Silné gestá. Zjednodušené obrady. Týždeň, ktorý odhaľuje štýl nového pápeža. Zároveň však vyvoláva zopár otázok, ktoré zostávajú nezodpovedané.
RÍM – Počas prvého Svätého týždňa pápež František odhaľuje svoj štýl ešte viac. Pri slávnostiach, svojimi kázňami, svojou prítomnosťou.
Rozhodnutie slúžiť svätú omšu „in coena Domini“ (na pamiatku Pánovej večere) na Zelený štvrtok medzi chovancami väznice pre mladistvých Casal del Marmo, umyť nohy dvanástim z nich, vrátane mladej moslimky, má pravdepodobne slúžiť ako príklad. Padol na úrodnú pôdu, pretože takéto gestá nie sú zriedkavé. Na Veľký piatok v Lyone vo Francúzsku sa kardinál Philippe Barbarin šiel modliť medzi skupinu Rómov vylúčených z tábora, ktorý úrady zrušili. V brazílskom São Paulo zase kardinál Odilo Pedro Scherer viedol pašiový sprievod cez povestnú štvrť Carcolandiu.
Nezodpovedaná však zostáva otázka o dvoch očividne protichodných postojoch, ktoré pápež Jorge Mario Bergoglio zaujal na začiatku svojho pontifikátu.
Vo väznici Casal del Marmo sa nebál ponúknuť mladým nekresťanom slávenie svätej omše, „culmen et fons“ (zdroj a prameň) života cirkvi.
Na druhej strane však pri stretnutí s novinármi 16. marca 2013 nepoužil slová a gestá požehnania, „keďže mnohí z vás,“ ako povedal, „nepatria do katolíckej cirkvi alebo sú neveriaci“.
*
Pri kázaní pápež František potvrdil svoje sústredenie sa na niekoľko základných slov, v podobe, ktorá je určite efektívna z hľadiska komunikácie.
Počas homílie na Kvetnú nedeľu v kľúčovej pasáži opísal vstup Ježiša do Jeruzalema ako kráľa, ktorého „kráľovský trón je drevo kríža“.
Vo veľmi krátkej kázni v Casal del Marmo na Zelený štvrtok sa rozhovoril o význame služby umývania nôh.
Ústrednou témou Veľkonočnej vigílie boli nasledujúce slová:
„Nechajme zmŕtvychvstalého Ježiša vojsť do nášho života, privítajme ho ako priateľa, s dôverou: On je život. Ak ste si až doteraz od neho držali odstup, pristúpte k nemu, prijme vás s otvorenou náručou. Ak vám bol ľahostajný, zariskujte, nesklame vás. Ak sa vám zdalo zložité nasledovať ho, nebojte sa, dôverujte mu, buďte si istí, že je vám nablízku. Je s vami, dá vám pokoj, ktorý hľadáte a silu žiť tak, ako On chce.“
V každom prípade najbohatšou, najhlbšou a najviac dojmov vzbudzujúcou homíliou počas uplynulého Veľkého týždňa bola tá, ktorú predniesol pápež František na omši svätenia olejov na Zelený štvrtok ráno.
„Ľud,“ ktorý kňaz pri slávení svätej omše liturgicky nesie na svojich ramenách, „periférie“ miest a sŕdc, ktorých sa dotkne vykupiteľský olej, pastieri, ktorí musia „voňať za ovcami,“ to sú obrazy, ktoré sú nezmazateľné.
Denník L'Osservatore Romano 30. marca 2013 informoval, že text tejto kázne, „s výnimkou niektorých dodatkov,“ bol rovnaký, ako príhovor, ktorý Bergoglio „pripravil pred tým, než ho zvolili za pápeža a doručil ho svojim spolupracovníkom pred odchodom na konkláve“. Zároveň sa čítal aj pri svätej omši svätenia olejov v katedrále v Buenos Aires.
*
Pokiaľ ide o umenie slávenia („ars celebrandi“), počas liturgií Svätého týždňa v bazilike sv. Petra bolo možné rozpoznať zvýšenú úctu k symbolizmu a nádhere rituálov, než to bolo vidieť pri omšiach na začiatku jeho pontifikátu.
Tiež však so skráteniami, ktorým sa nedalo vždy celkom porozumieť. Konkrétne nebolo jasné, prečo sa počas Veľkonočnej vigílie po speve Exultet skrátili biblické čítania na minimum. Prvé z nich bolo doslova ochudobnené, keď zo šesť dní, počas ktorých Boh stvoril svet, sa urobil jeden – stvorenie človeka samého.
Stručnosť, ktorá môže mať svoje opodstatnenie v niektorých kontextoch a v rámci platného misála, nemá žiadny zrejmý zmysel počas Veľkonočnej vigílie slávenej pápežom za účasti, či už osobnej alebo prostredníctvom prenosu, silne motivovaných veriacich. V túto vrcholiacu noc roka ich zbavili plnosti textu dejín spásy („historia salutis“), ktorý liturgia osvecuje spolu so zapálením veľkonočnej sviečky.
Romano Guardini v jednej zo svojich pamätných pasáži opísal slávenie veľkonočnej liturgie v bazilike v Monreale na Sicílii, plnej chudobných a väčšinou negramotných farmárov, ktorí však boli očarení nádherou obradu: „Posvätný obrad trval dlhšie ako štyri hodiny a napriek tomu tam bola po celý čas prítomná živá účasť.“
Bol to práve Guardini, o ktorom jezuita Bergoglio chcel napísať doktorandskú prácu z teológie počas akademického pobytu v Nemecku v roku 1986 na Filozoficko-teologickej fakulte Sankt Georgen vo Frankfurte. Plán, z ktorého napokon zišlo.
Sandro Magister