Tvrdíte, že zosobášené páry, ktoré nemajú deti (či už z vlastného rozhodnutia, kvôli neplodnosti či veku), nie sú skutočnými manželmi? Ak odmietame homosexuálne manželstvá, pretože ľudia rovnakého pohlavia nemôžu splodiť dieťa, prečo ich neodmietame aj v prípade neplodných dvojíc?
Páry, ktoré po svadbe netúžia po deťoch, by sa mali nad sebou zamyslieť. Prirodzené plánovanie rodičovstva môže zlyhať. Pár považovaný za neplodný môže nakoniec predsa len počať dieťa. Manželský zväzok, v ktorom žije starší muž, ho môže odradiť od počatia detí s mladšou ženou mimo manželstva. Aj pár v pokročilom veku, ak ho tvorí muž a žena, môže teoreticky počať deti, resp. tak mohol urobiť v minulosti. Sexuálna jednota takýchto párov je rovnaká ako u tých, ktoré reprodukujú nový život, hoci to v osobitných prípadoch nemá rovnaký následok.
Nepochybne záujem spoločnosti o manželstvá, ktoré neplodia deti, je menší ako záujem o manželstvá, ktoré vedú k reprodukcii. Stále však rozlišujeme bezdetné manželstvá. Išlo by totiž o inváziu do súkromia heterosexuálnych párov, ak by sa od nich vyžadovali dôkazy potvrdzujúce ich túžbu či dispozíciu mať deti.
Neexistuje dôvod rozšíriť manželstvo medzi páry rovnakého pohlavia, ktoré sa vymykajú tradičnej štruktúre (tvoria ich muž-muž, žena-žena). Sú neschopné plodiť deti prirodzenou cestou bez ohľadu na akékoľvek podmienky, vek, zdravie alebo zámer. V skutočnosti nie sú schopné príťažlivého sexuálneho spojenia, ktoré ústi do prirodzenej reprodukcie. A nejde o žiadne narušenie súkromia alebo určenie akejkoľvek hornej vekovej hranice.
Iný spôsob, ako vidieť vzťah manželstva a reprodukcie, je zmeniť otázku. Namiesto hľadania odpovede na to, či je reprodukcia nevyhnutná pre manželstvo, sa opýtajme: Ak by manželstvo nemalo nikdy dočinenia s reprodukciou, mala by vláda nejaký dôvod zapojiť sa do jeho usmerňovania alebo odmeňovania? Tolerovali by sme zásahy vlády do tohto intímneho vzťahu alebo by sme dovolili vláde definovať, kto môže byť váš „najlepší priateľ“? Odpoveď je nepochybne „nie“. Posilňuje záver, že reprodukcia je hlavnou (ak nie povinnou) súčasťou spoločenského významu manželstva.
Fakty, že dieťa nemôže plodiť, blízki príbuzní neprivedú na svet potomka bez rizika a rozmnožovanie môže prebiehať iba medzi jedným mužom a jednou ženou, sú dôvodmi, prečo si ľudia nevezmú dieťa za manžela/manželku, odmietajú vzťah s osobou z blízkeho príbuzenstva alebo s osobou, ktorá je už v manželskom zväzku. Obavy z reprodukcie nútia človeka zamyslieť sa, koho si môže vziať a koho nie. Tieto obavy sa týkajú aj vzťahov s osobami rovnakého pohlavia.
Hoci nie každý pár opačného pohlavia plodí deti, väčšina z nich áno. A tí, ktorí tak nerobia, majú stále možnosť adoptovať si dieťa ako mama a otec. Na druhej strane, páry rovnakého pohlavia nikdy nemôžu splodiť dieťa prirodzenou cestou a zámerne odopierajú možnosť byť matkou a otcom dieťaťu, ktoré by mohli mať. Spomenuté rozdiely vytvárajú jasné línie, ktoré veľmi ľahko ospravedlnia zaradenie homosexuálnych párov medzi rozdielne aj podľa zákona.
Peter Sprigg