Rím – Vatikán prevzal záštitu nad trojdňovou konferenciou, ktorá sa zamerala na informovanie o etických výhodách výskumu dospelých kmeňových buniek. Výsledkom však bolo sklamanie, keďže všeobecne sa očakávalo, že o etike sa bude hovoriť viac než len 15 minút. To bol totiž čas, ktorý organizátori z Pápežskej rady pre kultúru vyhradili téme stojacej v centre záujmu katolíckej cirkvi v tejto oblasti. Kritici jej rozhodnutie označili za premárnenú príležitosť.
Prezentácie trvali dva a pol dňa, výhradami katolíckej cirkvi k embryonálnemu výskumu a klonovaniu sa však zaoberala len jedna prednáška. Niektorí členovia pro-life komunity vyjadrili sklamanie, že rada, vedená kardinálom Gianfrancom Ravasim, nekládla dôraz na to, aby témy dostali rovnaký časový priestor alebo aspoň výraznejšiu podporu.
Msgr. Ignacio Barreiro, riaditeľ rímskej pobočky organizácie Human Life International, uviedol pre LifeSiteNews.com, že kým pri obchodnom koncerne ako NeoStem sa dalo očakávať, že sa zameria výhradne na pragmatické a vedecké otázky, Vatikán sa mohol viac zamerať na etické problémy, vrátane tých, ktoré sa týkajú iPS buniek (induced pluripotent stem cells – indukované pluripotentné kmeňové bunky).
Konferencia, ktorej cieľom bolo pritiahnuť najväčšie svetové hviezdy v oblasti výskumu dospelých kmeňových buniek, vyvolala polemiku, keď organizácia American Life League namietala proti vystúpeniu Dr. Johna Gurdona. Tento lekár bol jedným z prvých priekopníkov klonovania a výskumu kmeňových buniek a podporil vývin technológie nukleárneho prenosu, ktorá bola použitá pri klonovaní ovce Dolly v 90. rokoch 20. storočia.
Spolu s Dr. Shinayom Yamanakauom z univerzity v Kyoto dostal za svoju prácu v oblasti klonovania v roku 2012 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu. Prispel k rozvoju techniky vytvárajúcej iPS bunky, čo sa považuje za prelom, od ktorého si mnohí sľubovali riešenie etického problému získavania „akoby embryonálnej“ kmeňovej bunky z diferencovaných dospelých kožných buniek bez zničenia embryí. Práca Dr. Gurdona pri klonovacích experimentoch a vývine technológie nukleárneho prenosu sa datuje do 50. rokov 20. storočia a týkala sa iba žiab.
Organizácia American Life League však mala výhrady k jeho zaradeniu do programu Vatikánom organizovanej konferencie. Tvrdili, že jeho práca „viedla priamo“ ku klonovacím experimentom na ľuďoch, ktoré uskutočnili iní.
Hoci Dr. Gurdon nikdy nevykonal žiadny výskum s ľudskými tkanivami, jeho osobný postoj k ľudskému klonovaniu je vo všeobecnosti pozitívny. V decembri 2012 pre noviny Daily Telegraph uviedol: „Zastávam názor, že čokoľvek urobíte pre úľavu od utrpenia alebo pre zlepšenie ľudského zdravia, verejnosť to zvyčajne zoširoka prijme – to znamená, že ak by sa klonovanie ukázalo ako spôsob riešenia niektorých problémov a bolo by pre ľudí užitočné, myslím, že by ho akceptovali.“ Zároveň povedal, že klonovanie môžu využiť rodičia a „oživiť“ deti, ktoré zomreli.
Msgr. Barreiro sa obrátil na Msgr. Tomasza Trafneho, organizátora konferencie z Pápežskej rady pre kultúru: „Klonovanie, výskum ľudských embryonálnych kmeňových buniek, používanie zakázaných biologických materiálov pri výskume, IVF (oplodnenie in vitro), navrhovanie detí, to všetko je nemorálne a neetické. Výskum Dr. Gurdona a jeho kolegov by mal byť, namiesto chvály a ocenení, zavrhnutý.“
Robin Smithová, organizátorka konferencie a riaditeľka americkej biotechnologickej spoločnosti NeoStem, ktorá s Vatikánom spolupracuje pri podpore práce týkajúcej sa dospelých kmeňových buniek, uviedla pre LifeSiteNews.com (LSN), že zaradenie Dr. Gurdona nemalo byť predmetom polemík. Všetky reakcie sú, podľa jej slov, „sklamaním“.
„Za posledné roky sme sa toho toľko naučili. Ľudia, ktorí sa podieľali na výskume embryonálnych kmeňových buniek, zmenili názor. Rovnako aj podporovatelia.“
Informovala, že organizátori sa zamerali na pozvanie vedúcich osobností v danej oblasti bez ohľadu na ich náboženské či etické presvedčenie. Cieľom bolo predstaviť im vedecké argumenty pre klinickú úspešnosť pri uprednostnení dospelých kmeňových buniek pred embryonálnymi bunkami.
Zmyslom konferencie nebolo zhromaždiť vedcov, ktorí súhlasia s cirkvou, ale „otvoriť dialóg medzi vedou, vierou a rozličnými kultúrami a vidieť dopad, aký to bude mať na spoločnosť“.
Smithová potvrdila pre LSN, že záujem spoločnosti NeoStem na výskume dospelých kmeňových buniek je čisto pragmatický. Pri rozhodovaní etika nezohráva významnú úlohu. Výsledky v oblastiach ako liečba cukrovky sú hlavným motivačným faktorom. „Sú to fakty. Je to bezpečné a presvedčili sme sa o účinnosti. Máme informácie, ktoré potvrdzujú, že ľudia už nepotrebujú inzulín.“
„Stále máte problém s embryonálnymi kmeňovými bunkami, ktorých skúmanie je ľahostajné voči etickým otázkam. Máte problém so vznikom teratómu, rakoviny, s bezpečnosťou súvisiacou s odmietnutím,“ povedala.
„Ak nerobíte eticky pochybný výskum, neexistuje jasný dôvod na zisťovanie, či je vôbec možný,“ dodala.
Navyše udelenie povolenia zo strany Vatikánu predstavuje pre spoločnosti ako NeoStem významný prílev zákazníkov.
Vzťah medzi Vatikánom, spoločnosťou NeoStem a jej neziskovou vzdelávacou nadáciou Stem for Life bol tiež jednou z pragmatických pohnútok. Pápežská rada pre kultúru oslovila spoločnosť, keď hľadala spôsob, ako sa zapojiť do výskumu, ktorý by mohol znamenať zdravotný prínos, ale zároveň nie je v rozpore s cirkevným učením o posvätnosti ľudského života.
V úvode svojho prejavu Dr. Gurdon priznal, že nevie nič o etike alebo politike, kvôli ktorým je táto téma taká kontroverzná. Pre spravodajský servis Zenit uviedol, že bol vďačný za príležitosť prísť do Ríma a vypočuť si to, čo by inde nebolo možné.
Sám seba označil za „amatéra“, pokiaľ ide o otázky mimo prísnych pravidiel jeho vlastného odboru. „Neviem takmer nič o klinickej liečbe pacientov a ešte menej o politike a etike.“
Citoval etický štandard dodržiavaný takmer každým v oblasti embryonálneho výskumu, vrátane mnohých tých, ktorí sa hlásia ku katolíckej cirkvi. Uviedol, že do 14 dní vývoja len niekoľko buniek vo svojom skorom embryonálnom štádiu „skutočne podnieti vznik samotného embrya“.
„Ako už bolo povedané, do tohto času ešte nevznikne ani nervový systém, takže embryo neprijíma žiaden vnem a nemôže naň reagovať. Pre ľudí ako ja sa to v tomto štádiu skutočne javí ako zhluk embryonálnych buniek bez akejkoľvek rozhodujúcej funkcie,“ vyhlásil vo svojej prednáške.
Ann Schneibleovej zo Zenitu Dr. Gurdon prezradil svoje etické postoje: „Moje zmýšľanie sa dá označiť za liberálne. Nie som rímskokatolík. Som kresťan z anglikánskej cirkvi a nesúhlasím s niektorými pravidlami rímskokatolíckej cirkvi.“
„To je však dôvod, prečo je pre mňa natoľko zaujímavé stretnúť sa s týmito ľuďmi. Dozviem sa, prečo majú rozličné pravidlá, ktoré uznávajú. Nikdy predtým som nebol vo Vatikáne, takže je to pre mňa nová skúsenosť a som za ňu vďačný.“
Otec Nicanor Pier Giorgio Austriaco, americký dominikánsky kňaz, morálny teológ a zároveň molekulárny biológ, po svojej krátkej prednáške o etike pre LSN uviedol, že názory na klonovanie podobné Gurdonovým sú medzi vedcami, ktorí zriedka prešli skutočným etickým štúdiom, takmer univerzálne.
Väčšina ľudí spomedzi akademických vedcov sú „utilitariáni, takže ak na konferencii ako je táto budete mať vedca, bude to utilitarián“.
„Dôležité je, aby ste s nimi dokázali diskutovať,“ povedal. „Mnohí z nich nikdy o niečom takom nepočuli. Nikdy nepochopili cirkevnú morálnu tradíciu, sú to utilitariáni do špiku kostí.“
Otec Adriano uviedol, že aj taká krátka prednáška venovaná základom klasickej etiky, ako bola tá jeho, je pravdepodobne extrémnou raritou pre profesionálnych vedcov. Svoju účasť na konferencii vnímal ako „príležitosť podeliť sa o poznatky s kolegami, nakoľko sám som vedec, aby mohli oceniť túto morálnu tradíciu. Veľa ľudí predpokladá, že cirkevné morálne učenie je len doplnkové a nemá nič spoločné s tým, ako kresťania premýšľajú“.
„Cirkev sa musí zapojiť. Nemôžeme sa zľaknúť,“ uviedol. „Jednoducho chceme povedať, že nepozývame niekoho, aby prišiel prednášať o niečom, čo má spoločné s etikou. Pozvali sme ho, aby hovoril o vede.“
Navyše Dr. Gurdon „nie je ideológ, nie je zástancom deštrukcie ľudských embryí. Je tu ako vedec, aby hovoril o vede, ktorú vykonával pred päťdesiatimi rokmi“.
„Je typickým utilitariánskym vedcom, ale odtiaľ pochádzajú všetci. A teraz máme príležitosť sa s ním spojiť. On ani nevie, že to, čo hovorí, je kontroverzné,“ dodal.
Monsignor Barreiro z HLI súhlasil: „Cieľom katolíckej cirkvi je poskytovať morálne vedenie.“ Zároveň však dodal: „Človek možno očakáva viac než len pätnásťminútovú prezentáciu počas trojdňovej konferencie, zvlášť ak mnohí z prítomných už možno nikdy nebudú mať príležitosť počuť vysvetlenie katolíckeho učenia.“