Od piatku 12. 4. 2013 pribúdajú vo Francúzsku verejné demonštrácie proti „manželstvám“ osôb rovnakého pohlavia a adopciám. A to nielen v Paríži, ale aj odľahlých vidieckych mestách a medzi francúzskymi krajanmi v zahraničí. Schválenie návrhu zákona o homosexuálnych manželstvách Senátom (známy aj ako „Taubirovej zákon“ podľa ministerky spravodlivosti, ktorá ho predložila) vyvolalo vlnu hnevu a skupiny mladých ľudí po celej krajine sa rozhodli dať o sebe vedieť.
Pre ministra vnútra a policajné sily sa táto situácia stáva nočnou morou. Za zhromaždeniami nestojí žiadna centralizovaná organizácia, odkiaľ by bolo možné získať informácie o ďalšej akcii, žiadna jednotná skupina, ani „mládežníci“, dobre známi v policajných kruhoch, ako tomu bolo v prípade, keď v Paríži vypukli etnické nepokoje.
Demonštrujúcimi sú zákony dodržujúci občania, ktorí nekradnú, neničia majetok, ani nejdú proti policajtom. Masívne reagujú na výzvy šírené prostredníctvom mobilných telefónov a sociálnych médií a spontánne sa pridávajú k demonštráciám. Vyšli do ulíc, aby zastavili zákon, o ktorom sú presvedčení, že by predstavoval vážne poškodenie spoločného dobra. Sú pripravení za to obetovať svoj čas, úsilie a dokonca aj niekoľko hodín vo väzbe, len aby zabránili predefinovaniu manželstva.
Socialistická vláda Françoisa Hollandea od začiatku zjavne hazardovala s myšlienkou, že mobilizácia odporcov homosexuálnych „manželstiev“ opadne v dôsledku zrýchleného konania na prijatie legislatívy. Opak je však pravdou: „Manif pour tous“ („Demonštrácia pre všetkých“), lokálna organizácia, ktorá stála za troma hlavnými zhromaždeniami v Paríži v novembri, januári a marci, teraz prebrala organizovanie neohlásených verejných demonštrácií, ktoré sú však v rozpore s francúzskymi zákonmi a predpismi. Ich predbežné ohlásenie polícii je totiž povinné.
Tisíce ľudí reagovalo na výzvu „Manif pour tous“ vyjadriť svoje pobúrenie nad spôsobom, akým Senát prijal „Taubirovej zákon“. Hlasovalo sa za absencie najmenej dvoch tretín senátorov, len niekoľko hodín po rozhodnutí o vrátení zákona do Národného zhromaždenia k 17. aprílu, čo je päť týždňov pred jeho oficiálnym programom zasadania.
Demonštranti sa zhromaždili neďaleko Palais du Luxembourg, sídla Senátu, za spoluúčasti katolíckej skupiny Civitas, ktorá sa tam viac ako týždeň každý večer modlila. Ako 24. marca, aj teraz polícia použila proti demonštrantom slzotvorný plyn, mnohí boli zranení alebo odvedení políciou.
S blížiacou sa polnocou sa skupinám demonštrantov podarilo presunúť sa do hlavných parížskych centrálnych tepien a úspešne zablokovali Boulevard Saint-Germain, rue de Rivoli, Avenue de l’Opéra a Radničné námestie. V závere v dvoch skupinách došli k Elysée, prezidentskému palácu, prekvapili políciu a obkľúčili ju. Ako sa následne vyjadril jeden z demonštrantov: „Ak by sme boli chuligáni, veci by nabrali veľmi rýchly spád.“
Fotografie a videá zverejnila organizácia „Salon beige“ na katolíckom spravodajskom blogu, ktorý hrá významnú úlohu pri informovaní o akciách proti legislatíve týkajúcej sa „manželstiev“ rovnakých pohlaví. Pozrieť si ich môžete po kliknutí sem.
V rovnakom čase sa aj v Lyone zhromaždili stovky ľudí v centre na Place Bellecour a mnoho ďalších ich povzbudzovalo s nápismi a vlajkami z okien svojich bytov.
V sobotu 13. apríla sa udialo zo desať lokálnych demonštrácií. Neďaleko Bordeaux, v meste Angoulême, sa tridsať áut zapojilo do akcie „choďte pomaly“, rovnako tak v Bourg-en-Bresse pri švajčiarskych hraniciach a v Montélimar na juhu. Autá blokovali cesty v Toulouse a Orléans a trúbili v centrách miest. Asi sto ľudí zhromaždených pred radnicou v Mayenne nieslo vlajky „Manif pour tous“, tisíce ďalších sa pripojilo na podobných miestach v Angers, Compiègne, Tours, Nantes, Carpentras, Dreux, Strasbourg, Versailles, Bougival, Metz, Bordeaux, Sélestat, Caen, Brignoles a Lille.
Obyčajní ľudia vo veľkomestách aj malých mestečkách po celom Francúzsku sa rozhodli povedať „nie“.
V nedeľu bolo tých demonštrácií ešte viac, od Mont-Saint-Michel po Biarritz, kde sa na pláži konal „piknik pre všetkých“. Aj v Paríži sa uskutočnila ešte jedna pokojná demonštrácia neďaleko Senátu, ktorú ale rozohnala čoraz nervóznejšia polícia, berúc do väzby dokonca aj mladé matky a ľudí vo veku 16 rokov. Tisíce sa tiež opätovne zhromaždili v Lyone, Perpignane a Caen.
Rovnako pokračujú aj iné formy akcií. Zakaždým, keď člen vlády navštívi provinčné mesto, desiatky mladých a ešte mladších ľudí, nesúc zástavy „Manif pour tous“, príde pozdraviť vládnucu stranu. Niekoľko návštev museli zrušiť. Ministra vnútra Manuela Vallsa na koncerte v nedeľu večer v Paríži chránilo tridsať policajných vozidiel, niekoľkých ľudí, ktorí sa pripojili k protestom, zatkli. Okoloidúci, ktorí ani netušili, čo sa deje, boli pri šarvátke tiež zatknutí. Rastúci počet policajtov a „žandárov“ vyjadruje svoje podráždenie nad vládnymi rozkazmi, aby hnutie potlačili mimoriadnou silou.
Na novinárku a aktivistku Caroline Fourestová, známu lesbičku a zástankyňu homosexuálnych „manželstiev“, si počkalo stovky demonštrantov v Nantes. Prednášala tam o islame. Vlak, ktorým sa vracala do Paríža, blokovali 45 minút a pri príchode do francúzskeho hlavného mesta sa uskutočnila ďalšia demonštrácia „chrániaca“ jej prechod k metru: opäť raz bolo nutné zavolať niekoľko policajných vozidiel na záchranu.
V ranných sobotňajších hodinách bol vedúci člen „Manif pour tous“, Samuel Lafont, v centre Paríža niekoľkokrát bodnutý. Stalo sa to po výzve aktivistov za homosexuálne „manželstvá“ na Twitteri na násilie proti nemu. Zatiaľ čo údajní útočníci očividne nie sú nijako spojení s pro-homosexuálnym hnutím – keďže nasledujúci deň zatkli Brazílčanov – loby za homosexuálne „manželstvá“ dúfa, že zomrie, ak by spustil novú sériu demonštrácií v centre Paríža.
V dôsledku týchto udalostí sa veľká skupina odporcov rozhodla rozložiť si tábor neďaleko Národného zhromaždenia, kde ich navštívili niekoľkí poslanci, členovia strany UMP. Na tomto mieste sú spontánne demonštrácie a tábory časté a zvyčajne tolerované, aspoň nejaký čas. Pri tejto príležitosti však 67 táborníkov bolo zadržaných a umiestnených do vyšetrovacej väzby. Nasledujúci deň ich za triumfálneho privítania prepustili.
Videá zaznamenané v policajných autách ukazujú, ako spievali: „L’apéro chez Flamby!“ (Pime na Flambyho - Flamby je označenie karamelového krému, ktorý členovia socialistickej strany používajú ako prezývku pre Françoisa Hollandea, čím charakterizujú jeho údajnú nerozhodnosť a laxnosť).
Na odľahčenie, skupiny mladých mužov, nazývajúc sa „Hommens“ (ako opozitum k „Femen“) zorganizovali niekoľko akcií, kde odhalili svoje hrude, vyliezli na verejné fontány alebo inak demonštrovali svoje odhodlanie. V pondelok večer vytvorili ľudskú reťaz, niekoľko minút blokovali parížsku Rue de Rivoli, kým ich jedného po druhom poriadková polícia neodvliekla na policajnú stanicu pre kontrolu totožnosti.
Odvaha, veselosť, bezstarostnosť a mladosť, to sú znaky galantného francúzskeho odporu, ktoré sužujú kompetentných, mätú políciu a prekvapujú svet. Počas uplynulých takmer štyridsať rokov, kedy sa legalizácia potratu stretla s oveľa menším odporom a takmer mlčaním zo strany katolíckej cirkvi, sa niečo hlboko vo Francúzsku zmenilo. Teraz mnoho biskupov hovorí nahlas a revolúcia v komunikácii dala bežným ľuďom novú silu.
Odteraz sa veci budú len zintenzívňovať. Počnúc utorkom, 16. apríla, sú demonštrácie pri Národnom zhromaždení na dennom poriadku, 21. apríla a 5. mája sú naplánované veľké zhromaždenia v Paríži, rovnako 26. mája sa vo francúzskom hlavnom meste uskutoční hlavný protest.
Fotky organizácie Le Salon Beige