Rodina Romeikeovcov, obklopená svojimi priateľmi a podporovateľmi, sedela ticho v súdnej sieni pred trojčlenným senátom, ktorý rozhodne o ich osude. O tom, či môžu zostať v Spojených štátoch amerických a pokračovať vo vzdelávaní svojich detí doma (ďalej aj ako „homeschooling“). Šesť drevených lavíc v malej sieni rýchlo zaplnili rodiny praktizujúce domáce vyučovanie, niektoré aj s deťmi práve končiacimi svoje školské povinnosti. Niekoľko ďalších rodín zostalo, počas 38 minút trvajúceho pojednávania, stáť v zadnej časti miestnosti.
Po úvodnej reči Mikea Farrisa, predsedu HSLDA (Asociácie pre právnu ochranu domáceho vzdelávania), nasledovali otázky sudcov. Voči tvrdeniu, že rodičia, ktorí učia svoje deti doma, sú terčom útokov zo strany nemeckej vlády, sa zdali byť skeptickí. Jeden zo sudcov sa opýtal, či Nemecko prenasleduje tieto rodiny, ak umožní rodičom učiť svoje deti po ich návrate zo štátnej školy.
Farris na to reagoval citovaním zverejnených rozhodnutí nemeckých súdov. V zmysle týchto rozsudkov je zákaz homeschoolingu odôvodnený zabránením rozvoja a šírenia náboženstva alebo filozoficky motivovaných „paralelných komunít“. Nemecké súdy rozhodli, že pre dieťa je nebezpečné, aby ho vzdelávala vlastná matka.
Walter Buchinni, právny zástupca Ministerstva spravodlivosti, síce pripustil, že nevie, čo pojem paralelné komunity znamená, podľa jeho slov ho však HSLDA vytrhla z kontextu. Ďalej uviedol, že aj v prípade úspechu Ministerstva spravodlivosti v tomto spore nevie, aký bude ďalší postup voči rodine – či bude násilne deportovaná alebo či jej bude umožnené zostať na území USA.
V závere dokazovania na Farrisove tvrdenia protistrana uviedla, že neexistuje žiadny zrejmý dôkaz o antikresťanskej predpojatosti a že jediným dôvodom pre prísne nemecké zákony o verejnom vzdelávaní je učiť k tolerancii. „Ak je toto tolerancia,“ vyhlásil Farris, „je to tolerancia neznáma v slobodnej spoločnosti“.
Rodina Romeikesovcov a ich podporovatelia po skončení pojednávania vyšli zo súdnej siene a zhromaždili sa pred budovou. Farris ich upozornil, že z otázok, ktoré sudcovia položili, sa ich rozhodnutie nedá predpovedať. „Spomínam si na jeden svoj prípad pred kalifornským súdom z roku 2008. Bol som presvedčený, že sme prehrali,“ rozhovoril sa. „Nakoniec sa sudcovia jednomyseľne priklonili na našu stranu. Takže viem, že Boh môže zasiahnuť.“
Ďalej dodal: „Podpora rodín praktizujúcich vyučovanie doma bola neuveriteľná v dvoch smeroch. Po prvé, súdna sieň bola úplne preplnená, čo bolo úžasné a určite to zanechalo dojem. Po druhé, viem, že tisíce a tisíce podporovateľov domáceho vzdelávania sa aktívne modlilo, kontinuálne, aj počas samotného pojednávania. A dopad modlitby je skutočný.“