Anglický šľachtic a expert na plodnosť varoval pred rastúcim nebezpečenstvom eugeniky v rozmáhajúcom sa priemysle umelého oplodnenia. Lord Robert Winston, ktorý je sám priekopníkom v používaní embryí a ich „genetickom skríningu“, už dlhšie upozorňuje a varuje vlády, že súčasné právne obmedzenia nielenže nedostatočne regulujú, ale ani nedržia krok s rýchlo rastúcim priemyslom.
Lord Winston vo svojej prednáške na zasadnutí Society for Reproduction and Fertility (SRF, Spoločnosť pre reprodukciu a plodnosť) v Roslin Institute v Edinburgu upozornil, že rastúce využívanie techník genetickej manipulácie s embryami povedie k novej forme eugeniky. K forme, kedy rodičia budú môcť svoje deti modifikovať za účelom posilnenia „želaných vlastností“, akou je krása alebo inteligencia.
Winston, ktorý pôsobí ako profesor pre vedu a spoločnosť na Imperial College London, uviedol pre škótske noviny, že problém „komercializácie reprodukčnej medicíny vláda nie vždy dostatočne reguluje“.
Pri svojej prednáške vyhlásil, že „regulačný rámec, ktorý máme v tejto krajine, je takmer úplne zbytočný“.
„HEFA (Human Fertilisation and Embryology Authority – Úrad pre ľudské oplodňovanie a embryológiu) nie je schopný regulovať komerčné aspekty reprodukčných technológií alebo riziká, ktorým sú skutočne vystavení ľudia podstupujúci následky týchto technológií.“
Už existuje technológia na modifikovanie „genomiky jednotlivcov prenosom génu a genetickými zásahmi,“ uviedol. „Možno zistíme, že ľudia budú chcieť meniť svoje deti, zvýšiť ich inteligenciu, silu, krásu a všetky ostatné, takzvané, želané vlastnosti.“
„Stane sa to tak rastúcim rizikom trhu. Následkom takejto formy eugeniky vzniknú vážne dôsledky pre rozvinuté spoločnosti.“
Podľa slov lorda Winstona už existuje technológia, pomocou ktorej je možné ovplyvniť inteligenciu a kapacitu pamäte u myší. Je len otázkou času, kedy sa použije aj na ľudské embryá. Tieto techniky nevyžadujú použitie metódy IVF (oplodnenie in vitro), ani iných metód umelého oplodnenia.
„Je s tým spojených viacero nebezpečenstiev. Niektoré predstavujú praktické nebezpečenstvo pre dieťa, ktoré vytvoríte. Je takmer isté, že v budúcnosti budeme schopní modifikovať ľudí, možno je to už veľmi blízko.“
Názory profesora Winstona potvrdzuje, aj keď s väčším entuziazmom, Dr. Robert Sparrow z austrálskej Monash University. Minulý rok publikoval v Journal of Medical Ethics článok, kde vyhlásil, že prišiel čas otvoriť diskusiu o „in vitro eugenike“. Dr. Sparrow spomenul postupy vytvárania funkčných gamét, spermií a „vajíčok“ z nediferencovaných kmeňových buniek, ktoré sa už predtým použili pri vytváraní laboratórnych myší. Výskumníci sa domnievajú, že tieto techniky môžu byť použité pri liečbe neplodnosti u ľudí.
Dr. Sparrov, ktorý všeobecne podporuje túto myšlienku, navrhol, aby umelé gaméty boli použité na zrýchlenie generačných obmien, a to vytvorením dvoch alebo troch generácií vylepšených ľudských bytostí bez „nevyhovujúcich génov“ za jeden rok.
„V skutočnosti,“ píše, „vedci budú môcť vytvoriť ľudské bytosti s rovnakým (alebo lepším) stupňom prepracovanosti, aký je v súčasnosti pri pestovaní rastlín a chovaní zvierat.“
Takýto program „dá budúcim eugenikom moc, o akej sa vládam a takzvaným genetickým reformátorom minulosti ani nesnívalo“.
O desať rokov vedci budú môcť vytvoriť 20 až 30 generácií ľudských bytostí metódou in vitro, čo je „dosť na dosiahnutie významných zmien v genotype“.
„Pokroky v technológii bunkovej kultúry a vo vede gametogenézy (generácie gamét) môžu toto číslo ešte viac zvýšiť. Je zrejmé, že čím viac generácií bude možné vytvoriť v priebehu jedného roka, tým mocnejšou sa táto technológia stane.“
Už v roku 2003 lord Winston varoval zákonodarcov, že finančný motív ženie IVF priemysel k posunu postupov, ktoré neboli adekvátne otestované a že komerčné aspekty techník oplodnenia sú vyzdvihované nad objektívny klinický výskum. V roku 2005 sa profesor Winston vyslovil proti klinickému používaniu embryonálnych kmeňových buniek. Varoval, že ich genetická nestabilita pravdepodobne znemožní, aby boli účinné pri liečbe ochorení, akými sú Parkinsonova či Alzheimerova choroba.