29. marca 2013 organizácia Live Action informovala o floridskom návrhu zákona, ktorý by lekárom stanovil povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť bábätkám, ktoré prežijú interrupciu, vrátane ich prevozu do nemocnice. Zástupkyňa Medzinárodnej federácie pre plánované rodičovstvo (IFPP) sa pokúsila vysvetliť, prečo sa postavili proti návrhu. V šokujúcom videu vyhlásila, že rozhodnúť o osude žijúceho, dýchajúceho, práve narodeného novorodenca by mal lekár a žena, ktorá sa rozhodla pre potrat. Inými slovami, mala by existovať možnosť to dieťa zabiť.
Presvedčenie, že keď je dieťatko už raz určené na potrat, malo by byť zabité bez ohľadu na to, či je v maternici alebo už sa narodilo, šokovalo mnohých ľudí. Aký bežný je však fenomén detí žijúcich po interrupcii? Pravdou je, že nevieme. Väčšina prípadov pravdepodobne nikdy nevyjde na povrch. Dosť z nich však bolo preukázaných na to, aby sme vedeli, že sa to stáva.
V roku 1999 sa „Baby Hope“ (v preklade „bábätko nádej“) narodila napriek tomu, že jej matka bola uprostred potratového zákroku. Stalo sa to takto:
Lekár Dr. Martin Haskell vykonával u mladej ženy tzv. potrat začínajúceho pôrodu. Pri tomto zákroku, ako aj pri častejšie používanej tzv. D&E potratovej metóde (roztiahnutie a vybratie), je kŕčok maternice roztiahnutý lamináriami, malými tyčinkami, ktoré sa postupne rozširujú. Potom môže ísť žena domov. Usmrtenie a odstránenie bábätka sa zvyčajne udeje deň alebo dva po vložení laminárií, keď začnú účinkovať.
V tomto konkrétnom prípade žena po odchode z nemocnice začala pociťovať kŕče a šla na pohotovosť do zdravotníckeho centra Bethesda North v Cincinnati. Tam porodila živé dievčatko. Podľa článku uverejneného v The Southeast Missourian, dieťatko bolo dané do misy a odložené nabok na jeho likvidáciu. Zdravotná sestra Shelly Loweová dosvedčila, že dieťa lapalo po dychu a hýbalo sa, keď „to“ podľa pokynov mala odniesť do laboratória. Údajne odpovedala: „Myslím, že to nemôžem urobiť. ... To bábätko žije.“
Lekári odmietli poskytnúť dievčatku akúkoľvek zdravotnú starostlivosť. Podľa odhadov bolo najmenej 22 týždňov staré. Loweová ju nazvala Hope a spievajúc ju držala zabalenú v prikrývke, kým nezomrela. Loweová ďalej uviedla: „Snažila som sa, aby cítila, že je chcená. ... Bola dokonalým novorodencom, vstupujúcim do sveta príliš skoro, bez možnosti vlastnej voľby.“
Bábätko Hope žilo tri hodiny bez akejkoľvek zdravotnej starostlivosti, Loweová ju držala a ďalšie sestričky sledovali. Liz Townsendová publikovala článok s názvom Príbeh bábätka Hope:
Zamestnanci nemocnice, ktorí sa starali o Hope, priznali neustávajúce pocity smútku a žiaľu, ale tiež pokoj. Podľa sestry Connie Boylesovej, „pokoj, že sme ju utíšili, držali v náručí a spievali, kým nevydýchla naposledy“. Technička z pohotovostnej miestnosti Shelly Loweová držala dievčatko, kým nezomrela – tri hodiny a osem minút po narodení. „Sedela som a držala ju v náručí. Cítila som, že nikto by nemal zomrieť sám,“ povedala Loweová na tlačovej konferencii 20. apríla, ktorú zorganizovala miestna pro-life skupina. „Stihli sme ju dať pokrstiť. Pomenovala som ju Hope, pretože som dúfala, že to zvládne.“
Sestrička v článku ďalej uviedla:
„Cmúľala si spodnú peru,“ rozhovorila sa. „Chcela hýbať rukami, otvárala a zatvárala dlane.“ Úmrtný list dieťaťa ešte podčiarkuje tragédiu krátkeho života. Ako príčina smrti sa v ňom uvádza „extrémna nezrelosť v dôsledku vyvolania potratu,“ čo je považované za „prirodzený“ spôsob úmrtia. Oficiálne nemá krstné meno ani rodné číslo, jej život je možné opísať strohými slovami: „nevydatá“ a „nepracujúca“. Bola spopolnená.
Zdravotným sestrám, ktoré zverejnili príbeh bábätka Hope, sa kolegovia-zdravotníci začali kvôli ich vystúpeniu vyhýbať. Loweová bola vystavená toľkému obťažovaniu, až ju donútili k odchodu z práce. Skupiny pre slobodu voľby (pro-choice) útočili na zamestnancov v tlačových správach.
Výkonná riaditeľka Národnej federácie za potraty Vicki Saportaová v tlačovej správe z 20. apríla uviedla:
„V prípade tejto ženy sme ... veľmi znepokojení zdanlivou ľahostajnosťou voči zachovaniu mlčanlivosti zo strany zamestnancov nemocnice, ktorí o príhode informovali organizáciu Right to Life. Žiadna žena by sa nemala báť, že jej osobnú zdravotnú skúsenosť politici a organizácie proti slobode voľby (anti-choice) využijú ako nástroj na podporu politickej agendy.“
Je dôležité poznamenať, že v žiadnom z článkov o bábätku Hope nebolo meno ženy, ktorá podstúpila potrat, zverejnené. V tlačovej správe bol incident opísaný ako „potrat 22-týždňového mŕtveho plodu“.
Townsendová vo svojom článku ďalej uviedla:
Sue Mimeyerová, hovorkyňa inej pro-potratovej skupiny a výkonná riaditeľka pobočky Medzinárodnej federácie pre plánované rodičovstvo pre juhozápadné Ohio a severné Kentucky, uviedla pre spravodajskú agentúru Associated Press: „Obávam sa, že to, čo vyzerá ako veľmi zložitá a tragická situácia, sa zneužíva na politické ciele.“
IFPP už nešpecifikovali, či pod tragédiou mysleli skutočnosť, že Hope zomrela po narodení, alebo fakt, že sa vôbec narodila. Koniec koncov, ak by bol potrat úspešný, dievčatko by zomrelo bez toho, aby si to niekto všimol.
Sarah Terzoová