Prinášame vám preklad prejavu Svätého Otca Františka z generálnej audiencie dňa 10. apríla na svätopeterskom námestí. Vo svojom príhovore sa opäť zaoberal cyklom katechézy zasvätenej Roku viery.
* * *
Drahí bratia a sestry, dobrý deň! V minulej katechéze sme sa pozastavili nad udalosťou Ježišovho vzkriesenia, pri ktorej ženy zohrali osobitnú úlohu. Dnes by som sa rád zamyslel nad jeho spásonosným významom. Čo znamená zmŕtvychvstanie pre náš život? A prečo by bez neho bola naša viera márna?
Naša viera je postavená na Kristovej smrti a zmŕtvychvstaní rovnako, ako keď dom stojí na základoch: ak tie nevydržia, zrúti sa celý príbytok. Na kríži Ježiš obetoval seba samého tak, že na seba vzal naše hriechy, zostúpil do priepasti smrti, zmŕtvychvstaním nad ňou zvíťazil, zničil ju a otvoril nám cestu k znovuzrodeniu sa pre nový život. Sv. Peter súhrne vyjadruje v úvode svojho Prvého listu to, čo sme práve počuli: „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo svojom veľkom milosrdenstve vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej, pre neporušiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo“ (1,3-4).
Apoštol nám hovorí, že Ježišovým vzkriesením nastáva niečo úplne nové: sme vyslobodení z otroctva hriechu a stávame sa Božími deťmi; to značí, že sme zrodení k novému životu. Kedy sa táto cesta pre nás začína? Vo sviatosti krstu. V staroveku sa krst pravidelne udeľoval ponorením do vody. Ten, ktorý mal byť pokrstený, zostúpil do krstného prameňa v podobe bazéna, vyzlečený zo šiat, a biskup či kňaz mu tri razy nalial vodu na hlavu, pokrstil ho v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Pokrstený potom vyšiel z bazéna a obliekol si nové biele šaty. To znamenalo, že sa narodil pre nový život ponoriac sa do Kristovej smrti a zmŕtvychvstania. Stal sa Božím dieťaťom. Sv. Pavol v Liste Rimanom píše: „Dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: ‚Abba Otče!‘“ (Rim 8,15). Duch, ktorého sme dostali pri krste, nás učí a podnecuje, aby sme Bohu povedali „Otče“. Alebo lepšie: Abba znamená Otecko. Taký je náš Boh, je pre nás oteckom. Duch Svätý v nás uskutočňuje nové postavenie Božích detí. Boh sa k nám správa ako k synom, rozumie nám, odpúšťa nám, objíma nás, miluje nás, i keď robíme chyby. Už v Starom zákone prorok Izaiáš zdôrazňoval, že ak aj matka zabudne na svoje dieťa, Boh na nás nikdy nezabudne, v žiadnej chvíli (porov. 49,15). Je to nádherné.
Synovský vzťah s Bohom však nie je akýmsi pokladom, ktorý sme uložili do kúta v našom živote. Naopak, musí rásť, musí byť vyživovaný každodenným počúvaním Božieho slova, modlitbou, účasťou na sviatostiach, osobitne sviatosťou zmierenia a Eucharistie, a láskou. Môžeme žiť ako deti! Smieme žiť ako deti! V tom spočíva naša dôstojnosť. Počínať si ako pravé deti! To značí, že dovolíme Kristovi, aby nás každodenne premieňal a urobil takými, ako je on; znamená to, že sa snažíme žiť ako kresťania, usilujeme sa nasledovať ho, i keď si uvedomujeme naše ohraničenia a slabosti. Pokušenie opustiť Boha a postaviť do centra seba samých je stále nablízku a skúsenosť hriechu zraňuje náš kresťanský život, naše bytie Božích detí. Preto musíme mať odvahu viery, aby sme sa nenechali zviesť mentalitou, ktorá nám nahovára: „Boha nepotrebuješ, nie je pre teba dôležitý, atď.“ Práve naopak, iba ak si budeme počínať ako Božie deti, ak sa nenecháme obrať o odvahu kvôli našim pádom a hriechom, uvedomujúc si, že Boh nás miluje, náš život sa stane novým, bude plný vyrovnanosti a radosti. Boh je našou silou! Boh je našou nádejou!
Drahí bratia a sestry, ako prví musíme mať pevnú nádej a byť jej živým, jasným a žiarivým znamením pre všetkých. Vzkriesený Pán je nádejou, ktorá nikdy nesklame (porov. Rim 5,5). Pánova nádej nezahanbuje. Koľkokrát sa nádeje v našom živote rozplynú, koľkokrát sa očakávania, ktoré nosíme v srdci, vôbec neuskutočnia! Nádej nás kresťanov je silná, istá, pevná na tejto zemi, kde nás Boh povolal putovať. Zároveň je otvorená pre večnosť, pretože sa zakladá na Bohu, ktorý je vždy verný. Nezabudnime na to: Boh je vždy verný, Boh je nám vždy verný. Byť vzkriesenými s Kristom, prostredníctvom krstu a daru viery, pre neporušiteľnú nádej nás pobáda, aby sme sa ešte viac snažili o Božie veci, mysleli naňho ešte viac, modlili sa ešte viac. Byť kresťanmi neznamená obmedziť sa na dodržiavanie prikázaní, ale značí byť v Kristovi, myslieť ako on, konať a milovať ako on. Znamená to dovoliť mu, aby prevzal vládu nad naším životom, zmenil ho, premenil a vyslobodil z temnoty zla a hriechu.
Drahí bratia a sestry, ak nás niekto požiada zdôvodniť nádej, ktorá je v nás (porov. 1Pt 3,15), ukážme mu vzkrieseného Krista. Ukážme naňho ohlasovaním jeho Slova, ale predovšetkým naším životom vzkriesených. Ukážme radosť z toho, že sme Božie deti, slobodu, ktorú nám dáva život v Kristovi. Táto sloboda je pravá, je slobodou od otroctva zla, hriechu a smrti! Hľaďme na nebeskú vlasť. Vtedy budeme mať nové svetlo a silu i v našom každodennom úsilí a námahách. Túto vzácnu službu máme poskytnúť nášmu svetu, ktorý často nedokáže pozdvihnúť zrak smerom nahor, nedokáže zdvihnúť zrak smerom k Bohu.
Rečník:
V rámci katechézy počas Roku viery sa teraz zameriame na význam Kristovho zmŕtvychvstania pre nás a našu spásu. Pánova smrť a zmŕtvychvstanie sú základmi našej viery. Jeho víťazstvom nad hriechom a smrťou pre nás Kristus otvoril cestu k novému životu. Znovuzrodení v krste dostávame dar Ducha Svätého a stávame sa adoptovanými Božími synmi a dcérami. Boh je náš otec: zaobchádza s nami ako s milovanými deťmi, rozumie nám, odpúšťa, berie nás do náručia a miluje aj vtedy, keď sa stratíme. Kresťanstvo nie je len záležitosťou prikázaní. Je o novom živote, o prebývaní v Kristovi, o myslení a konaní ako Kristus a o tom, ako byť premieňaný Kristovou láskou. Tento nový život však potrebujeme každý deň živiť počúvaním Božieho slova, modlitbou, prijímaním sviatostí, najmä sviatosti zmierenia a Eucharistie, a cvičením sa v službe druhým. Boh musí byť centrom nášho života! Naším každodenným svedectvom o slobode, radosti a nádeji prameniacej z Kristovho víťazstva nad hriechom a smrťou tiež ponúkame vzácnu službu svetu. Pomáhame našim bratom a sestrám pozdvihnúť pohľad na nebesia k Bohu, ktorý je našou spásou.
Svätý Otec:
S potešením vítam návštevníkov z NATO Defense College a zbožne vyjadrujem všetko dobré ich službe za medzinárodný mier a kooperáciu. Rád by som tiež vrelo privítal skupinu „Ranených bojovníkov“ zo Spojených štátov, za ktorých sa úprimne modlím. Chcem ich ubezpečiť, že púť do Ríma prinesie duchovné ovocie im a rovnako ich rodinám. Vzývam zmŕtvychvstalého Pána, aby udelil dary radosti a pokoja všetkým anglicky hovoriacim návštevníkom dnešnej audiencie, vrátane pútnikov z Anglicka, Škótska, Dánska, Austrálie, Filipín, Južnej Kórei, Thajska, Kanady a Spojených štátov.