakt, že polovica štátov sa ešte ani neunúvala odpovedať, odhaľuje ich samoľúbosť, dodala. Vo februári Najvyšší súd vládam štátov predĺžil o ďalších šesť týždňov lehotu na vyjadrenie k tvrdeniam a prípad sa bude opätovne prerokovávať v apríli.
„Populačný fond OSN, Svetová zdravotnícka organizácia, vlády všetkých štátov, všetci o tom vedia [o porušovaní]. Sú bezcitní a ľahostajní,“ uviedla Devika Biswasová, aktivistka organizácie HRLN.
Akokoľvek Najvyšší súd Indie v túto jar rozhodne, je ťažké pozerať sa na to, ako bude indickým ženám poskytovaná lepšia starostlivosť dovtedy, kým je ich plodnosť viazaná na zahraničnú pomoc. Desiatky miliónov dolárov z Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID), Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Svetovej banky a ostatných organizácií na kontrolu rastu populácie prúdi do indických programov, ktorých hlavným cieľom je zníženie plodnosti. Dokument USAID z roku 2008 sa zaoberá zavedením „populačnej politiky“ napríklad v štáte Uttar Pradesh. Primárnym cieľom je zníženie plodnosti v štáte z 4,3 na 2,1 do roku 2016. Preto len ťažko môže prekvapiť fakt, že každý rok 450 000 žien v štáte podstupuje sterilizácie, väčšina z nich vo vládou podporovaných táboroch.
Rozpočet USA pre zdravotnícke programy v Indii v rozpočtovom roku 2011 bol 78 miliónov amerických dolárov. Z toho 23 miliónov dolárov je špeciálne určených pre plánovania rodičovstva.
Americký zákon, tzv. Tiarht Amendment, zakazuje USAID financovať akýkoľvek program plánovania rodičovstva, ktorý obsahuje ciele alebo kvóty, je donucujúci, má finančné alebo iné stimuly alebo zahŕňa nedohodnuté experimenty. Ak je ktorákoľvek z týchto požiadaviek porušená, alebo vyjde najavo „model alebo prax porušovania“, administrátor USAID má šesťdesiat dní na predloženie správy o zisteniach a opatreniach na nápravu Výboru pre medzinárodné vzťahy a Výboru pre dotácie v Snemovni reprezentantov a Výboru pre zahraničné vzťahy a Výboru pre dotácie v Senáte.
USAID nereagovala na otázky v správe Inštitútu pre výskum populácie (PRI) o prepojení medzi ich financovaním a indickými sterilizačnými tábormi.
Celeste McGovernová