PARÍŽ - 26. marca sa vo Washingtone, D.C., zhromaždili tisíce Američanov na národnom Pochode za manželstvo. Museli skutočne vynaložiť veľké úsilie, aby sa ich nadšenie vyrovnalo elánu Francúzov, ktorí 24. marca pripravovali v Paríži svoj tretí pochod za manželstvo.
V novembri 2012 sa v hlavnom meste Francúzska zhromaždilo na protest proti návrhu zákona o uznaní homosexuálneho manželstva 100 000 ľudí. 13. januára bol Paríž pokrytý svetlo ružovou - kto povedal, že brániť manželstvo nie je možné s vkusom? Viac než milión ľudí zabralo pol kilometra pred Eiffelovou vežou, skandujúc „Mariageophiles, pas homophobes!“ („Sme milovníci manželstva, nie sme homofóbni!“) a „Un père, une mère, c'est élémentaire!“ („Jeden otec, jedna matka: to je základ!“— vo francúzštine sa to naviac rýmuje).
Ignorujúc vlnu nespokojnosti Národné zhromaždenie návrh zákona i tak schválilo. To však hnutie za manželstvo neodradilo, zhromaždili 700 000 podpisov za menej ako dva týždne. Žiadali, aby poradná skupina skúmala dopad tohto zákona. Ich požiadavku však odmietli a návrh zákona zamieril do Senátu.
Američania sa v boji za obranu manželstva majú od Francúzov čo učiť. Francúzske hnutie za manželstvo si vynútilo, aby celý národ diskutoval o redefinícii manželstva. Otriasli verejnou mienkou ohľadom homosexuálnych manželstiev: teraz je väčšina proti nim. Takisto získali podporu širokej verejnosti a pritiahli mnoho ľudí, ktorí nie sú ani konzervatívni ani veriaci.
Tak ako to urobili?
Po prvé, urobili z toho diskusiu o blahu detí — nie o túžbach dospelých. „Právo detí je viac než právo na deti,“ znie šikovný slogan. Obľúbená nálepka s obrázkom dieťaťa hlása: „Vyrobené v Ockovi + Maminke“. Vo všetkých verejných vystúpeniach je pozornosť upriamená vždy na potreby a práva detí.
„Právo dieťaťa je radikálne odlišné od práva na dieťa,“ vysvetľuje hlavný rabín Francúzska Gilles Bernheim v jednej z najlepších esejí na túto tému, ktorá bola nedávno preložená do angličtiny. „Právo dieťaťa je zásadné. Obzvlášť spočíva v tom, aby dieťa malo takú rodinu, v ktorej bude mať najväčšiu šancu na najlepší život.“
Po druhé, dali dohromady rozmanitú koalíciu, ktorá zahŕňa nielen tradicionalistické a kresťanské skupiny, od ktorých by človek očakával, že budú proti homosexuálnemu manželstvu. Sú v nej i homosexuáli, socialisti, feministky, židia a moslimovia. Xavier Bongibault, jeden z popredných rečníkov v tejto kauze, je ateista a homosexuál s odfarbenými blond vlasmi.
„Tvrdiť, že homosexuáli musia byť za tento návrh zákona, pretože sú homosexuálmi, znamená poprieť ich existenciu ako mužov a žien,“ vysvetľuje. „Znamenalo by to, že môžu myslieť len na základe svojej sexuálnej orientácie a nie na základe svojho politického presvedčenia.“
Nakoniec, Francúzi sa vyhli smrteľným hriechom bezduchej doby, v ktorej žijeme: prudérnosti a kŕčovitosti. Vláda pomenovala svoj návrh zákona „Manželstvo pre všetkých“, a tak aktivisti za manželstvo svoje hnutie pomenovali „Pochod pre všetkých“. Ich oficiálne farba je žiarivo ružová. Ich slogany sú šikovné a pútavé. A ich najhlasnejšou rečníčkou je komička, ktorá vystupuje pod menom „Frigide Barjot“ (slovná hračka spojená s menom slávnej herečky Brigitte Bardot).
Francúzi nám tak ukázali, ako šikovne vytvoriť rétoricky silné posolstvo, z ktorého je jasné, že diskusia o manželstve nie je o homosexualite, ale o potrebách a právach detí.
David Azerrad