Medzinárodné združenie pre plánované rodičovstvo (IPPF) nedávno spustilo kampaň pre ukončenie násilia voči ženám, ktorá sa zdá byť na prvý pohľad chvályhodným činom. Avšak čím viac človek skúma tvrdenia autorov tejto kampane, tým viac otázok vystupuje o ich skutočnom zámere.
Tí, ktorí sledujú najnovšie trendy v marketingu pre medzinárodné rozvojové skupiny, rozpoznajú modus operandi organizácie IPPF. Každý autor, pričom takmer všetky z nich sú ženy, je označený funkciou, ktorú zastáva či už v práci alebo statusom matka. Tieto znaky teda pridávajú autorom na váhe dôležitosti. Potom všetci hovoria podobné veci, ktoré znejú akoby ich písali združenia IPPF, CARE International alebo iní poradcovia medzinárodných organizácií. Všetko starostlivo pripravené a príťažlivé tvrdenia, ktoré vyzývajú k rešpektovaniu dôstojnosti a práv žien. Kto by mohol s týmto nesúhlasiť?
To neznamená, že všetky príbehy sú nepravdivé alebo že do tejto kampane neprispievajú skutoční ľudia, ktorí sa ocitli v náročnej životnej situácii. No podobnosť štýlu a opakujúce sa frázy naozaj pôsobia podozrivo. Napríklad niekoľkí z týchto autorov tvrdia, že „milióny“ žien po celom svete sú nútené ísť na nebezpečné a neodborné potraty ako výsledok dnes všadeprítomnej šovinistickej kultúry. Mnohí navrhujú ako nápravu neprávosti spáchanej na ženách, vrátane domáceho násilia, prístup k legálnym potratom. Je prirodzené byť dojatý ich príbehmi. Nato si však uvedomíte, že toto je kampaň organizovaná Plánovaným rodičovstvom, najväčším svetovým poskytovateľom potratov. Táto organizácia sa naučila, že empatia voči ženám predáva lepšie ako odhalenie pôvodného zámeru – eliminovať „ľudskú burinu.“
Zneužívanie skutočnej nespravodlivosti voči ženám k vytváraniu ďalších krívd je dosť na to, aby bol človek pohoršený. No nie len poskytovatelia potratov využívajú ženy na "predaj" potratov. Minulý mesiac mala Inter-americká komisia pre ľudské práva (ICHR), kontrolór ľudských práv pre organizáciu amerických štátov, osobitné zasadnutie na hodnotenie práv žien v Nikarague. Zdesení z toho, že ženám nie je legálne povolené mať potrat na požiadanie, ICHR sa rozhodla zamerať sa na ukončenie „rodového násilia“. Poukazujú na stúpajúce množstvo vrážd a znásilnení žien v tomto stredoamerickom štáte. Tvrdia, že tehotné matky umierajú vo zvýšenom počte ako výsledok násilia. Kate Gilmorová, námestníčka generálneho tajomníka v Amnesty International, povedala: „Úplný zákaz potratov v Nikarague má devastujúci vplyv na ženy. Odopiera im život zachraňujúcu liečbu a bráni zdravotníkom pri vykonávaní efektívnej medicíny.“
Inými slovami, pani Gilmorová a ostatní obhajcovia chcú, aby potraty boli legálne. Ich úplný zákaz vnímajú nielen ako porušenie ženských práv, ale aj ako zdravotné riziko pre ženy, ktoré počnú počas znásilnenia alebo majú počas tehotenstva komplikácie.
Títo potratoví aktivisti však nepovedia to, že veľmi málo žien zomrelo v dôsledku komplikácií počas tehotenstva. Obhajcovia potratov často vypichnú výnimočné prípady, o ktorých hovoria ako o bežných. Až 36 000 voliteľných (a často ilegálnych) potratov, bolo vykonaných v Nikarague každý rok, pokiaľ sa všetky potraty nestali trestným činom v novembri 2006. Predtým, ako boli potraty zakázané úplne, bol potrat povolený po zhode troch lekárov zo „zdravotných dôvodov“ matky, ktoré boli definované veľmi široko.
Tlak na Nikaraguu, aby znova zlegalizovala potraty, narastá. Rovnako ako OSN bezvýsledne tlačila na tento stredoamerický štát, aby zákaz zrušil, Amnesty International navrhla Nikarague to isté, pričom úplný zákaz potratov nazvala„drakonickým“. Zástancovia potratov vidia dobrovoľný „terapeutický“ potrat ako riešenie k zníženiu násilia na ženách v Nikarague.
Riaditeľ výskumu Human Life International, Brian Clowes, PhD, dodáva: „Keď kladivo je to jediné, čo máte, každý problém je klinec. Pre IPPF a mnoho veľkých potrat zastávajúcich mimovládnych organizácii a nadnárodných vládnych elít je potrat riešením každého problému. A to bez ohľadu na to, či veda dokáže ospravedlniť ich požiadavky.“
„Pritom podľa väčšiny výskumov násilie na ženách rastie, keď sú antikoncepcia a potraty akceptované. Keď muži nemajú prirodzenú brzdu pre svoje túžby, vidia ženu ako objekt vo väčšej miere, ako keby sa museli vyhýbať pohlavnému styku zo strachu z otehotnenia,“ povedal.
Dr. Clowes pokračuje: „Dôvodom, prečo tieto mimovládne organizácie a iné elity chcú vládou poskytované potraty a antikoncepciu, sú miliardy dolárov pre tých, ktorí tieto služby zabezpečujú. Ďalším dôvodom je presvedčenie, že vyhýbaním sa deťom bude pokrok a rozvoj bohatých národov na severnej pologuli napredovať.“
„Ani raz nezmienia fakt, že národy, ktoré dosiahli negatívny populačný rast, sú teraz v panike a snažia sa zvrátiť priebeh vývoja. Tento nesúlad je šokujúci.“
Zákaz potratov v Nicarague však vplyv IPPF nezrušil. Organizácia a jej spoločníci sa naďalej snažia presadiť používanie antikoncepcie medzi adolescentmi a tínedžermi. Taktiež má Plánované rodičovstvo 18 kliník v Nikarague, ktoré distribuujú antikoncepciu a poskytujú ďalšie služby. Okrem toho OSN sponzoruje program nazývaný VozJoven („Hlas Mladých“), ktorý propaguje promiskuitu a používanie antikoncepcie medzi mládežou vrámci programu OSN „vzdelanie k zdravej reprodukcii“.
Nakoniec človek zistí, že zástancovia potratov sú na najlepšej ceste, aby zrušili súčasný zákaz všetkých potratov.
Vláda v Nikarague zatiaľ tomuto tlaku odoláva. Taktika súcitu voči zneužívaným ženám sa ukázala ako účinná v iných národoch, takže pro-life aktivisti a zákonodarcovia by mali byť v strehu. Ak zástancovia potratov získajú dostatok podpory verejnosti pre umožnenie potratu ako predpokladaného riešenia zneužívania žien, potom môžu v Nikarague očakávať legalizáciu potratov. A to z akéhokoľvek dôvodu.
Kevin Kukla je spisovateľ na voľnej nohe, ktorý žije v meste Irving, štát Texas.